Schody a schodiská

Pri hlbšej analýze potrieb počas stavby, alebo rekonštrukcie možno zistíte, že neviete, aké schodisko chcete. Ponuka je však veľká, len si správne vybrať.

Galéria

Schodisko
Často je jediným spojovacím článkom medzi podlažiami. Nemali by sme na to zabudnúť už pri jeho navrhovaní, pretože ide o najfrekventovanejší priestor v byte. Schodisko nám musí vyhovovať nielen rozmermi, tvarom, ale aj povrchovými úpravami. Musí byť pohodlné, bezpečné pri výstupe a zostupe, pevné a únosné, ľahké a nenáročné na prístup zo všetkých strán. Do návrhu by sme mali zahrnúť schodiskový priestor, ramená, stupne a bezpečné zábradlie.

Nesmieme zabudnúť ani na osvetlenie a pohodlnú údržbu schodiska. Z hľadiska funkcie je dôležité určiť, či ide o schodisko hlavné alebo vedľajšie. Tvar a rozmery schodiskových prvkov  Schodiskové prvky navrhujeme a dimenzujeme tak, aby nám umožňovali bezpečnú a pohodlnú chôdzu po schodisku. Zohľadňujeme pritom pohybové možnosti ľudského tela, najmenšiu námahu a spotrebu energie pri chôdzi po schodoch. Na stupnicu by sa malo zmestiť celé chodidlo človeka – mala by mať minimálne 260 mm.

Schodiskové rameno obsahuje najmenej tri a maximálne 18 stupňov. Treba rešpektovať minimálnu priechodnú šírku schodiskového ramena 1 100 mm v bytovom dome a 900 mm v byte alebo v rodinnom dome. Minimálna podchodná výška má byť 2 100 mm. Šírka podesty sa vypočíta tak, že k šírke ramena sa pridá desať centimetrov. Rozmer stupňa určíme zo vzťahu 2v + š = 590 až 640 mm, kde v je výška a š je šírka stupňa. Výška schodiskového zábradlia má byť 900 mm do výšky schodiska 3 000 mm nad terénom, inak 1 100 mm. Zábradlia odporúčame zvislé, so vzdialenosťou deliacich častí do 120 mm. Ak je vodorovné, treba z hľadiska bezpečnosti na výplň použiť dierovaný plech alebo pletivo.

Schodiskový slovník Odpočívadlo – plocha medzi schodiskovými ramenami, je v úrovni podlažia. Stretávame sa aj s názvom podesta. Nástupnica – horná plocha schodiskového stupňa, na ktorú našľapujeme. Podstupnica – predná plocha schodiskového stupňa. Schodisko – šikmá nosná konštrukcia schodiskového ramena, ktorá podopiera schodiskové stupne alebo do ktorej sú votknuté. Schodiskové zrkadlo – priestor ohraničený schodiskovými ramenami a odpočívadlami schodiska. Schodiskový priestor – priestor vymedzený schodiskom. Vreteno – nosná konštrukcia situovaná uprostred točitých schodísk, ktorá podopiera stupne alebo do ktorej sú votknuté.

Typy schodísk
Schodisko môžeme vybudovať z rôznych dostupných materiálov a v najrozmanitejších podobách. Podľa druhu použitej konštrukcie, najmä spôsobu upevnenia, resp. podopierania, si môžeme urobiť schodisko: vretenové, pilierové, schodnicové, samonosné, doskové, zavesené alebo zmiešané.

Pilierové schodisko – vzniklo postupným odľahčovaním steny vretenového schodiska. Funkciu zabezpečenia stability prevzali piliere spolu so schodnicami, ktoré prenášajú zaťaženie pôsobiace na stupne v schodiskovom ramene.

Schodnicové schodiská – majú stupne v schodiskových ramenách podopierané jednou alebo viacerými schodnicami. V oceľovobetónových stavbách schodnice spolu s odpočívadlami vytvárajú pevný celok. Schodnicová konštrukcia sa často využíva na kruhové, točité, panelové a drevené schodiská.

Samonosné schodisko – stupne sú votknuté do nosnej schodiskovej steny na obvode schodiskového priestoru. Navrhuje sa spravidla v rodinných domoch, menších atypických stavbách a pod. Pre spôsob kotvenia nie je vhodný pre tenkostenné a skeletové systémy.

Doskové schodisko – nosnou časťou doskových schodov je oceľovobetónová doska, ktorej nosná oceľová výstuž sa kladie v smere výstupnej čiary. Doskové schodiská sa navrhujú v budovách s veľkou frekvenciou. Ich výhodou je pomerne veľká únosnosť. Doskové schodisko je vhodné na krátke aj široké schodiskové ramená.

Zavesené schodisko – má jednoduchú a staticky výhodnú konštrukciu. Tento typ schodiska umiestnime v pôdoryse objektu ľubovoľne, bez ohľadu na rozmiestnenie zvislých nosných konštrukcií, ale za predpokladu, že stropná konštrukcia je pevná a dostatočne silná na zaťaženie. Schodisko so zavesenými stupňami poskytuje mnohotvárnosť konštrukčného a architektonického riešenia.

Obr.: Rozčlenenie schodov podľa počtu ramien: a) jednoramenné priamočiare, b) trojramenné priamočiare, c) dvojramenné priamočiare, d) jednoramenné zmiešanočiare, e) dvojramenné priamočiare, f) jednoramenné krivočiare polkruhové, g) jednoramenné krivočiare, h, i) jednoramenné zmiešanočiare, jednoramenné točité

Sklon schodiska
Podľa sklonu schodiskových ramien si môžeme zvoliť schodisko:
– rampové – sklon ramien od 10 do 20°
– mierne – sklon ramien od 20 do 25°
– normálne– sklon ramien od 25 do 35°
– strmé – sklon ramien od 35 do 45°
– rebríkové – sklon ramien od 45 do 60°

Materiál na schodiská
Podľa použitého materiálu sa dá vybrať schodisko drevené, kamenné, tehlové, betónové, oceľobetónové, z pórobetónu, kovové, kombinované. Stavať ho môžeme tradičným postupom alebo montovať z prefabrikovaných dielcov. Schody možno kúpiť aj ako stavebnicový systém a poskladať si ho vlastnoručne.

Tvar a úprava ramien
Konštrukciu schodov navrhujeme a zhotovujeme so zreteľom na ľudskú chôdzu. Vzájomný pomer výšky a šírky stupňov musí byť taký, aby nás výstup či zostup čo najmenej unavoval.  Priemerná dĺžka kroku človeka je okolo 63 cm, výška 31 cm. Druh a veľkosť nášho domu, ako aj dispozícia ovplyvňujú pôdorysné tvary schodov. Na základe toho sa rozhodujeme pre schodiská rebríkové (bez podstupníc), skladacie, priame, so zakrivenou nástupnicou či vretenovité. Ramená schodov nám predurčujú voľbu schodiska jednoramenného (spája dve podlažia bez medzipodlažnej podesty), dvojramenného, kde schody bývajú z dvoch ramien, nástupného a výstupného, ako aj z dvoch podest (podlažnej a medzipodlažnej), trojramenného a viacramenného. Podľa tvaru ramien si môžeme vybrať schodisko priamočiare (výstupná čiara je priama), krivočiare (krivka, najčastejšie časť kružnice alebo elipsy), zmiešanočiare (výstupná čiara je čiastočne zakrivená).
 
Drevené schodisko
Drevené schody patria medzi najobľúbenejšie prvky interiéru. Veľmi esteticky bude pôsobiť, ak na ich výrobu použijeme masívne drevo. Nesmieme však zabudnúť, že drevené schody sú horľavou konštrukciou. Ak ich navrhneme ako hlavné, mali by sme ich zo spodnej strany podbiť a omietnuť. Stanú sa tak polohorľavé. Náš pohľad a vstup, napr. na betónové chody, je oveľa príjemnejší, ak si ho zjemníme dreveným obložením, aspoň nástupníc.
 
Konštrukcia
Drevené schody sa skladajú z ramien a odpočívadiel, tzv. podest. Podľa polohy sú to podlažné a medzipodlažné odpočívadlá. V rodinných domoch je najmenšia šírka ramien schodov pre jednu osobu 60 cm. Rameno je zložené z jednotlivých stupňov, ktorých nemá byť viac ako dvadsať. Ak priestor medzi dvoma schodiskovými ramenami nie je väčší ako 30 cm, nazýva sa zrkadlo. Ak má viac ako 30 cm, hovoríme o medzischodiskovom priestore.

Ramená schodov
Tvoríme ich v závislosti od sklonu schodov schodnicami 50 až 80 mm hrubými a asi 250 mm širokými.  Nástupnice a podstupnice sa spájajú perom a drážkou, čím vytvárajú stupeň. Prvý stupeň býva plne zakotvený v podlahe. Do schodníc sú nástupnice osadené na drážku asi jednej tretiny hrúbky schodnice. Hrúbka nástupnice je 30 až 50 mm, podstupníc 15 až 20 mm. Rameno schodov sa sťahuje oceľovými ťahadlami. Do prvého plného stupňa býva zadlabaný stĺp, ktorý súčasne vytvára oporu budúcemu zábradliu. Schodnica je do prvého stupňa votknutá a zadlabaná do stĺpov. Ramená sú opreté o strešnú konštrukciu alebo medzipodlažnú podestu. Drevené schody podľa tvaru stupňov môžu byť s podstupnicami, ale aj bez nich. Schody s nástupnicami a podstupnicami sú krajšie.
 
Točité schody
Pri navrhovaní točitých schodov v stiesnených pôdorysných podmienkach by tu je vhodné použiť vretenové schodisko. Charakterizuje ho to, že v mieste zrkadla stupne podopiera nosný stĺp – vreteno – alebo zvislá stenová nosná konštrukcia. Prispôsobivé rozmery točitého schodiska umožňujú jeho rýchlu montáž. Priemery vnútorných točitých schodov sú (v mm): 1 050, 1 200, 1 600, 1 800, 2 000, 2 200, 2 400.

Základné parametre točitých schodov
– Centrálny stĺp – oceľová rúra s priemerom 102 mm.
– Schod – plechový výlisok.
– Tyče zábradlia – presná rúrka s priemerom 20 mm.
– Nadstavec tyče zábradlia – plast čiernej, hnedej alebo bielej farby.
– Interiérové držadlo – plast.
– Jedna otáčka – (360°) 12 schodov.
– Odporúčaný zdvih schodov: 200 – 240 mm.
– Vzdialenosť jednotlivých tyčí zábradlia 70 – 120 mm.
– Každý schod – štyri tyče upevnené v zalisovaných puzdrách. 
– Priemer stavebného otvoru – minimálny priemer o 150 mm väčší ako priemer schodov.
– Kotvenie schodov – zboku cez podestu, osovo cez pätu stĺpa, cez tyče zábradlia.

Nevýhodou kruhového schodiska je, že schodiskové stupne sú v strede úzke a nedá sa na ne stúpať pri chôdzi nahor ani nadol. Sťažené je po ňom aj sťahovanie nábytku. Pri výstupe aj zostupe po kruhovom schodisku sa musíme pridŕžať zábradlia aspoň jednou rukou. Kruhové schodisko prináša pod výstupnou časťou schodiska hluchý priestor, ktorý sa ťažko zariaďuje. Preto kruhové schodisko volíme ako vedľajšie. 

Skladacie a rebríkové schody
Rebríkové a skladacie schodisko používame ako pomocné. V rodinných domoch slúžia na spojenie s vedľajšími podkrovnými alebo suterénnymi miestnosťami. Tieto úsporné schodiská sa v byte používajú na sprístupnenie podkrovia, nie však ako schody spájajúce jednotlivé poschodia. Ich výhodou je aj to, že po použití sa jednoducho zložia a zakryjú poklopom. Rebríkové a skladacie schodiská sa vyznačujú pomerne strmým sklonom, ktorý sa pohybuje od 45 do 60°. Preto umožňujú prekonať značný výškový rozdiel, pričom zaberajú málo pôdorysného miesta. Šírka stupňa sa pohybuje od 8 do 20 cm, výška od 22 do 32 cm. Riešime ich zvyčajne ako jednoramenné priamočiare schodiská, ktoré prekonajú výšku jedného podlažia. Z konštrukčného hľadiska riešime rebríkové a skladacie schodiská ako schodnicové, bez podstupníc. Najčastejšie používanými materiálmi na ich výrobu sú drevo, oceľ a hliník.
 
Zábradlie
Schodiskové ramená a odpočívadlá, pokiaľ nie sú ohraničené múrom, musíme ohradiť zábradlím. Ochráni nás pred pádom a poslúži ako opora pri výstupe a zostupe po schodisku. Teoreticky by zábradlie malo byť 110 cm vysoké. Ak šírka držadla bude väčšia, výška zábradlia môže byť menšia.  Výšku zábradlia meriame od prednej strany stupňa až po vrchné líce držadla. Zábradlie osadíme do čiel stupňov, zhora do nástupnice stupňov a do schodnice, spredu do podstupnice, zospodu do schodiskového ramena. Zábradlie umiestňujeme všade tam, kde je nevyhnutné z bezpečnostných dôvodov, najmä na schodoch, balkónoch, terasách a pod. Na výrobu zábradlia používame oceľ, drevo, betón a ich kombináciu. Skúsení domáci majstri vedia, že obložiť kovovú kostru drevom je rovnako prácne, ako zmontovať celodrevené zábradlie s použitím niekoľkých kotviacich prvkov a skrutiek do dreva. Začiatok montáže dreveného zábradlia patrí zameraniu nosných hlavných stĺpov. Tie tvoria staticky najpevnejšiu časť budúcej konštrukcie. Spravidla sú na začiatku a na konci zábradlia. Montáž tohto prvku vyžaduje použitie kovových kotviacich klieštin a skrutiek do dreva, ktoré zabránia budúcemu vykývaniu či dokonca zvislému vytiahnutiu celého stĺpa. 

Text: Vladimír Chudý
Foto: Jozef Piwowarczik, Navex, Weidinger, Sapeli, Kuberit, AtelierRAW, Domino, archív vydavateľstva
Zdroj: časopis Urob si sám