Teplovodné alebo elektrické? Ako si vybrať podlahové vykurovanie

Vo všeobecnosti by sa dalo povedať, že si môžete vybrať medzi dvomi typmi podlahového vykurovania – teplovodným alebo elektrickým. Medzi týmito dvoma variantmi však existujú viaceré riešenia vhodné do rozličných podmienok.

Podlahové vykurovanie sa dá riešiť ako teplovodné alebo elektrické. Na oba systémy vykurovania sa dá pri hodnotení nazerať z viacerých uhlov pohľadu. Dôležité sú, samozrejme, obstarávacie a prevádzkové náklady, pri výbere je však dobré myslieť aj na tepelný komfort.

Z hľadiska funkčnosti alebo tepelného komfortu sú oba systémy, teda teplovodné podlahové vykurovanie aj elektrické podlahové vykurovanie, úplne zhodné. Princípom je zahriatie konštrukcie podlahy na teplotu len o niečo vyššiu, ako je teplota vzduchu. Priestor vyhrieva veľká plocha a tento systém je tak schopný vydať dostatok energie na vyhriatie miestností. To je aj dôvod, prečo sa tento systém vo všeobecnosti označuje ako veľkoplošné nízkoteplotné vykurovanie.

Teplovodné podlahové vykurovanie

Základný princíp teplovodného podlahového vykurovania je založený na prúdení ohriatej vody v plastových, plastovo-hliníkových alebo medených rúrach, ktoré sa ukladajú do systémových rohoží. Potrubie teplovodného podlahového vykurovania je pripojené na vhodný zdroj tepla – kotol, tepelné čerpadlo a pod.

Rozhodnúť sa môžete buď pre mokrý, alebo suchý systém inštalácie teplovodného podlahového vykurovania. Tak, ako má mokrý systém inštalácie v názve, vyžaduje si určité mokré procesy. Pred uložením systémových dosiek s vykurovacím potrubím je potrebné na pripravený podklad uložiť tepelnoizolačné dosky s izolačnou fóliou alebo priamo tepelnoizolačné dosky, na ktorých sú už integrované dosky s upevňovacím systémom na uloženie vykurovacieho potrubia.

Po inštalácii vykurovacieho potrubia sa takto zhotovené podlahové vykurovanie zalieva cementovým alebo anhydritovým poterom v predpísanej hrúbke 55 až 65 mm. Až na takto vyhotovený poter sa ukladajú ďalšie vrstvy finálnej podlahy. Suchý variant inštalácie si nevyžaduje žiadne mokré procesy. Na systémové teplovodné plechy s nainštalovaným potrubím sa už len uloží oddeľovacia fólia a vrstvy finálnej podlahy. Ide o systém, ktorý je síce o čosi drahší, ale na druhej strane ekonomickejší, vhodný aj na rekonštrukcie, pri ktorých nie je žiaduce zväčšovanie hrúbky podlahy. Veľmi zaujímavým riešením s veľmi nízkou konštrukčnou výškou je aj systém samolepiacich rohoží, ktoré umožňujú veľmi rýchle kladenie podlahového vykurovania. Vykurovacie potrubie sa ukladá do systémových dosiek jednotlivých systémov väčšinou medzi nopy alebo pomocou spiniek, resp. pri suchom systéme do predformovaných drážok.

Teplovodné podlahové vykurovanie sa odporúča dať nainštalovať odbornej firme, samozrejme, sú dostupné aj riešenia vhodné na svojpomocnú inštaláciu. Ak sa rozhodnete pre svojpomocnú inštaláciu, mali by ste si určite dať u výrobcu/predajcu vypracovať minimálne projektovú dokumentáciu s presným rozložením vykurovacieho potrubia na systémových doskách daného podlahového vykurovania a oboznámiť sa so základnými zásadami inštalácie. Pri inštalácii stavte na kvalitné materiály a systémové komponenty, ktoré zabezpečia bezporuchovú prevádzku.

Výhody a nevýhody teplovodného podlahového vykurovania

V porovnaní s konvenčným vykurovaním radiátormi alebo konvektormi má teplovodné podlahové vykurovanie viacero výhod. Okrem toho, že nezasahuje do priestoru, pretože vykurovacie potrubie je uložené v podlahe a voľné steny možno rozumne využiť, ponúka aj rovnomerné rozloženie tepla v celom priestore. Vďaka veľkej vykurovacej ploche v porovnaní s plochou klasických radiátorových telies tak dokáže dodať väčšie množstvo tepla aj napriek nižšej teplote, ktorú využíva počas vykurovania.

Pri tomto nízkoteplotnom vykurovacom systéme je totiž povrchová teplota podlahy od 22 do 25 °C. To umožňuje dosiahnuť príjemnú vnútornú teplotu vzduchu v miestnosti na úrovni 21 až 22 °C. Miestnosti, kde sa predpokladá dlhodobý pobyt osôb, ako je obývacia izba, by táto teplota nemala byť vyššia ako 29 °C, v miestnostiach s krátkodobým pobytom osôb, ako sú napr. kúpeľne či WC, môže byť povrchová teplota podlahy až 35 °C, čo je aj maximálna teplota tohto typu vykurovania. Ďalším zo základných rozdielov v porovnaní s konvenčným vykurovaním radiátormi je, že teplovodné podlahové vykurovanie dodáva do priestoru sálavé teplo.

Pri podlahovom vykurovaní sa tak najskôr ohrievajú okolité steny či predmety a až následne od stien a týchto predmetov okolitý vzduch. To umožňuje zachovanie optimálnej relatívnej vlhkosti vzduchu v rozpätí 45 až 55 %. Pri vykurovaní radiátormi je tento proces presne opačný. Vykurovacie teleso totiž najskôr ohrieva okolitý vzduch a až následne sa ohrievajú okolité steny. Pretože je teplota vzduchu v miestnosti vyššia ako teplota okolitých stien, dochádza k zvýšenému prúdeniu vzduchu, zvýšenej prašnosti a k nadmernému vysúšaniu vzduchu s relatívnou vlhkosťou nižšou ako 40 %.

Vzhľadom na spomínané zníženie vírenia prachu v interiéri je tento spôsob vykurovania vhodný aj pre alergikov a astmatikov. Ďalšou výhodou teplovodného podlahového vykurovania je v podstate jeho bezúdržbovosť a to, že nehrozí riziko popálenia. Na ohrev podlahy je v porovnaní s radiátormi síce potrebný dlhší čas, avšak po naakumolovaní tepla ostáva ohriata podlaha teplá dlhšie ako radiátory, a to až niekoľko hodín po vypnutí vykurovacieho zdroja. Preto sa odporúča podlahové vykurovanie použiť do obytných priestorov s dlhodobou prevádzkou.

Radiátory nájdu skôr uplatnenie v priestoroch, kde je potrebné ohriatie priestoru v krátkych vykurovacích cykloch. Samozrejme, použitie podlahového a konvenčného vykurovania v jednom priestore sa navzájom nevylučuje. Dokonca napr. v kúpeľni je kombinácia podlahového vykurovania s rebríkovým radiátorom, na ktorom možno sušiť uteráky, priam žiadaná.

Okrem dlhších nábehových časov podlahového vykurovania je nevýhodou podlahového vykurovania jeho vyššia obstarávacia cena. Tu si treba rozumne zhodnotiť nielen náklady potrebné na obstaranie a inštaláciu, ale aj tie na vykurovanie a zhodnotiť tak reálnu návratnosť tejto investície. Zároveň treba zvážiť rozmiestnenie nábytku v miestnosti tak, aby nezakrýval veľké percento plochy a nevytváral tak bariéru šíreniu tepla.

Elektrické podlahové vykurovanie

Elektrické podlahové vykurovanie sa podobne ako teplovodné radí medzi tzv. veľkoplošné nízkoteplotné vykurovacie sústavy, ktoré sú všeobecne veľmi pozitívne z hľadiska spotreby energie a optimálneho rozloženia teploty v pobytovom priestore. Tieto systémy (podlahové alebo stropné) ohrievajú veľké plochy na teploty len o málo vyššie, ako je teplota prostredia. K zmene tepla dochádza čiastočne sálaním a mikrokonvekciou, pričom mikrokonvekcia prebieha na celej ploche. Výrazným rozdielom v porovnaní s tzv. bodovým zdrojom tepla je podstatne rovnomernejšie rozloženie teploty v priestore, obmedzenie cirkulácie a vysušovania vzduchu. Vykurovacie prvky sú zabudované do konštrukcie a nerušia svojím vzhľadom priestor.

Z hľadiska funkčnosti je elektrické podlahové vykurovanie úplne zhodné s teplovodným podlahovým vykurovaním. Pri elektrickom podlahovom vykurovaní hovoríme vo všeobecnosti o priamom, zmiešanom (poloakumulačnom) alebo akumulačnom spôsobe vykurovania. V čom sa líšia? Systém s relatívne malou mierou akumulácie sa nazýva priamovykurovací (priamovýhrevný) – to v prípade, ak je vykurovacia rohož alebo fólia umiestnená bezprostredne pod podlahovou krytinou. O zmiešanom systéme hovoríme, ak je vykurovací prvok (väčšinou vykurovací vodič alebo rohož) umiestnený v približne 5 až 6 cm hrubej vrstve betónu alebo anhydritu. Je to dnes najbežnejšie riešenie na trvalé vykurovanie.

Štandardný akumulačný systém (vykurovacia rohož je umiestnená vo vrstve betónu 12 až 15 cm) vo forme vykurovacej podlahy má pri prevádzke zvyčajne problémy s reguláciou a tým s udržaním optimálnej tepelnej pohody. S tým súvisí aj menšia hospodárnosť premeny energie na užitočné teplo. Taká konštrukcia sa však v dnešných novostavbách vôbec nepoužíva, keďže ide o systém s dlhou zotrvačnosťou a komplikovanou regulovateľnosťou.

Ak sa rozhodnete pre priamovýhrevné alebo zmiešané vykurovanie, musíte sa rozhodnúť, či vykurovacia podlaha bude:

• jediným zdrojom tepla v miestnosti alebo
• doplnkovým zdrojom k iným vykurovacím prvkom – doplnkové vykurovanie.

Podľa toho sa volí veľkosť plošného príkonu vykurovacej rohože alebo vykurovacej fólie. Ak vykurovací prvok v miestnosti predimenzujete a doplníte ho vhodným termostatom, tak vám neodoberie viac elektrickej energie (kWh) ako správne dimenzovaný prvok, jeho výhodou bude navyše oveľa dynamickejšia prevádzka. Nevýhodou však budú vyššie obstarávacie náklady a možno aj vyššia hodnota hlavného ističa, rovnajúca sa vyššej čiastke za stále platby za elektrinu. Tá tvorí významnú časť účtu za energiu. Z tohto dôvodu je veľmi dôležitý projekt, ktorý slúži nielen na optimalizáciu obstarávacích a prevádzkových nákladov, ale aj tepelného komfortu v každodennom užívaní.

Priamovýhrevné vykurovanie má jasnú prioritu minimálne v dvoch prípadoch. Prvým sú drevené a laminátové plávajúce podlahy, ktoré sa kladú na vyrovnávaciu izoláciu, teda na izolačnú podložku, ktorá vyrovnáva drobné nerovnosti podlahy a zároveň bráni, aby sa krokový hluk prenášal na konštrukciu podlahy (tzv. krokový útlm). Vykurovací kábel uložený v betóne (čo je prípad zmiešaného vykurovania) by sa nachádzal až pod touto izoláciou, takže medzi podlahou a kúrením by vznikla nežiaduca tepelná izolácia. Tým by sa, samozrejme, výrazne zhoršila ekonomika prevádzky. Preto je v tomto prípade vhodnejšie použiť vykurovacie fólie, ktoré ležia priamo pod plávajúcou podlahou a tie sa radia medzi priamo výhrevné systémy.

Druhým prípadom sú potom montované stavby, v ktorých sa realizujú väčšinou tzv. suché podlahy – to znamená, že priamo na tepelnú izoláciu sa kladú napríklad OSB dosky alebo sadrovláknité dosky. Pri týchto typoch stavieb je priamovykurovací systém jediným možným variantom podlahového vykurovania, pretože vrstva betónu alebo anhydritu tu jednoducho nie je.

Pri výbere priameho alebo zmiešaného vykurovacieho systému sú potom, samozrejme, dôležité aj preferencie investora, teda či kladie dôraz na obstarávacie alebo prevádzkové náklady. Zásadná chyba sa pri výbere urobiť ani nedá. Súčasné novostavby majú veľmi nízke požiadavky na energiu potrebnú na vykurovanie, takže prevádzkové rozdiely medzi oboma systémami nie sú markantné.

Pretože teplota podlahy s podlahovým vykurovaním by nemala byť vyššia ako 27 °C, vyrábajú sa podlahové fólie iba s takými výkonmi, ktoré pri dodržaní všetkých inštalačných podmienok túto teplotu nemôžu prekročiť – 80 W/m², 60 W/m² a do veľmi dobre zateplených budov (NED) s výkonom 40 W/m².

Na podlahy realizované mokrým procesom sa používajú vodiče a rohože. Z hľadiska funkčnosti nie je medzi vodičom a rohožou žiadny rozdiel. Vykurovacia rohož je v podstate vykurovací vodič prichytený na nosnú tkaninu. Tieto dva výrobky sa líšia iba v spôsobe kladenia. Rohož sa vyznačuje jednoduchším kladením a je v jej prípade zaistené rovnomerné rozloženie výkonu. Pri rohoži je rozstup vodiča (a tým plošný výkon vo W/m²) daný už z výroby a rohož sa rozvíja ako „koberec“. Spodná strana rohože je vybavená obojstranne lepiacou páskou, umožňujúcou fixovať rohož na podklad do okamihu, kým je zastierkovaná tmelom. Rohože sa s príkonom 80, 100 a 150 až 160 W/m².

Aj elektrické podlahové vykurovanie možno kombinovať s radiátormi. Táto možnosť prichádza do úvahy, ak sa elektrické podlahové vykurovanie inštaluje do rekonštruovaného priestoru. Pri energeticky hospodárnych novostavbách nemá toto riešenie ekonomické opodstatnenie. Skôr je bežná kombinácia elektrického podlahového vykurovania a krbu či krbovej vložky.

Výhody a nevýhody elektrického podlahového vykurovania

Každý systém má svoje výhody aj nevýhody. Elektrické vykurovanie sa napríklad nedá nákladovo efektívne využívať v starších budovách s vyššími tepelnými stratami. Pri súčasných novostavbách, ktoré sú charakteristické nízkymi tepelnými stratami, je však situácia úplne iná. Z hľadiska obstarávacích a prevádzkových nákladov tu predstavuje elektrické podlahové vykurovanie veľmi výhodné riešenie.

Elektrické systémy sa pri energeticky úsporných budovách v porovnaní s teplovodnými podlahovým vykurovaním javia ako efektívnejšie. Dôvod je jednoduchý. Tepelná strata budov, a teda aj spotreba energie, v posledných rokoch významne poklesla a v mnohých prípadoch tak prestali byť rozhodujúce prevádzkové náklady. Dôležitejšími faktormi sa stali celková výška prvotnej investície, náklady na údržbu a revízie, bezobslužnosť, životnosť, spoľahlivosť systému a miera komfortu.

Zároveň podľa meraní poskytuje či už elektrické, alebo teplovodné podlahové vykurovanie najrovnomernejšie rozloženie teplôt. Elektrické vykurovanie dokáže poskytnúť potrebné parametre napr. aj pri stropnom vykurovaní vykurovacími fóliami. Elektrické podlahové vykurovanie sa ďalej vyznačuje:

• vyššou flexibilitou a výbornou regulovateľnosťou – z pohľadu prevádzkových nákladov je to úplne zásadná výhoda;
• jednoduchšou a lacnejšou inštaláciou, teda nižšími obstarávacími nákladmi.

Podstatnou výhodou elektrického podlahového vykurovania je skutočnosť, že sa ľahko reguluje, čo je základnou podmienkou hospodárnosti prevádzky podlahového vykurovania. Pomocou centrálnej riadiacej jednotky môžete nastaviť teplotu individuálne v každej miestnosti. Centrálna jednotka umožňuje tak individuálnu reguláciu teploty v miestnostiach, ako aj centrálne ovládanie z jedného miesta. Môžete regulovať tiež jednotlivé časti podlahy, napríklad pred francúzskymi oknami. Vyššie typy regulácie umožňujú ovládanie aj cez internet, iné nie sú prepojené káblami, ale komunikujú spolu bezdrôtovo a sú tak ideálne napríklad pri rekonštrukcii.

Pri energeticky úsporných stavbách, čo sú dnes už všetky novostavby, vstupuje do hry aj faktor tepelnej zotrvačnosti. Dlhodobé skúsenosti z prevádzky ukazujú, že z hľadiska rýchlosti reakcie na zmeny vonkajšej teploty a náhodné tepelné zisky, ktoré sú v energeticky hospodárnych domoch veľmi zreteľné (slnko, viac ľudí v miestnosti a pod.), je elektrické podlahové vykurovanie z hľadiska spotreby energie veľmi rýchle a tým aj šetrnejšie. Rozšírené teplovodné systémy (s akýmkoľvek zdrojom vrátane plynového kotla, tepelného čerpadla alebo elektrokotla) túto flexibilitu a presnosť dodávok malého množstva potrebného tepla do rôznych priestorov stavby nie sú schopné zabezpečiť, snaha o dokonalejšiu reguláciu pritom vyvoláva neprimerané náklady.

Zdroj tepla na podlahové vykurovanie

„Pri teplovodnom podlahovom vykurovaní je vhodnou voľbou nízkoteplotný zdroj tepla, ktorý priamo zabezpečuje vykurovaciu vodu s potrebnou teplotou. Pre podlahové vykurovanie a zároveň na prípravu ohriatej pitnej vody je vhodný zdroj tepla s väčším modulačným rozsahom. Pritom je potrebné dbať, aby bol dostatočne pružný a dokázal dodávať minimum energie na vykurovanie v prechodnom období (na jar a na jeseň), keď sú tepelné straty domu nižšie, a aby zároveň dokázal poskytnúť veľký maximálny výkon na zabezpečenie prípravy teplej vody, ktorú treba ohrievať na vyššiu teplotu než do systému podlahového vykurovania,“ radí Milan Mach, technický špecialista značky Vaillant. Možnosti sú viaceré.

Praktické tepelné čerpadlo

Technológia tepelných čerpadiel predpokladá, že budú využité v systéme s teplovodným podlahovým vykurovaním. Voľba zariadenia typu zem/voda, voda/voda alebo vzduch/voda závisí od viacerých faktorov. Počiatočné náklady sú síce vyššie, ale úspory vo vykurovaní sa pri niektorých typoch tepelných čerpadiel pohybujú okolo hodnoty 70 % a viac. Najobľúbenejším riešením sú tepelné čerpadlá typu vzduch/voda, pretože ich inštalácia je jednoduchá a rýchla. Technologicky sa delia na monoblokové a splitové. Aj z finančného hľadiska zvykne byť v súčasnosti tento typ cenovo dostupnejší ako ostatné. A ako vyzerá ich montáž?

V blízkosti domu treba vhodne umiestniť vonkajšiu vzduchovú jednotku. Vnútornú, interiérovú, jednotku (s integrovaným zásobníkom teplej vody) bude potrebné nainštalovať do vnútra domu, napríklad do technickej miestnosti. Ďalšou možnosťou sú tepelné čerpadlá typu zem/voda, ktoré využívajú teplotu pôdy na získanie tepelnej energie na kúrenie a v letných mesiacoch na chladenie. A to buď pomocou plošného zemného kolektora, alebo vertikálnej geotermálnej sondy. Ak ide o plošné zemné kolektory, je potrebné mať dostatočnú plochu pozemku a treba ich umiestniť do určitej hĺbky. Najčastejšie to býva po vnútornom obvode pozemku, na ktorom stojí rodinný dom. Ako primárny zdroj možno využívať aj vodu z vŕtanej studne, vtedy ide o zariadenia typu voda/voda.

Prečo si zvoliť plynový kotol

Ak je na pozemku dostupná prípojka plynu, plynový kondenzačný kotol väčšinou predstavuje jedno z najefektívnejších riešení podlahového vykurovania domu, a to čo sa týka investície, nákladov na prevádzku, a teda aj návratnosti. Je vhodný, pretože sa vyznačuje širokou moduláciou výkonu a pri nižších teplotách pracuje v porovnaní s klasickým kotlom s vyšším normovaným stupňom využitia, teda úspornejšie.

Kondenzačný kotol môže slúžiť na podlahové vykurovanie aj prípravu teplej vody, ak ho vhodne skombinujete s externým zásobníkom teplej vody alebo si zvolíte stacionárny kondenzačný kotol s integrovaným zásobníkom TV. Samozrejme, treba sa vždy detailne radiť odporúčaniami odborníka, lebo všetko závisí od konkrétnych podmienok na mieste realizácie. Prípravu teplej vody však môžete riešiť aj osobitne: samostatným elektrickým zásobníkom teplej vody, solárnou zostavou na ohrev vody alebo tepelným čerpadlom slúžiacim len na prípravu teplej vody.

Kedy staviť na elektrokotol?

Zvoliť si ako zdroj pre podlahové vykurovanie elektrokotol sa oplatí iba vtedy, ak na mieste stavby nie je možné pracovať s inou energiou, pretože plyn je oproti elektrine určite výhodnejší. Ak si zvolíte elektrokotol, môžete k nemu použiť zásobník s elektrickým ohrevom vody. Elektrokotol sa tiež osvedčí aj v kombinácii so solárnym systémom na prípravu teplej vody (solárna zostava), ktorý dokáže počas roka zabezpečiť pre domácnosť až 70 % teplej vody.

Existujú určité obmedzenia…

Najmenej vhodné je zapojenie podlahového vykurovania na kotol na tuhé palivá, pretože toto vykurovacie zariadenie má veľmi ťažko ovládateľný výkon. Pri takomto riešení býva nevyhnutnosťou do systému pripojiť aj akumulačnú nádrž, ktorá zachytí prebytky tepla, zároveň môže kotol pracovať v optimálnych podmienkach s vyššou teplotou, aby nevznikala kondenzácia a výmenník kotla sa nezaniesol dechtom. Za akumulačnou nádržou musí byť nainštalovaný zmiešavací trojcestný ventil, ktorého úlohou je regulácia teploty vykurovacej vody do podlahového vykurovania. Najvhodnejší z hľadiska prevádzky teplovodného podlahového vykurovania je kondenzačný kotol, a to aj preto, že je hospodárny. A vzhľadom na možnosti jeho regulácie je využiteľný práve do nízkoteplotných systémov.

Napojenie na zdroj tepla

Bez ohľadu na to, o aký zdroj tepla ide, odporúča sa použiť bezpečnostný termostat. Ten odstaví zdroj tepla po prekročení teploty nad stanovenú hranicu a tak chráni vykurovací systém pred prípadným prehriatím.

Zdroj tepla pre elektrické podlahové vykurovanie

Pri elektrickom podlahovom vykurovaní nepotrebuje investor žiadny kotol na ohrev vody ako vykurovacieho média, ako je to pri teplovodnom vykurovaní. Nemusí sa napr. zriaďovať prípojka (napr. na plyn) alebo inštalovať kotol alebo tepelné čerpadlo. Stačí elektrická energia a vykurovacie prvky, v prípade podlahového vykurovania vodiče, rohože a fólie. Ak hovoríme o elektrickom podlahovom vykurovaní alebo o elektrokotle, je potrebné upozorniť na to, že ide o dva úplne odlišné princípy.

Elektrokotol ohrieva pomocou elektrickej energie napr. vodu ako vykurovacie médium a tá potom prostredníctvom radiátorov alebo podlahového vykurovania celú budovu. Pri elektrickom vykurovaní sa nepoužíva žiadny kotol, ani elektrokotol. Predávajú sa samostatné elektrické „ohrievače“, tzn., že v miestnosti je nainštalovaný samostatný vykurovací prvok pripojený do elektrickej siete.

Opýtali sme sa odborníkov, na čo dbať pri realizácii podlahového vykurovania

Ing. Igor Krajčovič, obchodný riaditeľ pre Slovensko, divízia technického zariadenia budov, Rehau

V rámci SR distribuujeme kompletnú paletu riešení podlahového vykurovania, ktorá pokrýva snáď všetky predstaviteľné situácie. Voľba väčšinou závisí od konštrukcie stavby (masívna vs. ľahká alebo montovaná), či ide o novostavbu alebo rekonštrukciu, ďalej od dostupnej výšky v rámci podlahy a tiež od montážnych zvyklostí zhotoviteľa. V našich zemepisných šírkach prevláda inštalácia na systémovú dosku so štupľami VARIONOVA s 3 cm izoláciou z PST, o niečo menej je rozšírený Tacker – systém na pripináčiky (kotvičky v tvare „U“). Oba systémy sú jednoduché a rýchle z hľadiska montáže. Novinkou je systém Speed na suchý zips (na rúrke aj podkladovej systémovej doske), ktorý posunul rýchlosť montáže o ďalší výrazný krok vpred. Stavebná výška podlahy je väčšinou viac ako 90 mm, často však ešte výrazne väčšia pre predpísanú tepelnú izoláciu podlahy (aj > 250 mm). Pri projektovaní a realizácii stavby odporúčam investorom detail dôsledne skontrolovať, aby sa nežiaduco nezmenila svetlá výška priestoru. Ide o nezriedkavý nedostatok, ktorý sa v praxi rieši kompromisnou, teda tenšou izoláciou podlahy. Na rekonštrukcie máme v portfóliu systém Renova s extrémne kompaktnou konštrukčnou výškou už od 21 mm. Nakoniec je tu systém podlahového vykurovania vhodného do suchej výstavby bez potreby mokrého procesu (poteru). Nedá mi nespomenúť nový trend, keď možno kompletne komfortne vykurovať len stropným systémom, ktorý umožňuje navyše špičkové chladenie obytných či kancelárskych priestorov. Tento trend súvisí s výrazným vylepšením tepelnotechnických vlastností novostavieb smerom k energetickej triede A0.

Sú dostupné systémy podlahového vykurovania vhodné na svojpomocnú inštaláciu?

My odporúčame v prvom rade inštaláciu profesionálnym zhotoviteľom, a to vzhľadom na zabezpečenie funkčnosti a garanciu celého systému. Vykurovanie v zásade vnímame ako komplexný funkčný celok (vrátane zdroja tepla, napr. plynového kotla alebo tepelného čerpadla, regulácie a pod.) a podlahové vykurovanie je len jednou z jeho zásadných súčastí. V prípade veľmi pokročilých investorov si však viem predstaviť aj svojpomocnú inštaláciu, ktorú umožnia rýchle a jednoduché montážne systémy Varionova alebo Speed, ako aj výborná technická dokumentácia.

Na čo je potrebné pri inštalácii podlahového vykurovania prihliadať a čo nepodceniť?

„Pes je zakopaný“ v detailoch. Popri celkom základných bodoch, ktorými sú rozvrhnutie okruhov, ich hustôt a dĺžok po miestnostiach bývajú háklivé zdanlivé drobnosti – rovnosť a výška podkladu, dokonalé utesnenie podlahy pri liatych poteroch, správne okrajové a stredové dilatácie, osadenie chráničiek rúrok v háklivých miestach, vykonanie tlakovej skúšky a následná funkčná skúška vrátane úvodného záhrevu poteru. Pre spokojnosť užívateľa je potrebné ešte hydraulické vyladenie systému, prípadne doplnenie priestorovej regulácie. Každému odporúčame nechať vyhotoviť realizačnú projektovú dokumentáciu, ktorá vyrieši viaceré uvedené problémy, navyše môže ušetriť investíciu tým, že systém sa nepredimenzuje len „pre istotu“. Preto ako výhodu Rehau vnímam hĺbkovú technickú podporu našich realizačných partnerov vrátane projektovej činnosti.

Pavol Jackuliak, riaditeľ spoločnosti Fenix Slovensko, s. r. o. so sídlom v Banskej Bystrici

Aké systémy podlahového vykurovania sú dostupné na trhu a od čoho závisí ich vyber?

Výhodou elektrického podlahového vykurovania je široká ponuka riešení. Investor má na výber veľmi tenké vykurovacie fólie ECOFILM alebo vykurovacie okruhy a rohože ECOFLOOR. Nie je pritom nijako limitovaný ani typom podlahovej krytiny, ani výškou podlahy, ktorú potrebuje dosiahnuť. Samozrejmosťou je široká ponuka výkonov – podlahové fólie ECOFILM sa dodávajú s príkonom od 40 do 80 W/m², rohože ECOFLOOR s plošným príkonom 80 až 160 W/m².

Sú dostupné systémy podlahového vykurovania vhodné na svojpomocnú inštaláciu?

Áno, svojpomocou sa dá pracovať s fóliami Ecofilm aj s rohožami Ecofloor. Súpravy Ecofilm Set s vykurovacou fóliou Ecofilm F sú určené na podlahové vykurovanie do suchých konštrukcií – pod plávajúce podlahy alebo s použitím doplnkových podložiek Heat-Pak pod PVC a koberce. Pretože teplota podlahy s podlahovým vykurovaním by nemala byť vyššia ako 27 °C, tieto súpravy sa vyrábajú iba v takých výkonoch, ktoré pri dodržaní všetkých inštalačných podmienok túto teplotu nemôžu prekročiť (60 alebo 80 W/m²). Zákazník má na výber dve šírky (600 a 1 000 mm) a rôzne dĺžky (od 1,5 do 10 m). Reguláciu riešte vhodným termostatom s podlahovou sondou z ponuky spoločnosti Fenix. Regulácia udržuje teplotu podlahy na nastavenej úrovni a chráni ju pred prípadným prehriatím.

V súprave na svojpomocnú inštaláciu ECOFLOOR ComfortMat dostane zákazník „všetko v jednom“. V jednom balení je naozaj všetko potrebné – elektrická vykurovacia rohož s dvojžilovým káblom s ochranným opletením a digitálny termostat s podlahovou sondou. Súpravy sa dajú kúpiť s príkonom 100 alebo 160 W/m², pričom nižší príkon (100 W/m²) je určený skôr ako hlavný zdroj vykurovania v bežných obytných miestnostiach, na občasné komfortné vykurovanie podlahy v kúpeľniach a kuchyniach je vhodnejší vyšší príkon (160 W/m²). Súpravy sú ideálne na dodatočnú inštaláciu v rámci rekonštrukcie, ale bez problémov ich domáci majster môže použiť aj do novostavieb. Vďaka obojstranným lepiacim páskam na vykurovacej rohoži je montáž veľmi jednoduchá.

Na čo je potrebné pri inštalácii podlahového vykurovania prihliadať a čo nepodceniť?

Ak hovoríme o elektrickom podlahovom vykurovaní, tak na začiatku by si mal investor premyslieť, aký systém vykurovania od vykurovacej fólie alebo okruhov a rohoží očakáva. V zásade existujú dve možnosti: fólia či rohož bude slúžiť ako doplnkový zdroj tepla k iným tepelným zdrojom v miestnosti, alebo bude hlavným zdrojom tepla. Prvý typ vykurovania je vhodný najmä do starších domov, kde majiteľ nemá záujem meniť pôvodný systém vykurovania (napr. plynové vykurovanie s teplovodnou sústavou radiátorov apod.), ale ide mu iba o tzv. temperovanie podlahy z dôvodu vyššieho tepelného komfortu. Na presnú reguláciu podlahového vykurovania sa odporúča používať programovateľný termostat s podlahovou sondou, ktorý umožňuje naprogramovať vykurovací režim podľa preferencií majiteľa a jeho rodiny. Ak sa, naopak, majiteľ domu alebo bytu rozhodne, že vykurovacie fólie alebo rohože budú hlavným zdrojom tepla v miestnosti, je dôležité vopred overiť, či je daný objekt dobre tepelne izolovaný, a prípadne urobiť kroky, ktoré znížia energetické straty. Keďže podlahy v starších domoch a bytoch sú často nedostatočne tepelne izolované, odporúčame najskôr na podlahu položiť izolačné dosky, napr. F-BOARD. Tieto dosky slúžia ako dodatočná tepelná izolácia, ktorá výrazne urýchli čas nábehu teploty podlahy.

TEXT: Andrea Dingová
Odborná spolupráca: Igor Krajčovič, obchodný riaditeľ pre SK, Divízia technického zariadenia budov, Rehau; Pavol Jackuliak, riaditeľ spoločnosti Fenix Slovensko, Ing. Milan Mach, technický špecialista značky Vaillant
FOTO: archív firiem Danfoss, Fenix, Hornbach, Protherm, Rehau a Viessmann
Zdroj: Časopis Urob si sám