Protišmyková a mrazuvzdorná dlažba

Pri výbere novej dlažby sa nemôžeme spoliehať len na vlastný vkus. Okrem estetického hľadiska totiž musíme brať na zreteľ aj niektoré fyzikálne vlastnosti dlažobných prvkov podľa toho, v akom prostredí ich chceme použiť. Do exteriéru sú v našich podmienkach vhodné výhradne mrazuvzdorné dlažby a na miestach so zvýšeným rizikom pošmyknutia by sme mali použiť dlaždice s protišmykovou úpravou.

Galéria

Keramická dlažba
Vyrába sa vypaľovaním pri vysokých teplotách z kaolínov, ílov, živcov a iných prísad. Môže mať povrch neglazovaný alebo upravený glazúrou. V minulosti sa takmer výhradne používala glazovaná dlažba, lebo ako jediná ponúkala možnosti zaujímavého dizajnového stvárnenia povrchu. Jej nevýhodou je, že glazovaná vrstva sa časom môže vydrať a dlaždice sa znehodnotia. Preto je praktické na veľmi namáhané miesta použiť neglazovanú dlažbu. Má hĺbkovo prefarbený črep, ktorý tvorí jediný materiál. Povrchovo sa upravuje brúsením, prípadne leštením (dosiahne sa vysoký lesk dlažby). Povrchová úprava glazovaním sa realizuje dvoma spôsobmi – buď sa glazúra nanesie na čerstvý, nevypálený črep, ktorý sa následne vypáli pri teplote 1 200 °C (jedenkrát vypaľované dlaždice), alebo sa črep najprv vypáli pri teplote 1 200 °C bez glazúry, následne sa glazuje a znova sa vypáli pri teplote 800 °C (dvakrát vypaľované dlaždice). Neglazovanú dlažbu tvoria dlaždice, ktoré majú rovnaké zloženie po celom priereze výrobku. Ich povrch teda ostáva nezmenený aj po miernom opotrebovaní. Patria sem napr. spekané dlaždice (tzv. gres). Vypaľujú sa pri teplote až 1 300 °C, čo im zaručí vysokú tvrdosť a nízku nasiakavosť. Ich lesklý povrch sa dosahuje leštením. Priaznivé vlastnosti spekaných i glazovaných prvkov v sebe kombinujú spekané glazované dlaždice. Sú tvrdé, málo nasiakavé a zároveň môžu mať veľmi estetickú povrchovú úpravu.

Mrazuvzdornosť
Súvisí veľmi úzko s nasiakavosťou. Tá sa udáva v percentách a uvádza, o koľko percent sa zvýši hmotnosť dlaždice po nasiaknutí vodou. Podľa nasiakavosti delíme keramické dlažobné prvky do skupín A I až A III (ťahané obkladové prvky) a B I až B III (prvky lisované za sucha). Ak je nasiakavosť pod 0,5 %, dlaždice pokladáme za vysoko mrazuvzdorné. Nasiakavosť pod 3 % nám stále dovoľuje použiť dlaždice na mrazuvzdorné obklady stien aj podláh vnútorných priestorov, exteriérov a fasád. Ak však nasiakavosť prekročí 10 %, obklady sa stávajú nevhodnými na vonkajšie použitie. Samotná mrazuvzdornosť sa testuje v skúšobných laboratóriách, kde sa sledujú zmeny na dlaždiciach po absolvovaní 100 zmrazovacích cyklov (striedavé pôsobenie teploty od +5 do –5 °C) za súčasného vákuového sýtenia vodou. Ak výrobok po tomto teste ostane bez poškodení, pokladáme ho za mrazuvzdorný. Takéto vlastnosti majú dlažobné prvky klasifikované v skupinách A I, B Ia, B Ib.

Klasifikáciu A IIa pokladáme za mrazuvzdornú len na zvislé obklady, ktoré nie sú vystavené dlhodobému pôsobeniu zrážkovej vody v kombinácii so zápornými teplotami. Ostatné klasifikácie (A IIb, B IIa, B IIb, A III, B III) označujú nemrazuvzdorné výrobky. Výrobcovia sú povinní označiť svoje produkty týmito klasifikačnými skupinami, takže tento údaj určite nájdeme na prepravnom obale dlaždíc. Niekedy sú výrobky označené aj ďalšími prvkami, napr. piktogramom snehovej vločky, nápisom Frost resistant a pod.

Protišmykovosť
Táto vlastnosť nie je pre bežné použitie v domácich interiéroch až taká dôležitá. Dlažbu s protišmykovou úpravou však môžeme použiť v kúpeľni či kuchyni, aby sme zmenšili riziko prípadných úrazov detí či osôb so zníženou schopnosťou pohybu. Protišmyková dlažba je však nutná v priestoroch bazéna a jeho okolia, na terasách a balkónoch, kde hrozí pošmyknutie na vlhkej či mokrej podlahe. Podľa príslušnej normy sa dlažby delia do skupín podľa veľkosti uhla sklzu R9 (3 až 10°), R10 (10 až 19°), R11 (19 až 27°), R12 (27 až 35°) a R13 (viac ako 35°). Na použitie v domácich podmienkach stačí protišmyková dlažba skupiny R9, ostatné skupiny sú určené skôr na dlažby v rozličných prevádzkach, ako sú sklady (R10), práčovne (R11), mliekarne (R12), či dokonca rafinérie tukov (R13). Dlažby určené na plochy, kde sa ráta s chôdzou naboso, sú rozdelené do troch skupín:

A (do 12°) – použite napr. na chodbách či v prezliekarňach,
B (do 18°) – dlažby v sprchách, na schodoch, okrajoch bazénov,
C (do 24°) – schody pod vodou, šikmé okraje bazénov, štartovacie bloky a pod.
Údržba protišmykových dlažieb vyžaduje zvláštnu starostlivosť a špeciálne prípravky podľa charakteru znečistenia.
Ak si teda nie sme istí, ako sa o protišmykovú podlahu správne starať, radšej sa poraďme s predajcom, prípadne priamo s výrobcom konkrétnej dlažby.

Pálená dlažba
Ak sa rozhodneme použiť v exteriéri pri budovaní prístupových chodníkov a cestičiek tehlu, zvolili sme zaujímavý a históriou preverený materiál. Na dláždenie sa totiž používala už v staroveku. Vek niektorých chodníkov, ktoré sa dodnes využívajú, odhadujeme až na vyše 4 000 rokov. Skôr než vytvoríme chodník z tehál, ktoré nám zostali zo stavby domu, mali by sme vedieť, že tieto tehly nie sú na dláždenie vhodné. Tehla určená na murovanie je nasiakavá, čo spôsobuje, že jej životnosť pri použití ako dlažby je nízka. Nedostatky „obyčajnej“ tehly rieši tehla typu klinker, ktorá je pálená pri vysokých teplotách zo špeciálnej hliny. Vďaka použitej technológii je takmer bez pórov, je stálofarebná, mrazuvzdorná, odolná proti mechanickej záťaži aj proti zimnému soleniu. Tehly klinker sú nenáročné na údržbu, majú príjemnú teplú farbu, ktorá dobre ladí so zeleňou záhrady a môžeme ich ukladať do rozličných vzorov. Sú veľmi vhodné i na kombinácie s inými materiálmi pravidelných tvarov, lebo ich oživujú.

Betónová dlažba
Používame ju vo veľkej miere v exteriéroch, preto jej mrazuvzdornosť prakticky pokladáme za samozrejmú. Ešte donedávna bol betón najrozšírenejším materiálom na spevnenie chodníkov a prístupových ciest. Potom nasledoval „boom“ zámkovej dlažby – teda opäť betón. Hoci sa dnes do popredia dostávajú aj iné materiály, betónová dlažba sa ešte stále využíva v hojnej miere. Betón láka svojou pevnosťou, trvácnosťou, presnosťou tvarov a farebnosťou. V súčasnosti si môžeme vybrať z bohatej ponuky betónových výrobkov.

Betónové dlaždice
Vznikli ako lacnejšia náhrada obľúbených kamenných dlažbových kociek. Môžeme ich použiť na dláždenie chodníkov a iných zakrivených plôch. Betónová dlažba sa dnes vyrába aj s nerovnými okrajmi, a tak celkom verne napodobňuje staré kamenné kocky. Špeciálny druh betónovej dlažby predstavuje zámková dlažba, ktorá bola pôvodne určená na dláždenie záťažových plôch – ciest a verejných chodníkov. Vďaka svojej univerzálnosti sa rozšírila i na pozemky rodinných domov a dnes ju používame na dláždenie vstupov do garáží a dokonca aj na dlažbu záhradných chodníkov a terás. Pravidelný geometrický tvar zámkovej dlažby však pre záhradu nie je vždy veľmi estetický. Zaujímavejšou voľbou sú dlažbové kocky alebo platne. Tie môžeme ukladať do rôznych nepravidelných tvarov, ale aj v pravidelnom uložení pôsobia v záhrade menej rušivo než zámková dlažba. Tú možno použiť na vydláždenie príjazdovej cesty ku garáži, pretože dobre roznáša veľký tlak.
 
Osobitným druhom zámkovej dlažby je zatrávňovacia dlažba, ktorou dláždime príjazdové cesty alebo parkovacie miesta, prípadne iné väčšie plochy, ktoré potrebujeme spevniť a zároveň chceme zachovať ich zelenú tvár. Na dláždenie plôch, po ktorých budeme chodiť, ju zásadne nepoužívame, pretože sa po nej ťažko kráča ženám v topánkach s vysokými opätkami a malým deťom. Betónová dlažba je obľúbená aj pre svoju tvarovú, povrchovú i farebnú rôznorodosť.

Betónové platne
Jedným z variantov betónových dlažbových prvkov sú platne z vymývaného betónu. V súčasnosti trh ponúka už aj platne zo zušľachteného betónu s prímesou žuly alebo dolomitu s jemne vymytou alebo obrúsenou nášľapnou plochou. Platne s povrchovou úpravou pripomínajúcou štruktúru kameňa sú dnes už takmer dokonalé. Kombináciou betónových platní a kameňa môžeme dosiahnuť veľmi pôsobivý výsledok. Betónové platne sú určené predovšetkým na dláždenie terás.

Uloženie betónovej dlažby
Betónovú dlažbu ukladáme s malými medzerami do vrstvy piesku alebo jemnozrnného štrku. Po uložení ju zhutníme vibračným ubíjadlom s gumeným valcom. Po zhutnení vyplníme škáry medzi dlažbovými kockami pieskom. Uložená vrstva je okamžite pochôdzna. Betónové platne môžeme, podobne ako dlažbu, ukladať do štrkového lôžka, na podkladové platničky. Pri týchto spôsoboch ukladania sa dá dlažba použiť ihneď. Po ukladaní do maltového lôžka nesmieme dlažbu zaťažovať aspoň tri dni.

Cesty a chodníčky vo vonkajšom prostredí používame za každého počasia, preto je ich povrch veľmi dôležitý. Najlepší je taký, ktorý po vybudovaní vyžaduje minimálnu starostlivosť. Výber vhodných dlažobných prvkov teda nesmieme podceniť. Mrazuvzdorná dlažba predstavuje správnu voľbu z hľadiska dlhej životnosti, protišmyková úprava zasa z hľadiska bezpečnosti. Obe tieto hľadiská sú dôležité, preto sa na žiadnom z nich neoplatí šetriť.

Text: Milan Bohunický
Foto: Cersanit, Lasselsberger, Lipea, Mountfield, Premac, Rehak, Semmelrock
Zdroj: časopis Urob si sám