Príroda verzus chémia – ktorá lepšie hreje?

Väčšina stavebníkov považuje ekologické stavby za ekonomicky náročný luxus a zväčša si ani neuvedomujú, že práve lacnejšie riešenia sú nielen najmenej ekologické, ale aj energeticky najnáročnejšie. A hoci zdravý sedliacky rozum radí „čím menej chémie v obydlí, tým zdravšie bývanie“, peňaženka oponuje „čím lacnejšie materiály, tým viac peňazí na zariadenie...“ Je to dilema každého stavebníka.

Galéria

Tepelná izolácia = zateplenie?
Často používaný termín zateplenie domu nevyjadruje presne, o čo ide: tepelná izolácia stavieb totiž predstavuje okrem prípravy projektu a výberu vhodných materiálov aj spôsob realizácie. Inak projektant navrhuje tepelnú izoláciu betónových stavieb, inak izoláciu drevostavieb a celkom inak izoláciu vnútorných konštrukcií objektov.

Výber vhodnej tepelnej izolácie neurčujú len finančné možnosti investora a jeho postoj k prírodným či chemickým materiálom, ale najmä to, aké tepelnoizolačné vlastnosti obvodového plášťa budovy stanovuje projekt. Tepelná izolácia budovy je jedným z primárnych faktorov optimálnej vnútornej klímy v budovách. Pri výbere tepelnoizolačného materiálu hrá hlavnú úlohu jeho súčiniteľ tepelnej vodivosti; zjednodušene povedané, merná tepelná vodivosť vyjadruje rýchlosť tepla, ktoré za jednotku času prejde zo zahriatej časti látky do jej chladnejšej časti. Najúčinnejšia izolácia je tá, ktorá vo vzorci W/(m .  K) dosiahne najnižšiu hodnotu λ – lambda. Súčiniteľ prechodu tepla (U) – ide o veľkosť tepelného toku, ktorý preniká cez plochu 1 m² stavebného materiálu, ak je teplotný rozdiel medzi vnútorným a vonkajším prostredím 1 K (1 °C) – má byť podľa súčasnej normy napríklad pri stene v ľahkej konštrukcii 0,3 W/(m² . K), pričom norma odporúča 0,2 W/(m² . K). Pre energeticky pasívne domy je táto hodnota nižšia ako 0,15 W/(m² . K).

Čím nižší, tým lepší Súčiniteľ tepelnej vodivosti dobrých izolačných materiálov sa pohybuje od 0,02 do 0,05 W/(m . K) a vyššie. Najlepšie výsledky dosahujú polyuretánové izolácie s 0,02 W/(m . K), po nich nasledujú extrudované a expandované polystyrény s hodnotami 0,038 až 0,043 W/(m . K). Pri kvalitnej minerálnej izolácii sa súčiniteľ pohybuje medzi 0,036 až 0,043 W/(m . K)

Polystyrén
Pre prijateľnú cenu a ľahkú opracovateľnosť sa na Slovensku často používa ako izolačný materiál expandovaný polystyrén (EPS) a extrudovaný polystyrén (XPS). Je bez chuti a zápachu, nie je toxický a takmer neabsorbuje vône a zápachy. Má výborné elektroizolačné vlastnosti, malú nasiakavosť vody a je rozmerovo stály pri zmenách teplôt. Polystyrén je krehký, časom sa v ňom tvoria trhliny, nevýhodou je aj jeho horľavosť.
Použitie: Vzhľadom na možnosť úniku malého množstva organických zlúčenín sa EPS neodporúča používať v interiéroch. Používajú sa výhradne platne EPS so zárukou dlhej životnosti. XPS sa osvedčil najmä vo vlhkom prostredí a na vonkajšiu izoláciu ako ochrana proti vzlínajúcej zemnej vlhkosti.
Poznámka: Napriek všetkým pozitívnym vlastnostiam a výhodnej cene nemôžeme o polystyréne hovoriť ako o ekologickom izolačnom materiáli, otázna zostáva jeho recyklácia.

Dbať na kvalitný polystyrén K dodržiavaniu kvality EPS v tepelných izoláciách z EPS na Slovensku prispieva projekt Monitoring kvality EPS, ktorý prostredníctvom nezávislých certifiko­vaných skúšobní pomáha odhaliť výrob­cov a distribútorov uvádzajúcich na trh fasádny polystyrén, ktorého vlastnosti nezodpovedajú slovenským a európskym normám. Jeho ďalším cieľom je nastavenie takých mechanizmov, ktoré majú na slovenskom trhu odhaľovať predaj polystyrénu výrobcami, ktorých výrobky sú v rozpore s platnými normami a parametrami deklarovanými jednotlivými výrobcami. Viac informácií nájdete na stránke www.epssr.sk.

Polyuretán (PUR)
Funguje ako vzduchová bariéra – izoluje bez netesností. Zabudovaný do stavebnej konštrukcie nemení tvar, nezosadá a počas celej životnosti stavby má trvalé izolačné parametre. Kvalitu PUR preverili najťažšie severské podmienky aj tropické teploty. Vďaka otvorenej bunkovej štruktúre steny domu „dýchajú“.
Použitie: vhodný na zateplenie podkroví a izoláciu striech
Poznámka: Jeho zrodu predchádza energeticky náročný proces, pri ktorom vznikajú ekologicky škodlivé látky. Ako izolačný materiál je však zdravotne neškodný.

Penové sklo
Tento materiál je odolný proti pare a neabsorbuje vlhkosť, preto je vhodný najmä na izoláciu stien dotýkajúcich sa zeme (pivnice, terasy).
Použitie: V ostatných rokoch sa využíva ako izolácia základových platní pod energeticky úspornými domami (montované drevodomy).
 
Minerálne izolácie
Na trh sa dodávajú vo forme izolačnej plsti v kotúčoch a mäkkých doskách alebo vo forme tvrdených dosiek. Vzduch v medzerách vlákien kamennej i sklenej vlny znižuje ich tepelnú vodivosť od vonkajšieho prostredia k vnútornému. Minerálna izolácia stráca tepelnoizolačnú schopnosť už pri 2 % objemovej vlhkosti, preto musí byť dokonale ochránená pred vlhkosťou. Medzi pozitíva patrí: schopnosť tlmiť hluk, nehorľavosť, dlhá životnosť, chemická aj biologická odolnosť, nízka tepelná rozťažnosť, schopnosť odpudzovať tekutiny (ak sú hydrofobizované).
Použitie: na tepelnú izoláciu všetkých typov stavieb s odvetranými i kontaktnými fasádami, technických zariadení budov aj vnútorných konštrukcií; veľmi často vypĺňajú steny obvodového plášťa montovaných drevostavieb; stropné konštrukcie, podkrovia, strechy, podlahy
Poznámka: Minerálne vlny sa aj napriek vyššej cene v porovnaní s EPS a XPS čoraz častejšie používajú na izoláciu stien bytových aj rodinných domov. Prírodný pôvod vstupných surovín, relatívne nízka energetická náročnosť výroby a efektívna recyklácia minerálnych vĺn bez škodlivých vedľajších produktov ich radia medzi ekologické stavebné materiály.

Izolačné drevovláknité dosky
Hydrofobizované izolačné drevovláknité dosky zo smrekového alebo borovicového dreva majú výborné tepelnoizolačné vlastnosti a vyrovnávajú vzdušnú vlhkosť podobne ako prírodné drevo.
Na zvýšenie izolačných vlastností sa ľahké drevovláknité dosky kombinujú s tvrdenou minerálnou vlnou alebo polystyrénom. Keďže dobre držia omietku, používajú sa aj v interiéroch.
Použitie: na izoláciu predovšetkým odvetraných fasád drevostavieb a striech, kde plnia funkciu tepelnej izolácie aj poistnej hydroizolácie; aj na kontaktnú difúzne otvorenú izoláciu fasád murovaných stavieb; podlahy, kde tvoria vyrovnávaciu, nosnú aj pružnú vrstvu; sú vhodné aj na vnútorné opláštenie stien a stropov pod tenkovrstvovú omietku alebo ako náhrada za drevené debnenie
Poznámka: Ich výroba nezaťažuje životné prostredie a sú recyklovateľné bez zvyškov.

Korok
Vyrába sa z kôry korkovej borovice (ekologický expandovaný korok) bez pridávania umelých spojovacích prostriedkov. Opäť hodnotenie blízke superlatívam: výborné tepelnoizolačné vlastnosti, stály tvar, odolnosť proti miernej vlhkosti. Vynikajúce fyzikálne vlastnosti difúzne otvoreného, paropriepustného korku s prakticky nulovou nasiakavosťou sa ani po mnohých desaťročiach nemenia, jeho štruktúra vplyvom prostredia nedegraduje. Prírodný vosk suberín v tomto antibakteriálnom prírodnom materiáli bráni vzniku a šíreniu plesní a odpudzuje drevokazný hmyz a hlodavce.
Použitie: najmä fasády energeticky úsporných budov (korkové platne), podlahy, stropy, šikmé strechy (korkový granulát), murované aj drevené montované domy
Poznámka: Pôvod dreviny a jej mimoriadne vlastnosti radia korok medzi najdrahšie izolačné materiály. Bonus navyše pre prírodu: 100-percentná recyklovateľnosť!

Slama
Lisované balíky kvalitnej slamy spĺňajúce vlhkostné, objemové a hmotnostné kritériá môžu tvoriť aj nosné steny – kladú sa ako tehly alebo tvárnice. Tepelnoizolačné vlastnosti sú porovnateľné s vlastnosťami minerálnej vlny, patria do triedy horľavosti B2. Navyše, ide o ľahko dostupný materiál s možnosťou svojpomocnej výroby, no predovšetkým mimoriadne nízka cena predurčuje slamu na izolačný materiál budúcnosti. Slama je citlivá na vlhkosť, preto je vhodná len na odvetrané fasády s dostatočnou difúziou. V opačnom prípade môže degradovať, kompostovať, čím stratí svoje vlastnosti.
Použitie: ako tepelná izolácia sa vkladá do drevenej rámovej konštrukcie drevostavieb alebo prikladá k vonkajším stenám murovaných stavieb; nevhodná na použitie do záplavových oblastí
Poznámka: Nenáročná technológia a vysoká hospodárnosť stavieb so slamenou izoláciou sú veľkým plusom. Slama je dokonale recyklovateľná a organicky rozložiteľná a jej využitie v stavebníctve namiesto spaľovania je prínosom aj pre životné prostredie.

Konope
Najstaršia kultúrna plodina s vynikajúcimi tepelnoizolačnými aj akustickými vlastnosťami. Navyše, dosahuje aj dobré parametre nehorľavosti. Vysoká prievzdušnosť a vodivosť vlhkosti (schopnosť absorbovať vlhkosť a opäť ju uvoľňovať) konopnej izolácie pomáhajú udržiavať zdravú mikroklímu domu bez alergénnych baktérií, plesní a iných mikroorganizmov. Konopné izolácie aj vo vlhkom prostredí zachovávajú svoj tvar, nedeformujú sa a najmä nestrácajú izolačné schopnosti ani pri objemovej vlhkosti 20 %!
Použitie: vhodný materiál do difúzne otvorených konštrukcií drevostavieb; tepelná aj zvuková izolácia krovov, stropov, podláh, vonkajších i vnútorných stien
Poznámka: Tepelnoizolačné parametre konopnej izolácie sú porovnateľné s hodnotami bežne používaných izolantov: súčiniteľ tepelnej vodivosti = 0,040 W/(m . K) ju radí medzi najlepšie prírodné izolanty. Spracovanie konope a výroba izolačných materiálov je energeticky nenáročný proces, ktorý nezaťažuje životné prostredie.

Medzikrokvová konopná izolácia

Ovčia vlna
Čím sú podmienky extrémnejšie, tým lepšie izoluje! V lete vysokými vonkajšími teplotami ohriata vlna uvoľňuje vlhkosť, steny sa ochladzujú a znižujú sa tepelné toky v obvodových stenách. Naopak, počas nízkych zimných teplôt sa vlna ochladzuje a vlhkosť v nej kondenzuje. Jej výhodou je, že pohlcuje vlhkosť bez zmeny tepelnoizolačných vlastností. Uvoľňuje sa sorpčné teplo, znižujú sa tepelné toky z budovy, čo zvyšuje teplotu v dome až o 4 stupne.
Použitie: najmä v konštrukciách drevostavieb
Poznámka: Pravdepodobne nikdy nebude patriť k najpoužívanejším izolačným materiálom, je však alternatívou pre ekologicky zameraných stavebníkov.
–>

Celulóza
Aplikuje sa fúkaním do stien drevostavieb alebo nástrekom. Izolačné dosky z celulózy si stavebníci montujú často sami. Bunky celulózy dobre regulujú vlhkosť a pohlcujú hluk. Tieto vlastnosti sú výhodné najmä v difúzne otvorených konštrukciách. Má vplyv na znižovanie letného prehrievania obývaných priestorov. Aplikácia fúkaním pod vysokým tlakom zaručuje dokonalé vyplnenie všetkých detailov stavby, ale aj odolnosť proti hubám a plesniam.
Poznámka: Výskumy v USA preukázali, že celulózové izolácie majú ustálené tepelnoizolačné parametre aj počas extrémne nízkych teplôt; tieto parametre sú porovnateľné s väčšinou ostatných prírodných izolačných materiálov: λ = 0,039 až 0,043 W/(m . K).

Pri výbere izolačného materiálu projektant okrem iného zohľadňuje jeho difúzny odpor pri prechode vodných pár, požiarnu odolnosť v súvislosti s izolovanou konštrukciou, vplyv na okolie z hľadiska hygieny aj životnosť materiálu. Vie, že vlhkosť vniká do konštrukcie prostredníctvom vlhkostného toku netesnosťami vzduchotesnej vrstvy. Preto v projekte skladby obvodovej konštrukcie zohľadní difúzny tok vytvorením nepriepustnej vrstvy, ktorá difúziu obmedzí na prijateľnú hranicu. Tou je parobrzda alebo parozábrana, smerom do exteriéru budú ďalšie vrstvy uložené od najmenej k najviac difúzne otvoreným. Zároveň určí aj najvhodnejší izolačný materiál pre stavebný materiál vášho domu. Na výber bude mať produkty chemického aj prírodného pôvodu.

Dobrá rada Ak sa rozhodnete investovať do zateplenia, poraďte sa s odborníkom, ktorý pozná tepelnotechnické parametre materiálov použitých pri stavbe vášho objektu. Rovnako realizáciu prenechajte odborne spôsobilej osobe. Použite komplexný zatepľovací systém od jedného výrobcu, ktorý má na zatepľovací systém vydaný certifikát, resp. technické osvedčenie. Kvalitné zateplenie by malo mať životnosť minimálne 25 až 30 rokov. Na dosiahnutie lepšej efektívnosti, ale aj z dôvodu neskoršieho neporušenia novej fasády je vhodné pred realizáciou zateplenia investovať do výmeny starých okien za nové. (zdroj: www.ekofond.sk)

Text: Juraj Bondura
Foto: archív firiem