Suchá výstavba

Pri rekonštrukciách stavieb takmer vždy odstraňujeme či premiestňujeme priečkové steny, otĺkame a opravujeme omietky, vymieňame podlahy a inštalácie.

Galéria

Výsledný efekt rekonštrukcií starších budov klasickými stavbárskymi postupmi často nezodpovedá vynaloženej námahe. Príčinou je najmä to, že opravy klasickými spôsobmi sú zdĺhavé a prácne, vyžadujú dovoz množstva stavebného materiálu i špeciálne stroje. Okrem toho, pri rekonštrukciách vzniká aj veľa odpadového materiálu, ktorý treba odstrániť. Vhodnejšie sú modernejšie pracovné postupy tzv. suchej výstavby. Najčastejšie využívaným materiálom v tejto oblasti sú sadrokartónové a sadrovláknité dosky, ktoré umožňujú využiť na splnenie vysokých požiadaviek na výslednú realizáciu jednoduchšie a menej prácne riešenie.

Možnosti použitia
Sadrokartónové dosky môžeme v stavebnom procese použiť:
– na výstavbu priečok, – ako predsadenú stenu,
– ako obklad stien rôznorodého murovacieho materiálu,
– ako náhradu za niekoľkovrstvovú omietku príliš nerovnej steny,
– na splnenie zvýšených protipožiarnych požiadaviek,
– na zakrytie inštalácií, – na zakrytie steny napadnutej soľami a pod.

Sadra
Vyrába sa zo sadrovej rudy (sadrovca – dihydrátu síranu vápenatého a anhydridu – bezvodého CaSO₄).

V súčasnosti sa v niektorých krajinách na výrobu sadry začína používať aj tzv. energosadrovec, ktorý vzniká pri odsírovávaní spalín tepelných elektrární. Výskumy totiž dokázali, že „energosadrovec“ obsahuje menej škodlivín než prírodná sadrová ruda.

Sadra samotná (síran vápenatý) síce nemusí obsahovať kryštalickú vodu, ale ak ju obsahuje, môže jej na seba naviazať pomerne veľké množstvo. Sadrokartónová doska vyrobená zo sadry po povrchovej úprave (tmelenie, výbrus, maľba) a vyschnutí obsahuje v jednom metri štvorcovom až 2,5 litra vody. V príliš suchom prostredí môže sadra zo seba vodu aj čiastočne odpariť, a tým regulovať vlhkosť vzduchu v miestnosti. Ale obyčajná sadrokartónová doska (neupravená osobitne proti vplyvu vlhkosti) trvalo umiestnená vo vlhkom prostredí sa po čase znehodnotí.

Sadrokartónové a sadrovláknité dosky
Výhody použitia stavebných konštrukcií zo sadrokartónových a sadrovláknitých dosiek sú viaceré:
– úspora času a nákladov,
– rýchle a čisté spracovanie povrchov, 
– lepšia tepelná a zvuková izolácia obkladanej konštrukcie,
– lepšia protipožiarna ochrana konštrukcie, 
– príjemný pocit pri obývaní priestorov,
– podpora ochrany životného prostredia.

Okrem toho, že hmotnosť jednoduchej priečky zo sadrokartónu je len 25 až 50 kg/m², má toto riešenie i ďalšiu výhodu – ak sa rozhodneme v byte po čase urobiť zmeny, stenu zo sadrokartónu jednoducho demontujeme. Obklad, resp. nahradenie omietky zasa prináša veľkú časovú úsporu a počas stavby je na stavenisku menej neporiadku a odpadu.

Druhy sadrokartónových platní
Sadrokartónové platne rozlišujeme podľa účelu, na ktorý sú určené:
– obyčajné, vhodné na použitie v bežných interiéroch s relatívnou vlhkosťou vzduchu do 60 % a bez protipožiarnych nárokov. Označenie RB, resp. GkB – biely kartón, potlač modrá,
– impregnované, určené na použitie v priestoroch so zvýšenou relatívnou vlhkosťou vzduchu, (nepostačujú však na výstavbu bazénov a pod.). Označenie modrými písmenami RBI, resp. GkBI, kartón zelený,
– protipožiarne, určené do suchých priestorov s požadovanou požiarnou odolnosťou. Označenie RF, resp. GkF, popis červený, farba papiera biela,
– impregnované a protipožiarne, vyvinuté na protipožiarne účely a zároveň odolné proti zvýšenej relatívnej vlhkosti. Označenie RFI, resp. GKFI, popis červený, farba papiera zelená,
– špeciálne protipožiarne platne na vytváranie protipožiarnych konštrukcií s požiarnou odolnosťou až 120 minút. Označenie a farba je rôzna, podľa výrobcu (napr. Ridurit, Fireboard),
– ohýbateľné sadrokartónové platne – umožňujú tvarovať stropné a stenové konštrukcie do vnútorných aj vonkajších polomerov až do priemeru 60 cm (napr. Rigiflex, Rigiform).

Horľavosť sadrokartónových platní
Všetky sadrokartónové platne sú zaradené z hľadiska horľavosti do skupiny A – nehorľavé materiály.

Rozmery sadrokartónových platní
Najobvyklejšia hrúbka sadrokartónovej platne je 12,5 mm. Platne väčších hrúbok (15,0 a 18,0 mm) používame z dôvodov protipožiarnych, akustických alebo na zvýšenie odolnosti priečky voči prerazeniu. Menšie hrúbky používame najmä na ohýbané konštrukcie. Všetky typy sadrokartónových dosiek môžeme montovať i vo viacerých vrstvách.

Platne sa vyrábajú väčšinou v šírke 120 cm (na objednávku aj 125 cm). Najčastejšou dĺžkou je 200 cm, možné sú aj dĺžky 250, 260, 275 a 300 cm.

Ak je to možné, volíme dĺžku sadrokartónových platní na priečky a obklady muriva podľa výšky obkladu tak, aby sme sa vyhli vznikaniu vodorovných škár.

Hrany sadrokartónových platní
Pozdĺžne hrany sadrokartónových platní sú už vo výrobe tvarovo upravené tak, aby sme pri optimálnom množstve tmelu potrebného na pretmelenie zvislých a vodorovných škár dosiahli čo najvyššiu pevnosť spoja. Napríklad na doskách Rigips sa po dlhoročných dobrých skúsenostiach s poloblúkovou hranou Vario v súčasnej dobe používajú výhradnu hranu Pro, ktorá pri porovnateľných vlastnostiach znižuje spotrebu tmelu až o 50 %.

Priečne hrany vznikajú pri výstavbe sadrokartónových konštrukcií pri nadpájaní (predlžovaní) platní. V takom prípade musíme hrany platní upraviť tak, aby vytváraný spoj umožňoval zapracovanie potrebného množstva tmeliaceho materiálu. Hrany platní v približne 45° uhle zrežeme jednoducho nožíkom alebo špeciálnym hoblíkom.

Ľahšie a pevnejšie
Vhodnejšie vlastnosti než sadrokartónové dosky v praxi preukázali sadrovláknité platne. Sú ľahšie, odolnejšie a hladšie než ostatné porovnateľné produkty. Doterajšie sadrovláknité dosky boli vyrábané monoliticky, no v praxi sa lepšie osvedčili trojvrstvové platne typu Rigidur.

Skladba platne Rigidur
Trojvrstvová sadrovláknitá doska Rigidur je vyrobená zo sadry, perlitu, keramzitu a papierových vlákien. Lícová vrstva má tvrdý a príjemne hladký povrch. Vďaka vysokej odolnosti proti obrúseniu sa povrch ani počas stavby priečky nezvykne poškodiť. Stredná vrstva obsahuje prímesi, ktoré slúžia na redukciu hmotnosti. Mechanickú odolnosť dosky zabezpečuje spodná vrstva s vyšším obsahom vlákien. Dosky majú univerzálne použitie. Premiestňujeme ich vo zvislej polohe. Navlhnutú sadrovláknitú dosku môžeme použiť až po dokonalom vysušení.

Priečky a predsadené steny
Pevnú a vzhľadovo mimoriadne peknú priečku zo sadrovláknitých dosák montujeme na kovovú alebo drevenú nosnú konštrukciu. Podľa stavebno-fyzikálnych konštrukčných požiadaviek môžeme zhotoviť stenu jednoduchú alebo zdvojenú.

Na zakrytie existujúceho múru používame tzv. predsadenú stenu – samonosnú alebo kotvenú o stenu.

Obklad nosnej konštrukcie robíme z 10 a 12,5 mm hrubých dosák. Na jednovrstvové opláštenie kovovej konštrukcie používame rýchloskrutky 3,9 x 19 mm (balenie po 500 ks). Skrutky 3,9 x 30 mm sú vhodné na pripevnenie dosák na drevenú nosnú konštrukciu, spájanie podlahových dielcov alebo na montáž druhej vrstvy opláštenia. Na tmelenie medzier, rohov, kútov, napojení a upevňovacích prvkov (skrutiek, klincov alebo spôn) používame škárovací tmel (obvykle balený vo vreciach po 5 kg). Ak pracujeme bez výstužnej pásky, zvolíme na to určený špeciálny škárovací tmel.

Predsadená stena
Predsadenú stenu zo sadrovláknitých dosák robíme napríklad vtedy, ak nemôžeme dosky lepiť priamo na stenu systémom suchej omietky, alebo ak chceme za ne vložiť tepelnú (minerálnu) izoláciu.

Ak máme stenu suchú, pripevníme na ňu v rozostupe 500 mm drevené latky 50/30 mm. Jednotlivé sadrovláknité dosky osadzujeme od seba škárou širokou 5 až 7 mm a pripevníme ich k podkladu 30-milimetrovými skrutkami po 250 mm od seba. Nakoniec škáry a upevňovacie prostriedky zatmelíme. Alternatívnou možnosťou je použitie CD profilov upevnených v nastavovacích strmeňoch.

Ak však zakrývame mokrú stenu (čo sa v praxi neodporúča), použijeme nenasiakavý polystyrén a sadrovláknitú dosku ochránime ešte paronepriepustnou fóliou. (Ako v takomto prípade konkrétne predchádzať riziku presunu rosného bodu do izolácie alebo na povrch opláštenia pri oboch skladbách priečky, sa radšej poradíme s odborníkom.)

Voľne stojaca predsadená stena
Pred stenu s veľmi nerovným povrchom (alebo ak je potrebné zakryť inštalácie vedené po povrchu steny) môžeme postaviť aj samostatne stojacu predsadenú stenu. Nosnú konštrukciu zmontujeme z profilov UW a CW v predpísaných rozostupoch (rovnako pri priečke). Ak chceme dosiahnuť vyšší stupeň nepriezvučnosti, vložíme do priečky minerálnu izoláciu, prípadne ju kombinujeme s polystyrénom.

Tepelná a zvuková izolácia
Na zvýšenie tepelného odporu steny alebo zlepšenie zvukovej izolácie môžeme použiť tepelno-izolačné dosky ( napr. RIGITHERM PS – s penovým polystyrénom, prípadne RIGITHERM MF – s minerálnym vláknom).

Tvorí ich obvykle 12,5 mm hrubý sadrokartón s nalepeným 20 až 50 mm hrubým izolantom. Tieto dosky však použijeme až po tepelno-technickom výpočte, aby sa rosný bod nachádzal v pôvodnej stavebnej konštrukcii.

Suchá omietka
Ak potrebujeme vyrovnať alebo povrchovo upraviť murovanú stenu, nie je jedinou možnosťou omietka. Dokonale rovnú stenu dosiahneme aj metódou tzv. suchej omietky – ak ju obložíme sadrokartónovými alebo sadrovláknitými doskami.

Suché podlahy
Peknú a rovnú podlahu môžeme urobiť aj bez „mokrých“ stavebných postupov, ak na jej zhotovenie použijeme podlahové dielce. Obvykle bývajú zostavené z dvoch vzájomne zlepených sadrovláknitých dosiek s osadením (rozmery 500 x 1 500 mm). Použitím rôznych druhov izolácie, voľbou jej hrúbky, prípadne pomocou vyrovnávacieho podsypu dokážeme splniť všetky obvyklé stavebno-fyzikálne požiadavky kladené na podlahu. Vďaka ľahkému a rýchlemu kladeniu, hladkému a rovnému výslednému povrchu, ako aj nízkej hmotnosti je takáto podlaha vhodná najmä na rekonštrukcie a pre drevostavby.

Suchú podlahu začíname ukladať od ľavého rohu miestnosti oproti dverám. Nesmieme zabudnúť umiestniť obvodové dilatačné pásy z minerálnej vlny.	Ak nanesieme dostatočné množstvo lepidla, malo by sa malé množstvo zo škáry vytlačiť. Prebytočné lepidlo po zaschnutí očistíme stierkou.
	Zámok sadrovláknových podlahových dielcov podlepených minerálnou vlnou.

„Sendvičové“ dosky
Suchú podlahu vhodnú do podkrovia môžeme urobiť z platní Rigidur DBD. „Sendvičový panel“ tvorí 12,5 mm vrstva Rigiduru s nakašírovanou vrstvou tvrdeného polystyrénu. Má nízku hmotnosť (už od 14,30 kg/m²) a je odolný voči vlhkosti. Podlaha odoláva obrúseniu aj opotrebovaniu a zabezpečuje aj dostatočnú tepelnú i zvukovú izoláciu. Na zhotovovanie suchých podláh sa najčastejšie využívajú dosky Rigiplan vo variantoch: 2 x 12,5 mm, 2 x 12,5 mm + 20 mm polystyrén, či 2 x 12,5 mm + 12/10 mm minerálna vlna.

Z podkladov Rigips pripravil Dušan Brindza
Foto a kresby: Dušan Brindza, Knauf, Rigips, archív vydavateľstva