Ako správne zatepliť šikmú strechu?
Správne zateplená šikmá strecha sa stará nielen o ochranu pred únikom tepla z podkrovia do exteriéru, ale zároveň zabraňuje aj jeho prehrievaniu. To má významný vplyv na výšku prevádzkových nákladov.
Na výber tepelnej izolácie vhodnej na zateplenie šikmej strechy, ktorá bude situovaná nad obytným podkrovím má vplyv viacero faktorov. Z hľadiska materiálu má, samozrejme, hlavné slovo investor. Je tak len na vás, či sa rozhodnete pre bežne používané tepelné izolácie, ako sú kamenná vlna, sklená minerálna vlna, izolačné dosky PIR, alebo váš výber padne na tie alternatívnejšie, ako sú drevovlákno, ovčia vlna, ľan či konope. Aj tu však (ako napr. pri murive) platí, že by ste sa mali rozhodnúť pre ucelený systém skladby strešného plášťa. Zároveň si vždy overte buď u projektanta či architekta, alebo u výrobcu, či je vami zvolená tepelná izolácia vhodná na zateplenie strechy. Nie je totiž jedno, akú izoláciu použijete.
Nie všetky majú dostatočnú pevnosť, dokonca ani potrebné vlastnosti. Všímať si treba súčiniteľ tepelnej vodivosti, objemovú hmotnosť, tepelnú kapacitu či difúzny odpor, teda priedušnosť izolácie. Od týchto vlastností závisí potom hrúbka tepelnej izolácie. Vo všeobecnosti určuje hrúbku tepelnej izolácie platná norma STN EN 730540-2 Z1 + Z2 z roku 2019, ktorá upravuje tepelnotechnické vlastnosti budov. Norma určuje hodnotu tepelného odporu R, ktorá závisí od konkrétneho typu tepelnej izolácie. Táto hodnota je určená pre ploché a šikmé strechy so sklonom menším ako 45° R = 6,5 (m2 . K/W). S ohľadom na danú požiadavku je aktuálne potrebné na zateplenie strechy použiť hrúbku tepelnej izolácie aspoň 280 mm.
Základným rozlišovacím parametrom účinnosti tepelnej izolácie je hodnota súčiniteľa tepelnej vodivosti označovaného ako lambda (l), ktorá predstavuje schopnosť materiálu viesť teplo. Čím je hodnota l menšia, tým má daný materiál lepšie tepelnoizolačné vlastnosti. Preto ak potrebujete dodržať určitú hrúbku, napr. pri rekonštrukcii strechy, je lepšie voliť tepelné izolácie s čo najnižšou hodnotou súčiniteľa tepelnej vodivosti, teda s lepšími tepelnoizolačnými vlastnosťami. Túto hodnotu uvádza každý výrobca tepelnej izolácie v jej technickom liste.
Tu je však potrebné zdôrazniť, že hrúbka tepelnej izolácie by mala byť zvolená rozumne a tak, aby ešte mala v rámci celkovej skladby strechy vzhľadom na svoju účinnosť a vynaložené finančné prostriedky opodstatnenie.
Vhodne navrhnutým zateplením šikmej strechy môžete minimalizovať podstatnú časť tepelných únikov a výrazným spôsobom tak znížiť náklady na vykurovanie domu. Tepelná izolácia strechy však tvorí len časť z celkovej skladačky. Aby dom splnil požiadavky na energetickú hospodárnosť budovy, je potrebné dodržať predpísané tepelnotechnické požiadavky pre všetky obalové konštrukcie, teda aj obvodové murivo. Všetky tieto opatrenia otvárajú následne cestu k úspornejším vykurovacím systémom.
Okrem tepelnoizolačných vlastností je potrebné pri návrhu izolácie zohľadniť aj fakt, že pod strešnou krytinou môže počas horúcich dní vystúpiť teplota až na +80 °C, ktorá výrazne prispieva k prehrievaniu priestoru pod strechou. Na zachovanie priaznivej klímy je tak nevyhnutné navrhnúť izoláciu s vysokou hustotou a mernou tepelnou kapacitou (čiže schopnosťou akumulovať teplo). Platí pritom pravidlo, že čím má konštrukcia strechy väčšiu akumulačnú schopnosť, tým neskôr sa maximálna teplota prejaví na vnútornom povrchu konštrukcie. Časový posun medzi maximálnou teplotou na vonkajšom povrchu strešnej konštrukcie a dosiahnutím maximálnej teploty na vnútornom povrchu sa nazýva fázový posun. Za ideálne sa považujú konštrukcie s fázovým posunom min. 7 hodín, na zabezpečenie pohodlného bývania v podkroví je lepší 12 hodinový fázový posun. Pretože ak teplota na vonkajšom povrchu strešného plášťa dosiahne o 8,00 h teplota 60 °C, na vnútornom povrchu sa prejaví pri 12 hodinovom fázovom posune až vo večerných hodinách okolo 20.00 h, keď už klesá teplota v exteriéri a teplotný tok smeruje z interiéru do exteriéru.
Časť tepla naakumulovaná v stavbe sa tak odvedie do exteriéru bez toho, aby sa interiér nadmerne prehrial.
Ako teda účinne zatepliť strechu?
Šikmú strechu môžete zatepliť viacerými spôsobmi. Umiestnenie tepelnej izolácie len medzi krokvy, v súčasnosti už nevyhovuje požiadavkám platných noriem, vytvára tepelné mosty v mieste krokiev a zároveň nie je hrúbka (160 až 220 mm, čo je štandardná výška krokvy) takto uloženej tepelnej izolácie dostatočná na vytvorenie tepelnej pohody v podkroví, čo je z hľadiska vykurovania a chladenia ekonomicky nerentabilné. Preto je potrebné túto vrstvu tepelnej izolácie ešte doplniť o ďalšie. Izoláciu môžete umiestniť buď pod, alebo nad krokvy.
Medzikrokvový a podkrokvový systém umiestnenia tepelnej izolácie v šikmej streche predstavuje tradičný systém zateplenia strechy. Tepelná izolácia sa v rámci tohto spôsobu zateplenia kladie medzi krokvy a v niekoľkých vrstvách pod krokvy. Z hľadiska vnútorného priestoru tak kladie najväčšie požiadavky. Na takto uloženú tepelnú izoláciu môžete namontovať súvislý sadrokartónový podhľad, do ktorého môžete v prípade potreby integrovať napr. pasívne vykurovanie alebo chladenie. Ak si nechcete uberať z vnútorného priestoru, rozhodnite sa pre druhý spôsob zateplenia, ktorým je uloženie tepelnej izolácie medzi a nad krokvy.
Medzikrokvový a nadkrokvový systém zároveň umožňuje čiastočne priznať nosnú konštrukciu krovu. Čo vytvára v interiéri zaujímavý prírodný architektonický prvok. Tepelná izolácia umiestnená v dvoch vrstvách, nad krokvami a medzi krokvami, prispieva k odstráneniu tepelných mostov, ktoré vznikajú vplyvom nosných prvkov krovu. Sprísnené požiadavky normy na tepelný odpor strešnej konštrukcie dokážete pri tomto systéme zateplenia vďaka dostupným materiálom na báze sklenej minerálnej vlny alebo izolácii PIR splniť už pri relatívne malej konštrukčnej hrúbke. Nadkrokvová izolácia PIR sa dodáva v systéme pevných dielov s už integrovanou poistnou hydroizoláciou. Čo ušetrí jeden z realizačných krokov.
V súčasnosti sú veľmi populárne väzníkové krovy, a to predovšetkým pri rodinných domoch typu bungalov. Tento typ strechy je vhodné zatepliť tzv. fúkanou izoláciou, ktorú možno kombinovať s ostatnými tepelnými izoláciami na rovnakej báze. O fúkanej izolácii si ešte povieme.
Na návrh skladby šikmej strechy neexistuje univerzálny návod, každú strechu treba individuálne posúdiť a návrh prispôsobiť konkrétnym požiadavkám stavby.
Riziko vzniku plesní zvyšujú aj tepelné mosty v strešnej konštrukcii. Na stavbu majú negatívny vplyv z viacerých hľadísk. Okrem toho, že spôsobujú lokálne zníženie povrchovej teploty strešnej konštrukcie, čím vzniká riziko tvorby plesní, môžu spôsobovať zvýšenú kondenzáciu vodnej pary v konštrukcii, čo môže negatívne pôsobiť na materiály organického pôvodu zabudované v strešnom plášti. Hrozí tak napadnutie hnilobou alebo inými drevokaznými hubami. Zároveň zvyšujú tepelnú stratu a tým aj potrebu tepla na vykurovanie.
Tepelné mosty vytvárajú v streche samotné drevené prvky, preto je vhodné krokvy prekryť ďalšou vrstvou tepelnej izolácie z vnútornej alebo vonkajšej strany kolmo na krokvy. Jedna vrstva tepelnej izolácie medzi krokvami nie je z tohto dôvodu postačujúca. Kritickými miestami sú napr. rohy, okolie pomúrnice a iné miesta, kde sa pripája strešná konštrukcia k murivu. Rovnako tak sú to priestupy cez strechu, napríklad na rôzne potrubia, komíny, prípadne strešné okná. Týmto kritickým miestam je dôležité venovať zvýšenú pozornosť a zabezpečiť ich dostatočné utesnenie systémovými prvkami tak zo strany interiéru, ako aj exteriéru.
Ďalším dôležitým predpokladom správnej funkcie tepelnej izolácie v šikmej streche je zabezpečenie vzduchotesnosti. Okrem ochrannej funkcie, teda zamedzenia prenikaniu vzdušnej vlhkosti z interiéru do tepelnej izolácie, má vzduchotesnosť výrazný vplyv aj na zníženie tepelných strát a celkovú energetickú hospodárnosť budovy. Pri vzduchotesnej strešnej konštrukcii teplý vzduch ostáva v miestnosti a studený vonkajší vzduch neprenikne dovnútra. Vzduchotesná fólia tak spája funkciu parobrzdy a vytvára vzduchotesnú rovinu. Tým zamedzuje prenikaniu teplého vzduchu do tepelnej izolácie strechy a v zimnom období predchádza kondenzácii vzdušnej vlhkosti v tepelnoizolačnej vrstve.
S vlhkosťou, ktorá do konštrukcie strechy predsa len prenikne, si dokáže účinne poradiť napr. tepelná izolácia na báze drevovlákna, ktorá vďaka vlastnosti hlavnej suroviny – dreva, dokáže vlhkosť regulovať.
Základné časti zateplenej strechy
Aby tepelná izolácia strechy fungovala presne tak, ako má, je potrebné jednotlivé vrstvy strešného plášťa navrhnúť a realizovať tak, aby vyhovovali tak z tepelnotechnického, ako aj z hygienického hľadiska. Preto nesmie chýbať spoľahlivá hydroizolácia strechy a podstrešia, kvalitná tepelná izolácia a parotesná fólia.
Hydroizolačná fólia
Hydroizolačná fólia sa ukladá pod strešnú krytinu a vytvára poistnú hydroizolačnú vrstvu, ktorá bráni prenikaniu vlhkosti z dažďa alebo snehu do tepelnej izolácie. Fólia by mala byť riadne ukončená tak, aby odvádzala vodu mimo obvodu budovy, a správne napojená na priliehajúce a prestupujúce prvky (napr. komínové telesá). Jednotlivé pásy treba zlepiť vhodnými páskami.
Tepelná izolácia
Tvorí tepelnoizolačnú vrstvu strešného plášťa, ktorý chráni stavbu pred únikmi tepla v lete a prehrievaním v zime. Do striech sú určené tepelné izolácie na báze sklenej minerálnej vlny, kamennej vlny, drevovlákna či PIR izolácie, ale aj alternatívne materiály, ako sú ovčia vlna alebo konope. Hrúbka tepelnej izolácie, ktorá sa bude vkladať medzi krokvy, má byť rovnaká, ako je výška krokiev. Šírka pásov by mala byť o 10 až 20 mm väčšia, ako je šírka medzi krokvami. Narezané pásy sa vkladajú medzi krokvy tak, aby kopírovali ich rovinu.
Parotesná fólia
Parotesná fólia, inak nazývaná aj parozábrana alebo parobrzda, sa umiestňuje na spodnú stranu tepelnej izolácie alebo pri dodržaní presných pravidiel medzi dve tepelnoizolačné vrstvy. Bráni prenikaniu vlhkosti z interiéru do tepelnej izolácie.
Ako ochrániť strechu proti vlhkosti a plesniam
Na zabezpečenie správneho fungovania tepelnej izolácie strechy a zdravého vnútorného prostredia je potrebné dodržať základné zásady návrhu ďalších vrstiev strešného plášťa a, samozrejme, správne zhotovenie strechy. Iba vďaka tomu zabránite vlhnutiu stavebných konštrukcií a tvorbe plesní či už na povrchu alebo v konštrukcii strechy.
Je nevyhnutné vytvoriť spoľahlivú hydroizolačnú vrstvu strechy a podstrešia. Spoľahlivú hydroizoláciu strechy zabezpečíte dodržaním minimálneho sklonu strechy a odbornou montážou certifikovaného hydroizolačného systému s doplnkami. Na ochranu tepelnej izolácie pred pôsobením vonkajších poveternostných vplyvov (náporový dážď, sneh, vietor a pod.) sú určené podstrešné difúzne fólie. Tie by mali byť UV stabilné, vďaka čomu sa vplyvom UV žiarenia počas výstavby strechy nenarúšajú ich vlastnosti. Aby sa vlhkosť nedostávala do tepelnej izolácie, jednotlivé styky pásov difúznej fólie je potrebné navzájom prelepiť tesniacimi páskami.
Kondenzácii vodnej pary v strešnej konštrukcii môžete zas zabrániť použitím vzduchotesnej parobrzdy. Na trhu sú dostupné dokonca parobrzdy, ktoré majú premenlivý difúzny odpor. Vďaka tomu bránia prenikať vlhkosti počas zimy do strešnej konštrukcie a v letnom období, naopak, prepúšťajú vlhkosť napr. z mokrého dreva, čím pomáhajú regulovať vlhkosť tak v strešnej konštrukcii, ako aj v samotnom interiéri. Vlhkosť, ktorú obsahuje vzduch v interiéri, sa nesmie dostať tak hlboko do konštrukcie, aby mohla skondenzovať na chladných povrchoch v konštrukcii.
Parozábrana či tzv. klimamembrána má v konštrukcii strechy presne určené svoje miesto. Nie je jedno, kde ju umiestnite. Chýbajúca alebo nesprávne osadená parozábrana alebo klimamembrána môže totiž spôsobiť hromadenie vlhkosti v strešnej konštrukcii. Vlhkosť nahromadená v streche sa nemôže odpariť a môže spôsobiť veľké škody na nosnej konštrukcii krovu. Môže sa umiestniť buď na spodnú stranu tepelnej izolácie z interiérovej strany, alebo sa pred parozábranu či klimamembránu môže umiestniť jedna tepelnoizolačná vrstva, ktorá tvorí 20 % z celkového tepelného odporu konštrukcie.
Nežiaduci hluk z vonkajšieho prostredia v podobe krupobitia dopadajúceho na strešnú krytinu, prelietajúceho lietadla či susedovej elektrickej píly alebo benzínovej kosačky tak ostávajú z väčšej časti vonku. Z hľadiska tlmenia hluku sa za najefektívnejšiu izoláciu považuje taká, ktorá neobsahuje tuhé prvky (akustické mosty). Tejto požiadavke vyhovujú systémy nadkrokvového zateplenia. Za nevhodný sa považuje materiál s uzavretými pórmi, ako je napríklad penový polystyrén alebo polyuretánová pena.
Nepodceňujte požiarnu odolnosť
Stavebné konštrukcie musia byť navrhnuté tak, aby vyhovovali aj z hľadiska požiarnej ochrany. Schopnosť stavebnej konštrukcie odolať účinkom požiaru sa hodnotí tzv. požiarnou odolnosťou v minútach. Základná stupnica požiarnej odolnosti je nastavená na 15, 30, 45, 60, 90, 120 a 180 min. Požiarna odolnosť sa hodnotí vždy ako odolnosť celej skladby strešného plášťa. Nikdy sa nehodnotí odolnosť samotnej tepelnoizolačnej dosky. Požiarne vlastnosti jednotlivých stavebných materiálov sa hodnotia podľa reakcie na oheň. Reakcia na oheň predstavuje akúsi odpoveď tepelnej izolácie na oheň, ktorému je za určitých podmienok vystavená. Z hľadiska reakcie na oheň sú materiály rozdelené do siedmich tried: A1, A2, B, C. D, E a F. Materiály s triedou reakcie na oheň A1 a A2 sú ťažko horľavé. Do tejto skupiny patrí napríklad minerálna vlna. Tepelná izolácia z tvrdeného plastu PIR má podobné vlastnosti ako napríklad drevo, a teda patrí do skupiny horľavých materiálov. Preto je potrebné ju kombinovať s nehorľavými materiálmi, ako je sadrokartón alebo omietka.
Sú naozaj ekologické?
Aj v prípade fúkanej izolácii sú dostupné viaceré varianty, označované ako ekologické. Nie všetky sú však naozaj ekologické. Pri výbere sa preto neuspokojte len s tým, že základná surovina má rastlinný pôvod. Overte si aké ďalšie prídavné látky ešte obsahuje a či sú zdravotne neškodné. Predovšetkým sa zamerajte na borax, kyselinu boritú alebo amónne soli.
Na ťažko prístupné miesta ju nafúkajte
Ako už bolo spomenuté, strešné konštrukcie s variabilným tvarom, ktorými sú napr. väzníkové krovy, alebo ťažko prístupné strešné skladby či skladby povalových stropov, kde by bolo vkladanie tepelnoizolačných dosiek pomerne náročné a z hľadiska zabezpečenia tepelnej ochrany neefektívne, je vhodné zatepliť fúkanou izoláciou. Fúkanú izoláciu tvoria drobné až prachové vlákna recyklovaného skla, drevnej hmoty či recyklovaného papiera. Do strešného plášťa sa dostáva fúkaním cez vopred vytvorené otvory pod predpísaným tlakom v objeme 40 a viac kg/m3. Štruktúra a spôsob aplikácie fúkanej izolácie umožňujú dokonalé vyplnenie všetkých škár, čím vznikne kompaktná tepelnoizolačná vrstva bez medzier a tepelných mostov.
Opýtali sme sa odborníkov, akú izoláciu vybrať
Vladimír Beňo, aplikačný manažér Knauf Insulation, s. r. o.
1. Akú tepelnú izoláciu je vhodne použiť na zateplenie šikmej strechy?
Na tepelnú izoláciu strechy zo strany interiéru, teda medzi a pod krokvy, je optimálne použiť pružné vláknité materiály, akými sú napr. produkty z minerálnej vlny, ktoré vypĺňajú medzikrokvový priestor „natesno“. Izoláciu je potrebné správne uložiť. Pri ukladaní treba dbať, aby nevznikli medzery medzi izoláciou a krokvami, ktoré by následne vytvorili tepelné mosty. Zároveň je potrebné použiť materiály, ktoré výrobca odporúča na zateplenie šikmých striech, aby dobre držali medzi krokvami. Strechári neodporúčajú používať na šikmé strechy izolácie z peny PUR, keďže pri striekaní nie je možné dodržať rovnaké vlastnosti na celej ploche a tepelnoizolačná vrstva často rýchlo degraduje.
2. Čo je dôležité nepodceniť pri zhotovení zateplenia šikmej strechy?
Izolácia zo strany interiéru musí byť prekrytá neporušenou parotesnou zábranou. Keď je parozábrana narušená na viac ako 5 % plochy, prestáva byť účinná. Pary z interiéru preniknú do konštrukcie, znehodnotia ju a začnú sa prejavovať vážne dôsledky kondenzácie. Stavbári by sa mali vyhnúť aj nahrádzaniu odporúčaných parozábran lacnými stavebnými fóliami, prípadne doskami OSB. Takéto materiály nenávratne poškodia strechu. Dokonalý parotesný systém musí dobre držať pokope a byť súvisle napojený na okolité konštrukcie. Parozábrany musia tesne a trvalo priľnúť k stene, veľmi citlivé sú aj rohy, priechody a opracované hrany jednotlivých stavebných prvkov strechy. Toto všetko by mali zabezpečiť kvalitné pásky a tmel.
Pri stavbe či rekonštrukcii strechy sa stáva, že sa rôzne typy fólií zamenia. Poistná hydroizolačná fólia, nazývaná aj difúzna (paropriepustná) membrána, má byť umiestnená navrchu, pod strešnou krytinou a jej úlohou je chrániť konštrukciu strechy pred zatečením zrážkovej vody. Parozábrana má byť upevnená zo strany interiéru a zachytávať vlhkosť, ktorá z neho preniká, tak, aby sa nedostala do tepelnej izolácie v konštrukcii strechy a neznehodnotila ju, príp. drevené prvky zabudované v streche.
Ing. Vladimír Balent, projektový manažér Saint-Gobain Construction Product, s. r. o. divízia Isover
1. Akú tepelnú izoláciu je vhodné použiť na zateplenie šikmej strechy?
Takú, ktorá svojou hmotnosťou zbytočne nezaťažuje strešnú konštrukciu, má potrebné požiarne parametre, je dostatočne pružná, aby dokázala „pohltiť“ tvarové zmeny dreva, ak sa vkladá do drevenej strešnej konštrukcie = medzi krokvy, dobre sa s ňou pracovalo, bola zdravotne neškodná a mala vhodné tepelnotechnické vlastnosti. Výber izolácie tiež závisí od spôsobu zateplenia strechy, či sa bude realizovať medzi a pod krokvami, alebo len nad krokvami, resp. či sa použije kombinácia spomenutých spôsobov zateplenia.
2. Čo je dôležité nepodceniť pri zhotovení zateplenia šikmej strechy?
Všetko sa začína pri správnom návrhu, smutné je, že veľa individuálnych stavebníkov považuje projektovú dokumentáciu stále za kus nepotrebného papiera. Dôležitý je správny výber tepelnej izolácie, aby sa dala ľahko, rýchlo a správne zabudovať a aby zabezpečila požadovanú funkčnosť strechy. Dôležitý je správny výber a umiestnenie parozábrany. Zároveň by si mal stavebník dopredu premyslieť aký typ svietidiel sa použije.
Samozrejme, najdôležitejšia je potom samotná realizácia jednotlivých vrstiev strešného plášťa. Tepelnú izoláciu je potrebné do konštrukcie vkladať, nie natláčať (v prípade minerálnej izolácie metrického formátu). Všetky netesnosti sa musia utesniť. Špeciálnu pozornosť je potrebné venovať miestam, kde dochádza k styku viacerých stavebných konštrukcií (napr. krokvy a klieštiny). Pri montáži parozábrany je potrebné používať systémové pásky a doplnky, dbať na dostatočný presah fólie pri napojení na stenu a zároveň myslieť aj na možné tvarové zmeny krovu. K tejto téme máme zhotovených viacero inštruktážnych videí.
Ing. Tomáš Lebeda, produktový manažér JAF HOLZ Slovensko, s. r. o.
1. Akú tepelnú izoláciu je vhodné použiť na zateplenie šikmej strechy?
Z hľadiska vykurovania či chladenia je veľmi dôležitá hustota tepelnoizolačného materiálu a akumulačná schopnosť. Drevovláknité izolačné dosky majú hustotu približne 240 kg/m3 a vďaka vysokej mernej tepelnej kapacite 2 100 J/(kg . K) je prechod tepla cez konštrukciu veľmi pomalý. V praxi to znamená, že dlhší čas trvá, kým sa stavba ochladí alebo prehreje. Čo si vyžaduje menej časté kúrenie či chladenie v interiéri. Polystyrén síce vykúrite menším počtom kilowatthodín, ale musíte to reálne robiť častejšie. Pri stavbe zateplenej drevovláknom tak spotrebujete približne o tretinu menej energie. Brať pri výbere tepelnej izolácie do úvahy len súčiniteľ tepelnej vodivosti by bolo preto veľmi krátkozraké. Z tohto hľadiska je drevovlákno v porovnaní napr. s polystyrénom na tom v priemere o dve stotiny horšie, keďže jeho priemerná l je na úrovni 0,048 W/(m . K), čo výborne kompenzuje hmotnosť a tepelná kapacita drevovláknitej izolácie.
2. Čo je dôležité nepodceniť pri zhotovení zateplenia šikmej strechy?
V prvom kroku je dôležité navrhnúť strešnú skladbu tak, aby rosný bod pri teplote vzduchu nižšej ako 0 °C nevychádzal v tepelnoizolačnej vrstve. V takomto prípade vzniká veľké riziko tvorby plesní v konštrukcii krovu. Je to preto, že izolácia si nie vždy dokáže so kondenzovanou vlhkosťou dostatočne poradiť. Dôležité je nepodceňovať ani kvalitu difúznej fólie. Samozrejmosťou by mala byť kvalitná difúzna a parotesná fólia, dostatočné prekrytie a prelepenie spojov jednotlivých pásov fólií systémovými páskami. Dôraz treba klásť aj na správne vyhotovenie detailov. Za kritické miesta jednoznačne považujem okolie komína, prípadne vývody vzduchotechniky smerom von, styk obvodovej steny a strešnej konštrukcie, ktorý treba veľmi dôkladne zatepliť, pri šikmej streche styk oboch šikmín vo vrchole strechy, strešné okná. Zároveň netreba zabúdať ani na kvalitné odvetranie strechy. Rovnako je veľmi dôležité, aby drevená konštrukcia krovu nemala vyššiu vlhkosť ako 20 %. Ideálna vlhkosť 15 +/- 3 % alebo nižšia. Pri vyššej vlhkosti dochádza k veľkým tvarovým zmenám a vzniká živná pôda pre mikroorganizmy.
Text: Andrea Dingová v spolupráci s firmami Isover, Knauf Insulation a Jaf Holz
Foto: archív firiem
Zdroj: Časopis Urob si sám
Komentáre