Aký systém zvoliť pri zateplení fasády?

Ak uvažujete o zateplení fasády, na výber máte z dvoch základných systémov – kontaktného a odvetraného. Zistite spolu s nami, ktorý z nich je vhodný na váš dom a aké sú ich výhody či možné nedostatky. Pri zateplení fasády určite nepodceňte detail sokla, na ktorý mnohí neraz zabúdajú. 

Kontaktný systém zateplenia

Ide o tradičný spôsob, pomocou ktorého možno vytvoriť súvislé zateplenie bez vzniku tepelných mostov. Výhodou tohto systému je bezpochyby aj cena, keďže je menej nákladný ako odvetraná forma. Ďalšou výhodou kontaktného zateplenia je variabilita riešenia povrchovej úpravy – na výber máte rôzne druhy finálnych omietok s rôznou štruktúrou a farebnosťou.

Vonkajšie zateplenie budovy

Vonkajšie zateplenie budovy kontaktným systémom patrí k najčastejším spôsobom zateplenia. Tento systém je celistvý po celej ploche fasády, vďaka čomu dochádza k eliminácii tepelných mostov a zároveň ochrane objektu pred teplotnými výkyvmi vnútorného prostredia – v zime nedochádza k premŕzaniu konštrukcie, v lete sa naopak neprehrieva. Systém súčasne umožňuje zachovať tepelnoakumulačné schopnosti muriva, čo výrazne prispieva k zaisteniu tepelnej pohody. Ako tepelná izolácia sa používajú dosky z tvrdenej minerálnej vlny alebo penový polystyrén.         

Skladba obvodovej steny zateplenej kontaktným spôsobom

1 obvodová stena
2 omietka
3 lepiaca vrstva
4 tepelný izolant
5 výstužná vrstva so sklotextilnou mriežkou
6 penetrácia
7 povrchová úprava – tenkovrstvová omietka

Postup realizácie kontaktného zateplenia fasády polystyrénom ISOVER eps GREYWALL.

Vnútorné zateplenie budovy

Kontaktný systém zateplenia vo vnútri objektu nájde uplatnenie predovšetkým na miestach, kde nie je možné zatepliť budovy zvonka, napríklad v prípade pamiatkovo chránených budov. Hlavnou nevýhodou systému je najmä horší priebeh (tok) teplôt v konštrukcii, čo má za následok zníženie teplotnej stability miestnosti – teplota v miestnosti po zapnutí vykurovania rýchlo dosiahne požadovanú hodnotu, po jeho vypnutí však povrchová teplota stien rýchlo klesá, a teda nie je využitá ich akumulačná schopnosť. Ďalším nedostatkom sú aj tepelné mosty spôsobené prerušením izolácie vodorovnou konštrukciou. Vzniku tepelných mostov sa však dá čiastočne predísť pridaním izolácie aj na strop a do podlahy. Zateplenie zo strany interiéru navyše nerieši problém premŕzania a striedania teplôt v nosnom murive.

V prípade vnútorného zateplenia minerálnou vlnou je nutné parozábranu, napríklad Isover Vario KM DUPLEX UV.

Odvetraný systém zateplenia

Pre odvetraný systém zateplenia je charakteristické, že vrchný plášť odoláva poveternostným vplyvom, pod ním sa nachádza vetraná vzduchová medzera a až potom nasleduje tepelná izolácia a ďalšie konštrukčné prvky spolu s nosným murivom. Veľkou výhodou systému je, že odvetraná medzera trvalo zaisťuje odvod vlhkosti z povrchu izolácie, preto sú tieto fasády vhodné aj v prípade rekonštruovaných domov s vyššou vlhkosťou. Stavebníci určite ocenia, že montážne práce nie sú závislé od vonkajšej teploty, ako aj skutočnosť, že opláštenie takýchto fasád pôsobí veľmi moderne a esteticky. Na zateplenie sa v prípade tohto systému používa minerálna vlna, ktorej nespornou výhodou je okrem dobrých tepelnoizolačných vlastností aj vysoká akustická účinnosť.

Skladba obvodovej steny zateplenej odvetraným spôsobom

1 obvodová stena
2 nosný zvislý rošt
3 tepelný izolant z minerálnej vlny
4 ochranná difúzna fólia, respektíve kašírovanie na povrchu izolačných dosiek
5 odvetraná medzera
6 finálny vonkajší obklad

Vkladanie do roštov bez mechanického kotvenia 

Pri použití drevených alebo kovových roštov so vzájomnou vzdialenosťou asi 60 cm je možné vkladať dosky minerálnej izolácie bez mechanického kotvenia. Vhodné je použiť stredne tuhú minerálnu vatu z kamenných alebo sklenených vláken.

Vkladanie do roštov s mechanickým kotvením

V prípade použitia zvislých roštov alebo vodorovných so vzájomnou vzdialenosťou 1 až 1,2 m je nevyhnutné jednotlivé dosky mechanicky ukotviť. Je potrebné uvedomiť si, že minerálne dosky používané v systémoch odvetraných fasád nemajú takú tuhosť ako klasické pevné dosky do kontaktných systémov, disponujú však lepšími tepelnoizolačnými vlastnosťami. Pri fasádach so samostatným vrchným plášťom je možné izoláciu napichnúť iba na tŕne, ktoré sa následne stabilizujú ochrannou prímurovkou. Aj v takomto prípade je nutné použiť izolačné dosky s dostatočnou tuhosťou.

 
Zateplenie sokla

Zateplenie soklovej časti budovy patrí k dôležitým detailom stavby a aplikuje sa pri stenách zateplených kontaktným aj odvetraným systémom. Kladú sa naň zvýšené požiadavky. Je nevyhnutné uvedomiť si, že detail sokla sa nenachádza iba nad terénom, ale nad každou priliehajúcou vodorovnou konštrukciou (nad balkónmi, terasami či širšími rímsami), teda tam, kde treba nájsť riešenie dlhodobo odolávajúce vlhkosti a mrazu. Vďaka správne vyriešenému soklu nebude dochádzať k premŕzaniu základov a časti terénu pod stavbou, podstatne sa znížia tepelné straty a výrazne sa obmedzí kondenzácia v mieste napojenia základov na murivo, čo zabráni vzniku plesní. Izolácia sa v prípade sokla aplikuje až do nezamŕzajúcej hĺbky, teda minimálne 80 cm pod úroveň terénu, čo zároveň predlžuje aj životnosť samotných základov. Nespornou výhodou je možnosť spoľahlivého ukončenia hydroizolácie za tepelnoizolačnou doskou, čo v prípade nezatepleného sokla nie je možné. Sokel predstavuje problematický detail nielen v prípade úplne nezateplených objektov, ale aj pri už zateplených budovách, kde sa naň častokrát zabúda.   

Nezateplený sokel má v dôsledku úniku tepla výrazne vyššiu teplotu ako zateplená stena nad ním. V dôsledku nezatepleného sokla sa nedajú dosiahnuť požadované úspory na vykurovaní. Na vnútorných povrchoch nezateplených soklových častí muriva navyše často dochádza ku kondenzácii vlhkosti a k vzniku viacerých negatívnych sprievodných javov (vznik plesní, deštrukcia vnútorných omietok a podobne).

www.isover.sk
www.isover-vzduchotesnost.sk
www.isover-konstrukcie.sk 
www.isover-akustika.cz

TEXT: Divízia ISOVER Saint-Gobain Construction Products, s. r. o.
ZDROJ: PR článok