Dodatočné zateplenie domu

Zatepľovanie domu na prvý pohľad nie je žiadna veda. Vo všeobecnosti prevláda názor, že zateplenie si každý šikovný domáci majster môže spraviť aj sám. A že môže aj dokonca ušetriť, ak pri nákupe skombinuje najlacnejšie komponenty viacerých výrobcov. Opak je však pravdou.

Výber zatepľovacieho systému
V našich podmienkach požiadavkám na zateplenie rodinného domu plne vyhovuje kontaktný zatepľovací systém z polystyrénových platní alebo platní z minerálnej vlny, ktoré pripevňujeme na fasádu lepením a rozpernými kotvami (hmoždinkami). Povrchová úprava pozostáva z vrstvy   vystužcovacej omietky (spevnenej sklovláknitou mriežkou) a z finálnej tenkovrstvej omietky.

Zatepľovací systém je pomerne veľká investícia, ktorá by sa svojím významom dala prirovnať napríklad k streche domu, a zateplenie by malo slúžiť roky bez nepríjemných problémov. Preto je vhodné prenechať túto prácu odbornej firme, ktorá má na tieto práce certifikát.

Či sa už rozhodneme realizovať zateplenie svojpomocne, alebo prostredníctvom firmy, je kvôli kontrole a osobnej istote vhodné oboznámiť sa s pracovným postupom. V oboch prípadoch sa oplatí využiť ponuku predajcov zatepľovacích systémov na poradenstvo, prípadne návrh projektu, ako i na výkon odborného dohľadu.

Kvalita vykonaných prác je závislá aj od druhu použitého náradia. Preto na jej realizáciu používame iba kvalitné náradie: nehrdzavejúce nádoby na miešanie, murárske hladidlo a lyžicu z nehrdzavejúcej ocele, špirálový miešač, elektrickú vŕtačku, nožík na rezanie sieťoviny, pílku a brúsny papier na polystyrén, vodováhu, štetku, filcový valček, plastové hladidlo, vyrovnávaciu latu 2 m dlhú, olovnicu.

Obmedzenia pri realizácii
Kontaktné zatepľovacie systémy možno vo všeobecnosti realizovať do teploty + 5 ºC (do komponentov nesmieme primiešavať akékoľvek chemické prísady proti zamrznutiu). Pri práci prekáža aj silný vietor a dážď, ale aj intenzívne slnečné žiarenie. Tieto faktory vplývajú na nerovnorodé vysychanie jednotlivých vrstiev systému. Na povrchovú úpravu nepoužívame tenkovrstvé omietky tmavých farebných odtieňov, ktorých stupeň svetlosti je menší ako 25.

Pri rekonštrukciách a dodatočnom zatepľovaní budov musíme staré omietky preklepať, oduté časti a všetky voľne oddeliteľné časti muriva odstránime a stenu zreparujeme. Odchýlky od roviny väčšie ako 5 mm pred začatím prác opravíme vápenno-cementovou omietkou.

Klampiarske prvky musíme upraviť podľa finálnej roviny fasády, ktorá bude predsadená oproti pôvodnej o hrúbku tepelnoizolačného systému. Prispôsobíme parapetné plechy, oplechovanie atiky a ríms, odsadíme od budovy strešné zvody, hromozvody a ostatné konštrukcie pripevnené na povrchu fasády.

Podklad pod zatepľovací systém musí byť suchý, pevný, zbavený nečistôt. Preto po ukončení uvedených prípravných prác plochu fasády oprášime, poometáme a napokon umyjeme, respektíve opláchneme prúdom vody.

Pri novostavbách môžeme izoláciu lepiť priamo na nosné murivo bez predchádzajúceho omietnutia. Vtedy však skontrolujeme, či sú dôkladne vyplnené styčné a ložné škáry a prípadnú vytečenú maltu odstránime.

Montáž tepelnoizolačného systému

Na vyschnutý, vopred pripravený podklad pripevníme rozperkami (hmoždinkami) a skrutkami do dreva soklový hliníkový profil alebo hobľovanú latu, ktoré podľa vodováhy vyrovnáme do vodorovnej polohy.

Spôsob zakladania bez soklovej lišty – „na latu“		Spôsob založenia tepelnoizolačného materiálu do soklového profilu

Ak použijeme hliníkový soklový profil, nanesieme na zadnú stranu polystyrénových dosák rozmiešanú lepiacu maltu a dosky ukladáme priamo do profilu. Po obvode dosky nanášame pás lepiacej malty hrubý asi 2 – 3 cm a široký asi 6 – 8 cm. Do stredu dosky umiestnime na troch miestach maltové terče. Keď dosku priložíme na stenu a pritlačíme, vznikne lepený spoj na asi 30 – 50 % plochy. Osadenie každej dosky prekontrolujeme vodováhou. Nerovnosti pod soklovým profilom vyplníme dištančnými podložkami a priestor medzi soklovou lištou a stenou zatrieme lepiacou maltou.

Soklová lišta musí byť vo vodorovnej polohe.		Soklovú lištu upevňujeme na stenu zatĺkacími rozperkami.

Ak zakladáme sokel pomocou hobľovanej laty, postupujeme nasledovne: Pripravíme si pásy sklovláknitej mriežky asi 40 cm široké. Na stenu, tesne nad provizórne pripevnenú vodorovnú latu, nanesieme vrstvu lepiacej malty, do ktorej natlačíme sklovláknitú mriežku. Mriežku ukladáme tak, že zo 40 cm šírky lepíme na stenu pás široký asi 15 cm a 25 cm necháme voľne visieť pod latou. Na zadnú stranu polystyrénovej platne nanesieme po obvode a do strednej časti lepiacu maltu a platňu prilepíme tesne nad vodiacu latu. Po zaschnutí platne prečnievajúcu mriežku pretiahneme okolo jej spodnej hrany a zamaltujeme ju vopred nanesenou lepiacou maltou.

Obr.: Na izoláciu z minerálnej vlny nanášame lepidlo celoplošne.

Vhodnejší je však prvý spôsob so soklovou lištou, ktorá zároveň vytvára odkvapový nos na vodu stekajúcu po fasáde.

Šírka soklového profilu závisí od hrúbky polystyrénu. Obvykle používame šírku profilu o 3 mm väčšiu, než je hrúbka polystyrénu.

Na rohoch budovy platne preväzujeme.		Škáry medzi izolačnými doskami nesmú korešpondovať so škárami a trhlinami v podklade, ani s rozhraniami rozličných materiálov.

 

Kladenie tepelnoizolačných polystyrénových platní
Po uložení spodného radu polystyrénových platní pokračujeme v kladení ďalších platní na väzbu smerom hore. Dôsledne dodržiavame predpísané detaily – na každom voľnom konci dosák, t.j. pod parapetným plechom na voľnom nároží budovy, či na sokloch, podkladáme pod platne pás mriežky, ktorým hrany dosák dodatočne obalíme. Uloženie každej platne kontrolujeme vodováhou, zvislosť olovnicou, rovinnosť uloženia zasa dvojmetrovou hliníkovou latou.

Obr.: Na obvod dosky nanesieme pás lepiacej malty a do stredu tri terče.

Po prilepení platní na fasádu, a keď je lepiaca malta už dokonale zatvrdnutá (minimálne 24 hodín), ich ešte dodatočne poistíme upevňovacími rozpernými kotvami. Na jednu platňu dávame po 2 – 3 ks rozperných kotiev, t.j. na 1 m² je spotreba 4 – 6 ks. Počet rozperných kotiev na 1 m² sa stanovuje podľa polohy plochy na objekte (nárožia, výška miesta, plocha v strede steny a pod.). Na okrajoch a mimoriadne exponovaných miestach sa ich počet môže zvýšiť až na 5 ks na meter dĺžky. Hlava rozpernej kotvy má byť zapustená asi 2 mm do polystyrénovej platne, pričom jej telo musí byť ukotvené v nosnej časti muriva. V betóne a v murive z pálených tehál v hĺbke minimálne 35 mm, v dierovaných tehlách minimálne 55 mm a v pórobetónových tvárniciach minimálne 75 mm. Otvory do dierovaných tehál a pórobetónu vŕtame bez príklepu!

Po dokonalom zatuhnutí lepiacej malty (1 – 2 dni) fasády prebrúsime, aby sme vytvorili dokonale rovinnú plochu, odstránili drobné výstupky a nerovnosti. Brúseniu venujeme patričnú pozornosť, pretože ostatné úkony už všetky prípadné nerovnosti neodstránia, ale iba skopírujú.

Platne brúsime špeciálnym hoblíkom a rovinnosť brúsenia kontrolujeme dvojmetrovou hliníkovou latou. Pri brúsení platní na nárožiach si tiež pomáhame vodiacou latou. Po vybrúsení musíme dokonale poometať a očistiť celú plochu od zvyškov polystyrénu.

Na vybrúsenom povrchu tepelnoizolačných dosák nanesieme vystužovaciu vrstvu – asi 2 mm zamiešanej armovacej malty. Vopred si pripravíme pásy sklovláknitej mriežky dlhé asi 3 – 5 m – aby sa s nimi dalo ľahšie manipulovať. Na čerstvo nanesenú maltu ukladáme   vystužovaciu sklennú mriežku, ktorú do nej okamžite vtláčame a zahladzujeme antikorovým hladidlom. Jednotlivé kusy mriežky spájame vzájomne s presahom 10 cm. Všetky voľne prístupné hrany a rohy (nárožia, ostenia a pod.) zabezpečíme rohovým profilom s vystužovacou mriežkou.

Po zahladení a stiahnutí prebytočnej armovacej malty je hrúbka  vystužovacej vrstvy asi 2 – 4 mm, minimálne však 2 mm. Pri realizácii dbáme na to, aby všetky plochy izolantu boli dokonale obalené mriežkou uloženou v armovacej malte.

Rozmery zatĺkacích rozperných kotiev (hmoždiniek) musíme prispôsobiť hrúbke izolantu a kvalite podkladového materiálu.		Po vytvrdnutí lepiacej malty skontrolujeme dvojmetrovou hliníkovou latou rovinnosť platní a podľa potreby ich povrch prebrúsime špeciálnym hoblíkom.

Okolo okenného otvoru najprv obalíme mriežkou plochy ostenia, potom plochy nadpražia okenného otvoru a nakoniec na rovinu fasády (na roh okenného otvoru) ešte pod uhlom 45 stupňov uložíme pás mriežky dlhý asi 30 cm a široký 20 cm.

Presah sieťoviny za roh má byť min. 20 cm. Na hrany ostenia používame rohové profily s integrovanou mriežkou, ktoré umožňujú vytvárať kvalitné detaily.

Na obzvlášť exponovaných miestach fasády (sokle, fasáda do výšky prvého nadzemného podlažia, okolie okien, nárožia na prízemí a pod.) je vhodné vytvoriť vystužovaciu vrstvu z pevnejšej mriežky (napríklad Panzergewebe), alebo dvojnásobne uložíme bežnú sklovláknitú mriežku. V tomto prípade druhú vrstvu armovacej malty nanášame na zavädnutú, respektíve vyschnutú pôvodnú vystužovaciu vrstvu. Do druhej vrstvy malty opätovne uložíme sklenú mriežku, zahladíme antikorovým hoblíkom a prebytočnú maltu stiahneme.

Po zahladení a stiahnutí prebytočnej armovacej malty je hrúbka vystužovacej vrstvy asi 2 – 4 mm – minimálne však 2 mm.		Mriežku zapracovávame do malty od stredu k okrajom.

Podkladový náter

Po dokonalom vyschnutí vystužovacej vrstvy (spravidla minimálne 7 dní) z nej odstránime brúsnym papierom prípadné malé nerovnosti a nanesieme podkladový náter v príslušnom farebnom odtieni. Náter pred použitím dôkladne rozmiešame a nanášame ho štetkou alebo filcovým valčekom. Náter slúži nielen na zníženie nasiakavosti podkladu, ale aj na čiastočné zjednotenie farby podkladu s farbou povrchovej úpravy. Preto je dôležité, aby sme dôkladne premiešali usadenú vrstvu pigmentov. Pred nanesením tenkovrstvej omietky musí byť podkladový náter dokonale suchý.

Po dokonalom vysušení vystužovacej vrstvy a skontrolovaní jej rovinnosti nanesieme na ňu vhodný podkladový náter.		Tenkovrstvé omietky nanášame na dokonale vyzretý podklad, ošetrený podkladovým náterom, ktorý tiež musí byť úplne vyschnutý.

Nanášanie tenkovrstvej omietky

Podľa príručky Poradca Weber-Terranova pripravil Dušan Brindza
Foto a kresby: Weber-Terranova a Radovan Tomeš