Vykurovacia vložka do kozuba
Kozub sa skladá zo spaľovacej komory, dymovej komory a z komína. Pri jeho konštrukcii musíme dodržať určité zásady. Predmetom návodu je využitie tepla kozuba pri horení. Zabudovaním vykurovacej vložky do kozuba môžeme vykurovať celú chatu, prípadne si zabezpečiť teplú úžitkovú vodu.
Galéria
Predná šírka komory môže byť od 60 cm do 200 cm (podľa objemu miestnosti). Výška komory býva 2/3 až 3/4 šírky otvoru. Pôdorys komory môže byť aj lichobežník. Zadná stena je asi do 1/3 až 2/5 výšky zvislá, potom sa skláňa dopredu v uhle 70° až 80°. Komoru murujeme z dobre vypálených tehál na nastavovanú maltu, vnútornú časť zo šamotových tehál na šamotovú maltu (šamot + vodné sklo) v tenkej vrstve.
Dymová komora
Je to dolná rozšírená časť komína, ktorá bráni zrážaniu dymu s vonkajším vzduchom z komína do miestnosti. Zadná stena je zvislá, ostatné sú v sklone od 65° do 70°, spodná časť je taká široká ako vstupný otvor, hlboká 30 až 40 cm. Dno komory má mierny spád k štrbine (max. 5°). Medzi spaľovacou a dymovou komorou je vytvorená štrbina na dĺžku vstupného otvoru (napr. 60 cm). Plocha štrbiny by mala byť asi 1/10 plochy vstupného otvoru. Dôležitou časťou kozuba je kozubová regulačná klapka, ktorou sa reguluje prietok horúcich plynov do komína. Klapku vyrobíme z oceľového plechu. Otáča sa okolo vodorovnej osi pomocou kľuky uloženej na bočnej strane kozuba. Komín je vymurovaný z plných pálených tehál. Proti dažďu chránime komínový prieduch oceľovou strieškou (min. 30 cm nad vrchom komína). V prípade zabudovania kozubovej vložky do kozuba zvolíme jednoduchý typ kozuba bez zošikmených stien s obdĺžnikovým pôdorysom dna spaľovacej komory. Kozubovú vložku vyrobíme z oceľového, 4 až 5 mm hrubého plechu.
Napojenie kozubovej vložky
Po dokončení kozuba, vrátane osadenia klapky, začneme s kúrenárskymi prácami. Princíp napojenia kozubovej vložky je zhodný s napojením kotla ÚK. Odporúčame však použiť otvorenú expanznú nádrž. Po zhotovení ústredného kúrenia s obehovým čerpadlom systém vypláchneme, vyčistíme sitko pri čerpadle a systém naplníme nemrznúcou zmesou Alycolna -25 °C, prípadne Glykolom. Expanzná nádrž s primeraným objemom by mala mať prepadové potrubie ústiace do nádoby a nie na strechu. Pretečená nemrznúca zmes sa vráti do systému cez expanznú nádrž. Systém plníme cez expanznú nádrž, vypúšťame cez vypúšťací kotlový kohútik, namontovaný na vratnom potrubí za čerpadlom. Napojenie kozubovej vložky vložíme do rúk odborníka. Zmenšenie výhrevnej plochy vložky sa dá dosiahnuť skrátením šikmej časti vložky až po úroveň spodnej hrany prekladu. Zvyšok šikminy domurujeme šamotovými tehlami s preložením tehly na vložku. Klapku potom pripevníme na rámik štrbiny z pásoviny ukotvenej do bočných stien kozuba (ALT). Vložku klzne zafixujeme podľa obrázku, detail 1.
Postup prác
● Po nastrihaní a ohnutí plechov si narežeme požadované dĺžky pásoviny 40 x 4 mm, ktorú budeme vkladať medzi vnútorný a vonkajší plášť vložky.
● Otvory v plechoch na dve jednocólové bezošvé rúrky si zhotovíme skôr. Na vratnú vodu v spodnej časti vložky v 1/2 jej šírky. Na výstupnú vodu pri samom vrchu šikmej časti vložky (cez pásovinu). Tento otvor umiestňujeme z hľadiska dispozičného riešenia stavby, pričom berieme do úvahy aj estetickú stránku.
● Ohnutý vnútorný plášť vložky položíme na pracovný stôl tak, aby sme k hrane plášťa mohli priložiť pásovinu na plocho tak, ako bude privarená aj k vonkajšiemu plášťu vložky. Plášť proti posunutiu fixujeme klinčekmi. Na stôl narysujeme obvod vnútorného plášťa.
● Pásovina široká 40 mm nám zabezpečí rovnakú vzdialenosť medzi vonkajším a vnútorným plášťom. Priložením oboch plášťov k pásovine zistíme presnosť ohnutia plášťov. Ak je to v poriadku, môžeme narysovať uhly rezov jednotlivých častí pásoviny, ktorá bude tvoriť boky hotovej vložky. Podľa nárysu zvaríme jednotlivé časti pásoviny – pravý bok + ľavý bok. Zvarenec pásoviny skontrolujeme s plášťami. V prípade kladného výsledku pásoviny obojstranne pozvárame.
● Plášte a pásoviny spájame bodovými zvarmi. Otočením zvarenca o 180° nasunieme pásovinu druhého boku medzi plášte a bodovo privaríme. Zvarenec uzavrieme predným a horným čelom. Pásovina horného čela je široká 50 mm. Pri bodovaní zvarov si pomáhame zvierkou. Definitívne zvary robíme po častiach, aby sa výrobok nezdeformoval. Deformácii počas zvárania, ako aj počas funkcie zamedzíme tak, že plášte prevŕtame (súosovo) Ø 12,1 mm a cez otvory prevlečieme spojovacie trny Ø 12 mm s dĺžkou 70 mm. Počet trnov závisí od veľkosti plôch vložky. Minimálny počet na jednu plochu sú dva kusy. Trny pred definitívnym privarením najskôr nabodujeme. Ich presahujúcu dĺžku odrežeme alebo odpálime. Týmto riešením zabezpečíme, že aj v strede plôch tepelnej vložky svetlosť dutiny zvarenca bude 40 mm. Potom dokončíme zvary po jej celom obvode.
● Pripravíme varné koleno 90°/1” a potrebnú dĺžku bezošvej rúrky Ø 1” so závitom na voľnom konci. Varné koleno privaríme na túto rúrku, potom ho privaríme v mieste už pripraveného otvoru v strede spodnej časti vložky. Dbáme pritom na to, aby rúrka bola oproti ploche, na ktorej bude ohnisko, vodorovná. Horná 1” rúrka so závitom na konci (bezošvá hrubostenná) bude privarená v mieste už pripraveného otvoru. Obe rúrky sú rovnobežné. Ich závity presahujú minimálne 70 mm cez teleso kozuba.
● Na vrchnú hranu šikmej časti vložky ešte privaríme držiaky klapky s otvormi Ø min. 12,4 mm. Kľuka klapky bude na opačnej strane ako vývod rúrok Ø 1”. Vložku očistíme, odtlakujeme na 10 atm na 48 hod. a natrieme základným náterom.
● Po vymurovaní základovej časti kozuba z plných pálených tehál a šamotových tabúl hrúbky 5 cm, ako aj zadnej šikmej časti kozuba, uložíme, resp. vystelieme vložku zozadu 2 x 2 cm tvrdeným nobasilom. Zospodu 1 x 2 cm tvrdeným nobasilom. Boky vložky sú oddilatované od muriva kozuba vzduchovou medzerou 5 mm. Preklad nad spaľovacou komorou je najlepšie zhotoviť zo žiarobetónu vystuženého betonárskou oceľou Ø 12 mm a strmienkami Ø 10 mm.
Ing. Ján MIchal, Pezinok
Zdroj: časopis Urob si sám
Komentáre