Elektrická frézka – pomocník každého správneho domáceho majstra

V dielni domáceho majstra, ktorý pracuje s drevom, nájdu elektrické frézky široké uplatnenie. Predovšetkým horné frézky, ktoré sú vhodné na frézovanie drážok, na zaobľovanie a tvarovanie hrán a pod.

Galéria

Horné frézky
Slúžia na vyfrézovanie kruhových a inak tvarovaných výrezov i na kopírovanie zložitých tvarov (najmä pri výrobe nábytku, drevených hračiek, modelov a pod.). Horné frézky pracujú so stopkovými frézami a materiál uberajú zvyčajne zhora. Okrem drevených dosiek môžeme nimi opracovávať aj laminované a drevotrieskové dosky, akrylátové a sadrokartónové platne, dokonca aj obrobky z plastov či farebných a ľahkých kovov. Možno nimi spájať dosky, vyrezávať nápisy, symboly alebo reliéfy. Hornou frézou drážkujeme, ryhujeme a frézujeme okraje bez ohľadu na to, či pracujeme s dorazom, alebo bez neho. Môžeme ich však využiť aj ako vŕtaciu pomôcku, aj ako horizontálny stojan.

Základom horných frézok je rotujúce vreteno s klieštinovým upínacím puzdrom, do ktorého sa upínajú stopkové frézy. Ich malý priemer si vyžaduje na optimálnu reznú rýchlosť vysoké otáčky, ktoré dosahujú vysokootáčkové elektromotory. Klieštiny dovoľujú upínať nástroje s priemerom stopky 6, 8, 10 alebo 12 mm. Do klieštin s palcovými rozmermi (obvykle 1/4“, 8/8“ a 1/2“) však stopky z metrického radu neupneme.
Pracovné vreteno je priamym predĺžením hriadeľa rotora. Na dosiahnutie optimálnej reznej rýchlosti totiž malý priemer stopkových fréz vyžaduje vysoké otáčky – 12 000 až 24 000 ot./min. Pri voľnobehu však tieto rýchlosti vysokootáčkové elektromotory dosahujú, preto horné frézky nemusia mať prevodovku. Motory frézok mávajú príkon 800 až 2 200 W/ 230 V. Počet otáčok môžeme nastavovať ovládacím kolieskom (zvyčajne je umiestnené na hornej časti krytu motora) a udržiava sa elektronickou reguláciou.

Záber hornej frézky
Vertikálny pohyb, ktorým sa rotujúca fréza zasúva do materiálu, prebieha po vodiacich stĺpikoch, v ktorých sú umiestnené protitlakové pružiny. Slúžia na návrat stroja do pôvodnej polohy. Pracovnú (dolnú) polohu frézovacieho koša – teda aj hĺbku záberu nástroja – môžeme nastaviť na troch prestaviteľných dorazoch. Na hlavy dorazových skrutiek dosadá jemne regulovateľná dorazová tyč. Hladký pohyb vodiacich saní po obrábanom materiáli uľahčuje plastová klzná doska, ktorá je osadená na saniach zospodu. Na sane môžeme pripnúť aj paralelnú vodiacu lištu. Tá nám pomáha udržať stabilnú vzdialenosť od hrany dosky. Pri frézovaní kruhového žliabku sa podobne upína do saní aj kružidlové rameno.

Práca s hornou frézkou

• Do klieštiny upevníme stopku zvoleného nástroja a dotiahneme aretačnú maticu.
• Pri vypnutom motore skontrolujeme posun koša vo vodiacich saniach, hĺbku záberu a podľa potreby nastavíme doraz
• Pri pozdĺžnom drážkovaní skontrolujeme pohyb paralelnej vodiacej lišty po hrane materiálu.
• Zapneme motor a kolmým pohybom oboma rukami zatlačíme frézu do záberu. Dotlačíme frézku na doraz a vedieme ju potrebným smerom. Keď dôjdeme na koniec obrábanej časti, povolíme kolmý tlak a frézka sa vráti do hornej úvrate. Cyklus môžeme zopakovať s hlbším záberom.
• Hĺbka frézovania jedného cyklu na dreve nemá presahovať hĺbku 10 mm. Väčší záber do hĺbky docielime tým, že výkon zopakujeme vo viacerých cykloch.
• Frézujeme vždy v smere vláken dreva. Pri práci kolmo na vlákna sa drevo vylamuje, fréza vibruje a rezný odpor ju vytláča zo smeru. Pri opakovaných dekoratívnych motívoch a ornamentoch vždy radšej používame (na udržanie presnosti tvarov) vhodnú šablónu s hrúbkou asi 4 mm.
• Pri opracovávaní hrán (bez použitia vodiacej lišty) musíme použiť frézu s vodiacim čapom alebo guľôčkovým ložiskom.

Frézovací stôl – spodná fréza
Týmto stacionárnym náradím frézujeme drážky a rôzne profily, rámy obrazov a pod. Stoly majú rozmery zvyčajne 300 až 350 × 180 až 200 mm a ich základným vybavením je doraz. Upevnenie stola (napr. pri type FT 300) je zospodu do 20 mm objímky. Hĺbku frézovania nastavujeme vretenom. Toto náradie sa dá sklopiť do uhla 30°, čo umožňuje ľahšie vytvárať najrôznejšie profily (aj šikmé drážky) bez väčšieho frézovania.
Uhlová frézka Osobitným typom ručnej frézky je uhlová frézka, ktorou môžeme vyfrézovať drážku aj v rohu – napríklad okna či dverí. V súčasnosti sa uhlová brúska najčastejšie používa na výrobu drážok, ktoré slúžia na osadenie silikónového tesnenia. Najprv vyfrézujeme drážku, napustíme ju ochranným filmom (farbou) a po vyschnutí vsadíme do drážky hrotovú časť tesnenia. Ak nemáme dostatok času, môžeme pred nasadením tesnenia namiesto farbenia natlačiť do drážky silikónový tmel.

Drážkovacie frézky
Používajú sa na frézovanie spojovacích drážok na pero alebo lamely a na skosenie hrán. Jednoúčelové stroje na drážky pre lamely sa volajú lamelovacie frézky. Na krátke vreteno sa maticou s podložkami upínajú kotúčové frézy s priemerom do 100 mm. Nastavenie uhlov pokosu – zvyčajne od 0 do 45° (ale aj do 90°) – uľahčuje väčšia uhlová stupnica. Hĺbka zárezu frézy sa nastaví zoraditeľným dorazom v rozpätí obyčajne od 18 do 32 mm. Stroj držíme rukou, ktorá obsluhuje spínač a aretačné tlačidlo. Druhou rukou vedieme frézku a prisúvame do záberu oblúkovou rukoväťou. Na drážky pre lamely sa zvyčajne používajú frézy s 8 zubami široké 4 mm. Niektoré frézky možno za základné sane priskrutkovať k stolu a postup obrátiť: hranoly a dosky prisúvame ručne pomocou vodidla proti nástroju upevneného stroja.

Opracovávanie hrán a tvarové frézovanie

• Pri opracovávaní hrán a tvarovom frézovaní bez použitia paralelného vodidla sa musí frézka vybaviť vodiacim čapom alebo guľôčkovým ložiskom s priemerom 6,35 alebo 12,7 mm. Frézku nasadíme zo strany na obrobok a frézujeme plnými otáčkami dovtedy, kým vodiaci čap alebo ložisko nedosiahnu na hranu, ktorá má byť vodiaca. Frézku vedieme obidvoma rukami s miernym prítlakom podľa hrany, nástroj udržujeme vo zvislej polohe. Ak tvarujeme hranu úzkej lišty alebo hranolu, oplatí sa upevniť s patričnou medzerou vedľa lišty hladký kus dreva rovnakej hrúbky, aby sa obidva okraje saní mohli opierať o materiál.
• Pri kopírovaní zložitejšieho, najmä krivkového tvaru možno s výhodou použiť kopírovací krúžok, ktorý po nasadení zhora zapadne do dosky saní a zaistí sa obyčajne pootočením bajonetového uzáveru. Prstenec kopírovacieho krúžku zapadne asi 4 mm pod rovinu saní, ktoré potom vedú frézu podľa šablóny.
• Ak opakovane frézujeme krivkové tvary, ornamenty alebo nápisy, je dobré zhotoviť najskôr šablónu, ktorá by mala mať hrúbku 4 mm. Jej kopírovacia hrana musí byť pre výrezy väčšia, na vonkajšie obrysy menšia.

Stopkové frézy
Najvhodnejšiu frézu si zvolíme podľa operácie, ktorú ideme robiť. Tvarové frézy sú veľmi namáhané na ohyb, preto majú na predĺženom čape oporné valivé ložisko. Pri frézovaní dreva sú vhodné frézy na hrubý a polohrubý úber. Na ľahké kovy, plasty a rezbárstvo sú lepšie jemnozubé frézy.

Na pozdĺžne drážky spojov na pero a drážku alebo na vložené pero sa používajú kotúčové drážkovacie frézy upnuté na tŕni so stopkou a s priemerom 30 až 50 mm. Ich šírka je odstupňovaná po 0,5 mm podľa štandardu drážok. Drážka sa musí frézovať s použitím paralelného vodidla. Na presné opracovávanie hrán laminátu na doske z aglomerovaného dreva sú určené frézy zrážacie a zarovnávacie. Na vyrezávanie reliéfov sa používajú najľahšie frézky, do ktorých sa upínajú frézy s nožovou, guľovou, kužeľovou, hruškovitou, rybinovou alebo inak tvarovanou pracovnou časťou. Na tieto práce sú však vhodné aj kompaktné horné frézky.

Text: Vladimír Chudý s použitím publikácie: Ján Tůma: Elektronáradie
Foto: Bosch, DeWALT, Extol, Makita, Narex, Ryobi,