Liate potery a samonivelizačné stierky

Pred zhotovením nášľapnej vrstvy podlahy musíme venovať náležitú pozornosť príprave podkladu. Jeho kvalita totiž môže výrazne ovplyvniť životnosť i estetický vzhľad hotovej podlahy. Rovný a hladký podklad dosiahneme napríklad použitím liatych poterov a samonivelizačných stierok, ktoré pripravujeme zo špeciálnych cementových, sadrových a iných zmesí.

Galéria

Poter je vrstva, ktorá sa nachádza pod podlahovou krytinou (nášľapnou vrstvou). Je to dôležitý prvok v skladbe podlahy, ktorý zabezpečuje rôzne dôležité vlastnosti, napr. rovný povrch, odolnosť proti oteru, pevnosť, tvrdosť, tepelnú vodivosť a pod. Najčastejšie používaným spojivom v poterových zmesiach je cement (cementové potery) a sadra bez obsahu kryštalickej vody (sadrové – anhydritové potery). V menšej miere sú zastúpené asfaltocementové poterové hmoty a potery na báze syntetických živíc či asfaltu.
Klasické potery na báze cementu nevytvárajú pri aplikácii samovoľne vodorovný povrch, preto ich do roviny vyrovnávame latou a napokon vyhladíme oceľovým hladidlom. Liate potery sú najčastejšie na báze sadry. Pri aplikácii majú tekutú konzistenciu, takže ich stačí len nahrubo roztiahnuť a pri dodržaní technologických postupov samovoľne vytvoria vodorovný povrch.

Poter verzus stierka
Pojmy poter a stierka si ľudia často zamieňajú a aj niektorí výrobcovia ich pokladajú za synonymá. Ak by sme však chceli byť dôslední, istý rozdiel medzi nimi predsa len existuje. Oba druhy hmôt síce majú podobné zloženie – ako spojivo v nich figuruje cement a sadra – ich funkcie sú však rozdielne. Kým poter predstavuje plnohodnotný podklad pod nášľapnú vrstvu (zvyčajne sa ukladá v hrúbke 20 až 50 mm), stierku v prípade potreby aplikujeme až na poter, aby sme zabezpečili čo najrovnejší podklad pod podlahovú krytinu či vylepšili jeho vlastnosti (hladkosť, odolnosť proti oderu a pod.). Z tohto dôvodu stierku nanášame v tenšej vrstve (3 až 20 mm, v špeciálnych prípadoch od 0,5 mm). Ak teda máme problém s tým, akú hmotu vlastne potrebujeme na našu podlahu kúpiť, môžeme sa buď informovať v predajni, alebo si k výrobkom vyžiadať (prípadne na internetovej stránke výrobcu vyhľadať) tzv. technický list. Tu okrem ostatných údajov nájdeme aj špecifikáciu hmoty, na čo je určená, v akých hrúbkach ju v jednotlivých skladbách podlahy môžeme naniesť, ako ju máme spracovať, aplikovať a následne ošetrovať.

Potery v podlahách rozličnej skladby
Výber poterovej zmesi i hrúbku jej vrstvy priamo ovplyvňuje skladba podlahy. V závislosti od nej rozlišujeme kontaktný, oddelený, plávajúci poter, ďalej poter na podlahovom vykurovaní a na dutinovom podlahovom systéme.

Kontaktný poter
Je priamo spojený s podkladovou vrstvou. Buď ho aplikujeme priamo na podklad, alebo ho s podkladom spojíme prostredníctvom spojovacej vrstvy tak, aby sme zabránili akémukoľvek vzájomnému vodorovnému posunu na rozhraní podkladovej vrstvy a poteru. Tento spôsob kladenia poteru však so sebou prináša zvýšené riziko vzniku porúch, preto sa realizuje len zriedka, a to v hrúbke približne od 10 do 30 mm (jemnejšie zmesi), resp. 25 až 50 mm (zmesi s hrubšími zrnami plniva).

Oddelený poter
Od podkladovej vrstvy ho oddeľuje separačná vrstva, ktorá nebráni prípadným vodorovným posunom na rozhraní vrstiev poteru a podkladu. Vodorovné pohyby poteru a podkladu totiž nemusia byť zhodné, a tak ich oddelenie pomáha zabraňovať prípadným poruchám, ktoré vznikajú z pôsobenia jednej vrstvy na druhú. Oddeľujúca vrstva musí byť celistvá, aby nedošlo k pevnému spojeniu poteru s podkladom, čo by bránilo pohybu poterovej dosky. Oddelený poter používame na podlahy, ktoré nepodliehajú zvýšeným zvukovoizolačným požiadavkám. Realizujeme ich v hrúbke približne 25 až 30 mm, resp. 30 až 50 mm.

Plávajúci poter
Tento druh poterovej dosky je voľne položený na izolačnú vrstvu s minimálnou hrúbkou 10 mm. Plávajúci poter používame v prípadoch, keď máme na podlahu zvýšené tepelnoizolačné alebo zvukovoizolačné požiadavky. Izolačnou vrstvou môžu byť tepelnoizolačné podlahové dosky, resp. izolačné materiály proti krokovému hluku, alebo vrstva z ľahkého betónu – penobetónu. Pevná a tvarovo stála vrstva poteru tvorí s izolačnou vrstvou kmitajúci celok, ktorý tlmí vibrácie a zlepšuje nepriezvučnosť podlahy. Hrúbka poterovej dosky býva okolo 30 (resp. 35) až 50 mm.

Poter na podlahovom vykurovaní
Dalo by sa povedať, že je to plávajúci poter so zabudovaným rozvodom podlahového vykurovania. Musí však mať dostatočnú hrúbku, aby sa do neho mohli uložiť rozvodné rúrky podlahového vykurovania a aby bol schopný akumulovať teplo. Izolačná vrstva by sa nemala dať stlačiť o viac ako 5 mm. Pri elektrickom vykurovaní musí byť horná vrstva izolantu schopná krátkodobo odolať teplote 90 °C. Čo sa týka hrúbky poteru, väčšinou siaha minimálne 35 mm nad rúrky podlahového vykurovania.

Poter na dutinovom podlahovom systéme
Dutinový podlahový systém má nosnú vrstvu, ktorú od podkladovej vrstvy oddeľuje vzduchová medzera. Za nosné prvky obyčajne slúžia sadrokartónové, drevotrieskové alebo oceľové dosky uložené na výškovo nastaviteľných podperách. Môžeme sa stretnúť aj s podlahami, v ktorých dutinový priestor vytvárajú špeciálne prefabrikované tvarovky – na ne aplikujeme vrstvu poteru. Priestor pod doskami, resp. tvarovkami, slúži napr. na vedenie rôznych inštalácii a rozvodov. Potery na dutinových podlahových systémoch najčastejšie realizujeme ako oddelené alebo plávajúce.

Liate potery
Ako už bolo povedané, vyrábajú sa najčastejšie na báze sadry (anhydritu), čo ich predurčuje na použitie v interiéroch. Ako plnivo v nich slúžia piesky alebo jemné štrky. Veľkosť štrkových zŕn ovplyvňuje minimálnu hrúbku poterovej vrstvy,

napr. pri veľkosti zrna 2 mm môže byť minimálna hrúbka poteru už 10 mm, pri zmesiach s plnivom veľkosti 4 mm to už je 25 mm. Okrem spojiva a plniva výrobcovia pridávajú do suchých poterových zmesí ďalšie prímesi, ktoré vylepšujú vlastnosti poterových vrstiev (tvrdosť, tepelná vodivosť a pod.). Výrobcovia pre každú poterovú zmes zvlášť uvádzajú odporúčanú hrúbku poterovej vrstvy (napr. v rozpätí od 15 do 35 mm). Jej nedodržanie môže spôsobiť popraskanie alebo inú degradáciu poteru. Ak potrebujeme aplikovať poter v hrubšej vrstve, než odporúča výrobca, môžeme vybrať vhodnejšiu zmes alebo naniesť poter vo viacerých vrstvách.

Spracovanie zmesi
Poterové zmesi môžeme spracovávať a nanášať ručne alebo mechanizovane, napríklad pomocou stroja na nanášanie omietok. V domácich podmienkach je zvyčajnejšie ručné spracovávanie. Výrobcovia odporúčajú zmes zarábať vo väčších množstvách – minimálne obsah jedného vreca (jeho hmotnosť je okolo 40 kg). Zmes nasypeme do príhodnej nádoby, pridáme vodu (na jedno vrece približne 6,5 litra) a ručným miešadlom s pomalými otáčkami miešame obsah nádoby, kým nie je zmes homogénna. Pomalá rýchlosť miešania je dôležitá preto, aby sa do poterovej hmoty nedostalo príliš veľa vzduchu. Niektorí výrobcovia považujú takýto proces prípravy za konečný, iní odporúčajú nechať tekutú zmes chvíľku postáť, následne opäť krátko premiešať a až potom aplikovať na podlahu.

Príprava podkladu
Skôr, než začneme poter liať na podlahu, musíme patrične pripraviť podklad. Odstránime z neho všetky uvoľnené časti, ošetríme trhliny, zbrúsime veľké nerovnosti a zaplníme väčšie priehlbiny. Ak je podklad hrubo znečistený alebo nesúdržný, upravíme ho tlakovým čistením alebo frézovaním. Dôležité je, aby bol podklad dostatočne drsný, s otvorenými pórmi a bez trhlín. V prípade, že sú v podklade trhliny, nemožno vylúčiť, že po aplikácii kontaktného poteru sa objavia aj na ňom. Ak sú teda v podklade trhliny, radšej poter realizujeme ako oddelený, resp. plávajúci. Na pripravenom podklade zameriame požadované výšky poterovej vrstvy pomocou nivelačného prístroja, meračských lát, vodováhy a úrovňových mierok. Pri realizácii poteru s podlahovým vykurovaním musíme pred kladením poteru otestovať vykurovací systém z hľadiska jeho tesnosti a funkčnosti. Počas liatia a zretia poteru bude vykurovací systém napustený nevykurovaným médiom (bežná teplota 10 až 15 °C) s predpísaným tlakom, aby nedošlo k deformácii rozvodov. Vykurovací systém musíme ukotviť, aby sa pri liatí poteru nevyplavil, resp. nenadvihol.

Aplikácia liatych poterov
Vlastnosti poterovej zmesi sa plnohodnotne prejavia len vtedy, ak pri jej kladení dodržíme niekoľko dôležitých zásad. Teplota vzduchu a podkladu nesmie počas spracovania a tuhnutia materiálu klesnúť pod +5 °C a prekročiť približne +25 až +30 °C. Zrejúci poter teda musíme chrániť pred pôsobením priameho slnečného žiarenia, mrazu, dažďa, silného vetra či prievanu. Pri strojovej aj ručnej aplikácii rozlievame poterovú zmes postupne po celej ploche. Ak by sme poter liali len na jedno miesto, môže dôjsť k lokálnemu preťaženiu podlahovej konštrukcie, ako aj k rýchlemu roztekaniu poterovej zmesi, čo spôsobí vyplavovanie jemných častíc z poteru a stratu rovnomerných vlastností poterovej dosky ako celku. V prípade, že poter lejeme na väčšie plochy a potrebujeme poterovú zmes pripravovať na viackrát, snažíme sa ju zarábať v čo najväčších objemoch a minimalizovať prestávky medzi liatím jednotlivých várok tak, aby sa poter spojil do jednoliateho celku predtým, než zmes začne tuhnúť. Tuhnutie nastáva približne po dvadsiatich minútach od zmiešania materiálu. Dovtedy by sme mali poter aplikovať na dlážku v celej miestnosti alebo na príslušnom dilatačnom celku. Ak chceme do poteru zabudovať podlahové vykurovanie, v prvej fáze zalejeme tepelné rozvody (rúrky) len po ich hornú úroveň. Až po zatuhnutí dolejeme druhú vrstvu poteru v minimálnej hrúbke 35 mm.

Homogenizácia a odvzdušnenie povrchu
Vyliatu zmes rovnomerne rozmiestnime po celej miestnosti, resp. dilatačnom celku. Potery hrubších vrstiev odvzdušníme nivelačnou tyčou, tenkovrstvové potery zasa odvzdušňovacím (nivelizačným) valčekom (tzv. ježkom). V oboch prípadoch plochu odvzdušňujeme v dvoch na seba kolmých smeroch. Približne po dvadsiatich minútach začne proces tuhnutia. Nový poter sa stáva pochôdznym zvyčajne do 24 hodín a zaťažiť ho môžeme po troch dňoch.

Samonivelizačné stierky
Hoci liate potery predstavujú solídny základ na rovnú podlahu, niektoré nášľapné podlahové materiály kladú ešte vyššie nároky na rovinnosť podkladu. V takom prípade môžeme povrch zatuhnutého poteru prebrúsiť špeciálnymi brúsnymi strojmi, alebo naň naniesť vrstvu samonivelizačnej stierky. Musíme si však dať pozor, aby použitý typ stierky korešpondoval s príslušným typom poteru (kým sadrovú stierku môžeme aplikovať na sadrový i cementový poter, cementová stierka sa na sadrový poter nehodí). Samonivelizačné stierky sa teda najčastejšie vyrábajú na cementovej či sadrovej báze a sú určené na použitie v interiéri. Môžeme ich realizovať na všetky konštrukčné typy poterov (kontaktný, oddelený, plávajúci atď.), avšak na samotný poter ich nanášame vždy len kontaktným spôsobom, po úprave podkladu vhodným penetračným náterom. Príprava i aplikácia samonivelizačných stierok je veľmi podobná ako práca s poterovými zmesami. Väčšinou sa predávajú vo vreciach s hmotnosťou 25 kg. Pripravujeme ich pridaním vody buď strojovo, alebo pomocou ručného elektrického miešadla.

Aplikácia stierky
Stierku lejeme podľa konkrétneho typu na poter v rozpätí od 0,5 do 20 mm. V prípade potreby hrubšej stierky aplikujeme zmes vo viacerých vrstvách. Stierku nelejeme na jedno miesto, ale ju rovnomerne rozlievame po celej miestnosti, resp. dilatačnom celku. Pri aplikácii musíme dodržať konštrukčné, okrajové a pohybové škáry poterovej dosky, inak hrozí tvorba trhlín v stierke. Vyliaty materiál zhomogenizujeme, rozmiestnime rovnomerne po celom dilatačnom celku a odvzdušníme nivelizačným valčekom (ježkom) v dvoch navzájom kolmých smeroch. Podobne ako pri poteroch, teplota vzduchu a podkladu nesmie počas spracovania a tuhnutia materiálu klesnúť pod +5 °C a prekročiť približne +30 °C. Tuhnúcu stierku teda musíme chrániť pred pôsobením priameho slnečného žiarenia, mrazu, dažďa, silného vetra či prievanu. Stierková vrstva je pochôdzna v závislosti od typu a hrúbky už po 3 až 8 hodinách a možno ju zaťažiť v priebehu niekoľkých dní.

Súčasní výrobcovia sa snažia vlastnosti poterových a stierkových hmôt stále vylepšovať, a tak si môžeme z množstva ponúkaných zmesí vybrať tie, ktoré sú na požadovaný typ podlahy najvhodnejšie. Ak nezanedbáme technologické pokyny a správne aplikačné postupy, odmenou nám bude krásna rovná podlaha, na ktorú môžeme byť právom hrdí.

Text: z podkladov spoločností Baumit a Lasselsberger spracoval Milan Bohunický
Foto: Stanislav Botur, Jarmila Novotná