Ukladáme podlahu (2.časť)

Ak si ceníme prácu našich predkov a máme radi starožitnosti, prípadne chceme chalupe ponechať pôvodný vzhľad a palubová podlaha nebola veľmi zničená, môžeme ju znova použiť. Po položení takúto podlahu znovu vybrúsime alebo ju pri kladení otočíme pôvodným lícom na podklad a po pripevnení dokonale prebrúsime. V niektorých lokalitách sa totiž používali na podlahy krásne hrubé drevené fošne z tvrdého dreva s výraznou kresbou. Používaním sa zničil, príp. poškodil len ich povrch, ktorý vylepšíme zbrúsením alebo otočením a vybrúsením.

Galéria

Po vybrúsení veľkou elektrickou brúskou (väčšinou na 380 V), ktorú si požičiame v ktorejkoľvek požičovni náradia (jej kúpa by nám príliš zaťažila rozpočet a po vykonaní práce by už bola zbytočná), okraje miestnosti ešte dobrúsime ručnou elektrickou pásovou brúskou. Získame tak dokonale rovnú, hladkú povrchovú plochu. Keby sa nám povrch po zbrúsení nepáčil, napr. preto, že nám pri kladení vznikli štrbiny medzi jednotlivými doskami, medzery vyplníme tmelom.

Povrch starej drevenej podlahy alebo parkiet vybrúsime výkonnou brúskou.

Počkáme, kým tmel vyschne, a povrch znova prebrúsime. Takto upravený povrch môžeme namoriť a nalakovať. Pri morení pripevňujeme okrajové lišty až po morení pred lakovaním. Dokonca ich môžeme pripevniť až po samotnom lakovaní. V takom prípade lišty nalakujeme samostatne a potom ich pripevníme. V súčasnosti sú v móde tmavé odtiene podlahy, ktoré získame namorením vhodným liehovým moridlom. Skúšku farebného odtieňa vykonáme na kúsku materiálu samostatne. Moridlo nanesieme v jednej alebo vo viacerých vrstvách, počkáme do dokonalého vyschnutia, príp. vzorku ešte prelakujeme, až sa nám namorená vzorka farebne ukáže. Pri samotnom morení podlahy postupujeme premyslene a dostatočne rýchlo, aby sme moridlo rovnomerne naniesli na celý povrch, pričom sa jednotlivé pásy nemajú prelínať. Na morenie môžeme použiť aj valček na dlhej rukoväti, prípadne väčšie špongie alebo bavlnené handry.

Tmel na drevené parkety musí mať pred samotnou aplikáciou primeranú konzistenciu.

Na rukách treba mať gumené alebo latexové rukavice, keďže moridlo sa z rúk nedá odstrániť umytím. Zabezpečenie dostatočného množstva moridla pred samotnou prácou je samozrejmosťou, lebo celá podlaha – po vrstvách – musí byť namorená naraz. Na lakovanie sa v minulosti používal syntetický, nitrocelulózový či dokonca lodný lak, natieraný vo dvoch vrstvách. Dnes sa už často používa vodou riediteľný ekologický lak, ktorý šetrí životné prostredie aj naše zdravie. Nezabudnime, že po aplikácii prvej vrstvy môže drevo na povrchu jemne napučať. Preto je potrebné prebrúsiť ho brúsnym papierom a až potom naniesť druhú, resp. tretiu vrstvu. Aj na drevené podlahy výrobcovia ponúkajú rôzne druhy lakov s rôznou pevnosťou a dostatočne oderuvzdorné laky. Priamo na obale týchto lakov nám výrobca odporúča lak ako „lak na podlahy.“ Určite nezvolíme prírodný voskovaný alebo pastovaný povrch drevenej podlahy, ktorého údržba je veľmi prácna a namáhavá. Lak na povrchu nám umožňuje udržiavať povrch aj pretieraním vlhkou handrou, čím získame úplne antialergickú podlahu.

Ako zvoliť vhodnú štruktúru podlahy
Celková koncepcia a skladba novej podlahy musí vyhovovať funkčným požiadavkám miestnosti, dovoleným hrúbkam z hľadiska výšok podláh v ostatných miestnostiach a, samozrejme, estetickým požiadavkám. Nech si už vyberieme akýkoľvek spôsob, nech akokoľvek premiestnime jednotlivé vrstvy, nemali by sme zabudnúť ani na znášanlivosť jednotlivých materiálov. Keď sa napríklad rozhodneme ušetriť ochrannú vrstvu cementového poteru na asfaltovej lepenke, nemôžeme začať klásť polystyrén priamo na lepenku. Najskôr preložíme separačnú vrstvu, ktorá tieto znepriatelené materiály oddelí. V prípade, že sme nútení zmenšiť hrúbku podkladových vrstiev, využijeme separačnú vrstvu. Pomôže nám zmenšiť celkovú hrúbku podlahy tak, aby sme sa zmestili do povolenej alebo žiadanej tolerancie. Hrúbka cementového poteru ako podklad pod vodonepriepustnú izoláciu, aj ako ochrana tejto vrstvy by sa mali pohybovať okolo 3 cm. Nesmieme zabudnúť, že tepelná izolácia plní aj funkciu protihlukovej izolácie a materiál na ňu použitý musí vyhovovať pevnostným požiadavkám kladeným na podlahy. Každý výrobca tepelnej izolácie presne udáva jej použitie a navrhuje aj hrúbku danej izolácie.

Kladenie plávajúcej podlahy
V súčasnosti je v obytných miestnostiach na podlahy najviac používaným materiálom laminát alebo prírodné drevo.

Laminát je dokonale zlisovaná buničina zmiešaná s rôznymi prímesami, živicami a potiahnutá dekoračnou fóliou. Niektorí výrobcovia dokonca vyvinuli technológiu s potlačou dekoru priamo na povrch zlisovanej vrstvy. Ide o ekologickejší technologický postup, ako keď sa povrch laminátu vytvára zo samostatnej papierovej vrstvy nalepenej na povrch laminátu. Hrúbka laminátu je od 6 do 9 mm, prípadne viac. Na výber sú dekory našich listnatých a zahraničných drevín rôznych farebných odtieňov a štruktúr. Práca s týmto materiálom je čistá, rýchla a jednoduchá. Lamináty vyžadujú rovný podklad s odchýlkou maximálne 2 mm na dĺžku laty 2 m. Maximálna vlhkosť je 2 % alebo viac, v závislosti od druhu podkladu. Na suchý, rovný a čistý podklad rozprestrieme pevnú podložku, na ktorú rozvinieme zvukovú izoláciu s hrúbkou 2, 3 alebo 5 mm. Táto izolácia by sa nemala prekrývať.

Na správne a funkčné uloženie plávajúcej podlahy potrebujeme okrem samotných lamiel a podkladovej fólie najmä elektrickú vŕtačku, kladivo, skrutkovač, kotúčovú alebo priamočiaru pílu, vykružovací vrták, meter, uholník, doťahovací hák a nôž.	Pri kladení plávajúcej podlahy je najdôležitejšie „poriadne založiť.“ Kľúčové sú prvé dva až tri rady. Podlaha tohto typu musí byť viazaná ako tehly v múre. Druhý rad sa tak začína polovičnou dĺžkou lamely.

Kladieme ju na styk, aby na podklade nevznikali nerovnosti. Môžeme použiť aj zvukovú izoláciu spojenú s hliníkovou fóliou, ktorá je dokonale vzducho- a vodotesná. Jej plusom je odrážanie tepelných lúčov späť do miestnosti. Treba k nej však pristupovať tak, že je len doplnkovou vrstvou a hliníková fólia nenahrádza tepelnú izoláciu. Na takto upravený podklad pokladáme jednotlivé lamely. Platí nepísané pravidlo, že pri menších plochách miestností kladieme rady laminátu kolmo na svetelné lúče dopadajúce cez okno miestnosti, ale pri väčších a dlhších miestnostiach vytvárame jednotlivé rady rovnobežne s dlhším rozmerom miestnosti.

Jednotlivé lamely v riadkoch spájame klikom. V minulosti používané lepené spoje sa už dnes vyskytujú len zriedka.

Prvý riadok lamely odsadíme od steny 1 až 1,5 cm. Začíname tak, že si celú plochu rozrátame vzhľadom na šírku miestnosti na presný počet lamiel. Ak nám vyjde posledný rad užší ako 7 – 8 cm, musíme z lamiel prvého riadku pozdĺžne odrezať patričnú šírku, aby bol posledný riadok dostatočne široký. Pri kladení sa snažíme o čo najtesnejšie spojenie, čo nám systém na pero a drážku dokonale umožňuje.

Posledná činnosť je prichytenie okrajových líšt, ktoré kotvíme do steny pomocou mechanických kotvičiek osadených vopred. V niektorých prípadoch okrajové lišty lepíme príslušnými lepidlami na stenu. Laminátová podlaha je vhodná do všetkých obytných miestností, aj do kuchyne. Jej najväčšou výhodou je, okrem estetického vzhľadu, aj bezprašné užívanie. Ak dodržiavame predpísaný spôsob údržby, ide o antialergickú podlahovinu s dlhou životnosťou.

Plávajúca podlaha sa pri montáži nijako neukotvuje, ani nekladie priamo k stene (asi 7 až 10 mm od nej). Dostatočnú vôľu medzi stenou a podlahou zabezpečujú malé klinky.	Dĺžku zvyšnej lamely v kladenom rade si treba presne zmerať. Nezabudnime tiež odpočítať menšiu rezervu na potrebnú dilatáciu okolo stien.

Dnes používané drevené podlahy už nie sú len „bežné“ drevené fošne či dosky, priklincované alebo lepené k podkladu. Výrobcovia ponúkajú vrstvené konštrukcie zložené z rôznych druhov drevín tak, že povrchová vrstva je minimálne 3,5 mm hrubá, vyrobená z dreva domácich i cudzokrajných stromov, rôznej tvrdosti a farebného vzhľadu. Hrúbka takejto podlahy je od 1,5 cm. Jednotlivé lamely sa spájajú veľmi podobne ako laminátové dielce. Vzhľad osciluje od klasických, rustikálnych vzorov až po moderné, tmavé s bohatou kresbou, pričom povrchová úprava týchto podlahovín je riešená buď viacnásobným, extra pevným, ale pružným lakom, alebo dosky sú namorené olejom. Výrobca na túto podlahu v bytových priestoroch poskytuje záruku až 25 rokov, čo svedčí o jej trvanlivosti.

Zaujímavosťou je aj špeciálna impregnácia bočných plôch proti vode a vlhkosti. Stred – jadro parkety – môže byť zhotovený aj z mäkšieho ihličnatého reziva, pretože povrch je z tvrdých drevín. Vyššia cena oproti laminátom zodpovedá luxusu a príjemnému estetickému vzhľadu. Luxus je aj pocit, ktorý v nás vyvoláva priamy kontakt s touto podlahou. Je to podlahovina do všetkých obytných miestností, jej povrchová úprava – olej alebo lak – dokonale vystihuje rôzne požiadavky na podlahu. Kladie sa podobne ako pri laminátoch. V špeciálnych prípadoch je možné túto podlahovinu aj lepiť k podkladu, čím sa však znižuje jej zvukovoizolačná schopnosť.

Text: Ing. Želmíra Kováčiková
Foto: bauMax, Bona, Kronospan, archív JAGA, Kährs
Zodpovedný redaktor: Milan Cvečko
Zdroj: časopis Urob si sám december 2011
–>