Ako uložiť veľkoformátovú dlažbu, aby sa nezlomila? Je vôbec vhodná na svojpomocnú realizáciu?

Ak nemáte s kladením veľkoformátových obkladov a dlažieb skúsenosti, potom radšej ihneď zbystrite pozornosť! Veľký formát síce vyzerá úžasne, no je veľmi náchylný na nesprávnu manipuláciu.

Galéria

Nie všetko patrí do rúk domácich majstrov. V prípade veľkých formátov do platí dvakrát. Človek síce môže mať dojem, že s ich uložením nebude takmer žiadna práca, keďže na malú kúpeľňu vám vystačia dva-tri kúsky, ale opak je pravdou. Problémy môžu nastať, skôr ako si myslíte. A to hneď už pri jej preprave z obchodu domov. S dlažbou či obkladom je potrebné manipulovať veľmi opatrne a ideálne je ju previezť na palete. Veľké formáty majú zvyčajne aj veľkú hmotnosť, takže treba počítať s tým, že na jej naloženie a vyloženie bude potrebný paletový vozík alebo iný vhodný mechanizmus. Zároveň je potrebné zohnať vhodný dopravný prostriedok, ideálne väčšie vozidlo. Keď už obklad/dlažbu úspešne preveziete, je potrebné ich bezpečne preniesť na miesto realizácie. Na tento účel budú nevyhnutné vákuové prísavky. Ak ich zvládnete správne priložiť na obklad/dlažbu, treba s nimi veľmi opatrne manipulovať. Kým nie sú dlažba či obklad osadené v lepiacom lôžku, stále hrozí, že môže prasknúť. Ďalšie problémy môžu nastať, ak bude potrebné náhodou upraviť jej rozmery.

Čo je potrebné použiť na prevoz veľkoformátovej dlažby/obkladu, je v niečom špecifický?

Tomáš Heřman: Veľkoformátové obklady či dlažby (nad 45 × 45 cm) sú balené v klasických kartónoch a sú uložené na europaletách 80 × 120 cm ako ostatné keramické obklady a dlažby. XXL formáty 120 × 120 cm sú potom uložené na paletách formátu 122 × 122 cm. Palety sú zafixované plastovou páskou a obalené plastovou fóliou. Na ich prevoz nie je potrebné žiadne špeciálne náradie ani prostriedky.

Pavol Gašinec: Prevoz veľkoformátovej dlažby a obkladu je špecifický pre rozmery a krehkosť materiálu. Na prevoz je vhodné použiť transportné rámy alebo debny – dlažba alebo obklad musia byť pevne fixované vo zvislej polohe, aby sa zabránilo prasknutiu. Zároveň sa medzi jednotlivé kusy dlažby či obkladu vkladá separačný materiál, napríklad penová fólia, kartón alebo protišmykové podložky a výstuže. S dlažbou je potrebné manipulovať vo dvojici (alebo viac osôb). Jednotlivé kusy môžu vážiť desiatky kíl, takže je potrebná vzájomná koordinácia.

Ákos Meszáros: Veľkoformátová dlažba a obklad si pri prevoze vyžadujú osobitnú pozornosť, keďže ide o krehký a rozmerný materiál, ktorý je náchylný na poškodenie. Na bezpečný transport sa používajú ochranné prepravné rámy alebo stojany, pričom jednotlivé platne musia byť oddelené protišmykovými podložkami a pevne uchytené, aby sa predišlo ich pohybu počas prevozu.

Matej Rákoš: Obklady veľkých formátov sa transportujú od naloženia vo výrobnom závode až po dodávku na stavbu v drevených paletách, a to z dôvodu zaistenia požadovanej ochrany proti poškodeniu počas prepravy. Pri manipulácii sa pre krehkosť a veľmi malú hrúbku obkladu vyžaduje citlivé zaobchádzanie aj na mieste stavby.

Ako by sa mala veľkoformátová dlažba/obklad prenášať a aké pomôcky na to odporúčate použiť, aby sa nepoškodila?

Tomáš Heřman: Veľkoformátové dlaždice majú väčšiu hmotnosť, a preto sa s nimi horšie manipuluje. Z tohto dôvodu treba na ich prenesenie použiť vákuové prísavky. Prenos formátu 120 × 120 cm uľahčí manipulačný vozík a manipulačné rámy s prísavkami.

Pavol Gašinec: Prenášanie je veľmi špecifické. Sú potrebné nosné rámy s prísavkami, ideálne s nastaviteľnou šírkou, ktoré by mali obsluhovať dvaja ľudia. Ďalej možno použiť vákuové prísavky (s poistkou) – profesionálne prísavky na bezpečné uchopenie. Dlažbu či obklad treba prenášať vždy vo vertikálnej polohe, nikdy vodorovne! Na bezpečné uchopenie odporúčame použiť rukavice s protišmykovou úpravou.

Ákos Meszáros: Pri manipulácii s veľkoformátom je dôležité používať špeciálne prenášacie rámy s prísavkami, ktoré zabezpečia stabilitu a rovnomerné rozloženie váhy počas prenášania. Platne by sa mali prenášať vždy vo zvislej polohe, ideálne vo dvojici alebo v skupine v závislosti od ich veľkosti a hmotnosti, pričom je nevyhnutné dbať na maximálnu opatrnosť, aby nedošlo k ich prasknutiu alebo poškodeniu hrán.

Matej Rákoš: Na bezproblémové odobratie prvku z palety a na prenos obkladu po stavbe slúžia špeciálne vákuové prísavky, umiestnené na špeciálnych transportných lištách. Použitie tohto náradia zabraňuje počas manipulácie s obkladom vzniku vibrácií, ktoré by pri ručnom premiestňovaní spôsobili vznik drobných, voľným okom neviditeľných trhliniek.Tie by sa negatívne prejavili v podobe zlomenia prvku pri lepení a následnom vibrovaní obkladu.

Manometer umiestnený na prísavke slúži na kontrolu trvalej priľnavosti k obkladu počas manipulácie. Je tiež vynikajúcou pomôckou pri inštalácii obkladu so štruktúrovaným povrchom, na ktorom môže byť priľnavosť o niečo kratšia. Na zvýšenie bezpečnosti a ochrany prvku pred poškodením stačí pri poklese ručičky na manometri jednoduché dotlakovanie.

Neoceniteľným pomocníkom každého šikovného obkladača je pracovný stôl. Pri obkladovom prvku s veľkým rozmerom musí byť dostatočne veľký aj pracovný stôl tak, aby sa prípadné rezanie, vyhotovenie otvorov, brúsenie hrán vykonávalo vždy na dokonale stabilnom a pevnom podklade. Na rýchly a spoľahlivý transport obkladu po stavbe sa osvedčil transportný vozík.

Aké lepidlá sú vhodné na lepenie veľkoformátovej dlažby/obkladu?

Tomáš Heřman: Na veľkoformátové obklady je potrebné použiť lepidlá s vysokou prídržnosťou (s označením podľa normy C2), ktoré sú zároveň flexibilné (S1). Pre interiér odporúčame Rako System AD530, pre exteriér lepidlo Rako System AD531 MAX. Väčšie formáty s rozmermi 120 × 120 cm odporúčame aplikovať do gélového lepidla Rako System AD560, ktoré je schopné vyzrieť bez prístupu vzduchu.

Pavol Gašinec: Používajú sa špeciálne lepidlá triedy C2TE S1 alebo S2 podľa normy EN 12004, pričom C2 označuje zlepšené cementové lepidlo, T – tixotropné (nesteká), E – otvorený čas lepenia a S1/S2 – deformovateľnosť a flexibilita (táto vlastnosť je potrebná pre napätie, ktoré môže vznikať v materiáli a v podklade. Na dlažbu odporúčame použiť PCI Flexmörtel® S1 Flott a na lepenie obkladu PCI Nanolight®. Lepidlo je nevyhnutné nanášať obojstranne – na podklad aj na obklad/dlažbu (tzv. „buttering-floating“ technika).

Ákos Meszáros: Na lepenie veľkoformátových obkladov a dlažieb sú najvhodnejšie flexibilné cementové lepidlá triedy C2TE S1 alebo S2, ktoré sú navrhnuté tak, aby zabezpečili dostatočnú priľnavosť, a zároveň zvládli pnutia, ktoré pri takto veľkých formátoch prirodzene vznikajú. My odporúčame napríklad lepidlo webercol flex Premium C2TE S1 na veľkoformátovú dlažbu alebo weber superflex C2TE S2, ktoré je určené na na ultratenké a veľké formáty.

Katarína Skalová: Na lepenie veľkoformátovej dlažby a obkladov je nevyhnutné použiť vysoko flexibilné lepidlá, ktoré zabezpečia pevné a rovnomerné spojenie aj pri väčších rozmeroch dlažby. Je zásadný rozdiel, či pracujete s menšími obkladmi s rozmerom 10 × 10 cm alebo väčšími od 60 až po 100 – 120 cm. Použité lepidlá musia spĺňať požiadavky na vysokú prídržnosť (C2), znížený sklz (T), predĺžený čas zavädnutia (E) a zároveň aj flexibilitu lepiacej zmesi (S1/S2) podľa platnej normy. Tieto vlastnosti sú dôležité kvôli odolnosti voči pôsobiacim napätiam, ktoré vznikajú pri zmenách teplôt, pohybe podkladu a rozdielnej rozťažnosti materiálov. Ideálnym riešením, ktoré spĺňa aj tie najnáročnejšie podmienky, je lepidlo s extrémne vysokou prídržnosťou Baumit Baumacol FlexTreme (C2TE S2), ktoré je určené pre veľkoformátové obklady/dlažby až do rozmeru 120 × 120 cm,
vhodné pre interiér aj exteriér. Pre väčšie formáty dlažby do cca 60 × 60 cm je vhodnou voľbou lepidlo Baumit Baumacol FlexTop(C2TE S1). Ak pracujete so svetlým prírodným kameňom, ako je mramor aj s väčšími rozmermi, odporúčame použiť lepidlo Baumit Baumacol FlexTop White(C2TE S1), ktoré minimalizuje riziko presvitania a farebných zmien obkladu či dlažby.

Matej Rákoš: Základom úspešnej realizácie a zaistenia dlhodobo trvanlivého, pevného spoja je výber správneho lepidla. Lepidlo treba vyberať v závislosti od druhu podkladu, typu a formátu obkladového prvku, miesta použitia a okolitých podmienok na stavbe. Spôsob inštalácie je spolu so správnym výberom lepidla rozhodujúci pre kvalitne zrealizované nalepenie veľkoformátového obkladu. My odporúčame používať jednozložkové vysoko deformovateľné ľahčené cementové lepidlo Ultralite S2 s veľmi dobrými vlastnosťami s predĺženou lehotou zavädnutia, s extrémne vysokou výdatnosťou. Toto ľahko aplikovateľné lepidlo je vhodné na keramické obkladové prvky a kamenné materiály, zvlášť na tenké porcelánové obkladové prvky.

Aké požiadavky sa kladú na prípravu podkladu?

Tomáš Heřman: Čím sú formáty väčšie, tým sa kladú vyššie nároky na rovnosť podkladu. Zatiaľ čo malé formáty sú schopné jednoducho skopírovať drobné nerovnosti podkladu, pri veľkých formátoch sa môže stať, že čas lepidla sa nebude vôbec dotýkať obkladu. STN 74 4505 stanovuje pre nesuchú výstavbu maximálnu odchýlku podkladu +/- 2 mm na 2 m latu. Pre XXL formáty potom smernica 2016 Európskej federácie obkladačov odporúča +/- 1,5 mm na 2 m latu.

Pavol Gašinec: Podklad musí byť dokonale rovný (odchýlka maximálne 2 mm na 2 m latu), nosný a pevný, bez prachu, mastnoty a voľných častíc a napenetrovaný vhodným penetračným náterom podľa typu podkladu. V prípade nerovností je potrebné podklad vyrovnať vhodnými samonivelizačnými stierkami alebo opravnými maltami.

Ákos Meszáros: Kvalitná príprava podkladu je úplným základom. Podklad musí byť rovný, bez prachu, mastnôt a iných nečistôt, a jeho maximálna odchýlka by nemala presiahnuť ±2 mm na dĺžke dvoch metrov. Pri nerovnostiach je potrebné použiť samonivelačnú hmotu, ktorá podklad vyrovná a vytvorí ideálny základ pre aplikáciu lepidla. Pokiaľ pracujeme s pôvodným podkladom, je potrebné ho napenetrovať, napríklad pomocou weber penetrácie pre nasiakavé podklady alebo weber spojovacieho mostíka pre nenasiakavé podklady.

Katarína Skalová: Príprava podkladu je dôležitým a nevyhnutným krokom pred samotným pokladaním dlažby. Bez nej kvalitný výsledok nedosiahnete a nezáleží pritom na veľkosti formátu, pretože správne pripravený podklad je základ pre rovnomerný a trvácny výsledok. Pre rovnomerný výsledok je zásadné vyrovnanie podkladu. Najmä pri veľkých formátoch je veľmi dôležitý rovný podklad. Nerovnosti na podlahách vyrovnáte pomocou samonivelizačných podlahových stierok Baumit Nivello. Môžete nimi vyrovnať nerovnosti od 1 do 50 mm. Na rýchle vyrovnanie podláh a stien je určená rýchlotuhnúca malta Baumit Preciso Speed. Vhodná pre hrúbky od 2 do 30 mm a viete ňou vytvoriť aj spád, čo je vhodné najmä v sprchovacích kútoch. Pre steny je tiež vhodná renovačná stierka Baumit MultiRenova, ktorou možno vyrovnať povrch v hrúbke od 3 do 7 mm.

Pri styku dlažby a obkladu s priamou odstrekujúcou vodou v priestoroch, ako sú sprchovacie kúty, vane, technické miestnosti, je potrebné použiť vhodnú hydroizoláciu.

Pre interiér vám poslúži izolačný náter Baumit Baumacol Proof a pre exteriér je určená izolačná stierka Baumit Baumacol Protect, ktorá je vhodná aj pre balkóny, terasy či iné exteriérové plochy. Pri riešení hydroizolácie je nevyhnutné použitie tesniacich pások do rohov, kútov či v miestach okolo prechodov potrubia či armatúr.

Klasikou pred samotným kladením dlažby či obkladu je penetrácia. Vďaka nej sa zabezpečí rovnomerná nasiakavosť a priľnavosť lepidla k podkladu. Pre nasiakavé podklady je určený penetračný náter Baumit Grund a pre nenasiakavé podklady Baumit SuperPrimer.

Matej Rákoš: Základom úspešnej inštalácie je príprava povrchu. Vhodnosť povrchu treba skontrolovať vždy tesne pred realizáciou. Na základe aktuálne platných noriem musí byť povrch dostatočne vyzretý, rozmerovo stály, bez trhlín, suchý, pevný, čistý a dokonale rovný. Všetky tieto parametre musia byť naplnené súčasne, pretože akákoľvek odchýlka sa môže negatívne prejaviť v kvalite zabudovaného obkladového prvku. Ak napr. trhliny nie sú stabilizované, môžu sa časom prekopírovať do nalepeného obkladu. Čistý podklad, bez akýchkoľvek nečistôt zas zabezpečuje dokonalú priľnavosť lepidla na podklad. Veľmi dôležitá vlastnosť je rovnosť podkladu (pri meraní latou dĺžky 2 m v každom smere je odporučená odchýlka ±3 mm, pri obklade hrúbky do 5 mm je ±2 mm), pretože výskyt aj drobných defektov na podklade v podobe vypuklín alebo dier môže spôsobiť počas prevádzky priestorov značné poškodenie a zlomenie tenkých obkladových prvkov.

Veľkoformátové obkladové prvky sa môžu inštalovať na všetky bežne používané podkladové vrstvy v stavebníctve, ako sú napr. betón, cementové a anhydridové potery, potery vyhotovené zo špeciálnych predmiešaných poterových zmesí (Topcem Pronto alebo Mapecem Pronto), vykurované potery, pôvodné podlahy z keramiky a kameňa, kov, cementové a sadrové omietky, pórobetónové prvky, sadrokartón, povrchy v interiéri zaizolované s použitím cementových výrobkov (napr. Mapelastic) alebo s výrobkami na báze syntetickej živice (Mapegum WPS alebo Mapelastic Aquadefense).

Ako rovina nie je v požadovanej odchýlke, povrch je nevyhnutné pred inštaláciou vyrovnať celoplošne použitím samonivelizačných mált (napr. Ultraplan, Ultraplan Renovation, Ultraplan Maxi).

Je v niečom zásadný rozdiel pri kladení dlažby a obkladu?

Tomáš Heřman: Obklad a dlažba sú v súčasnosti navzájom takmer na nerozoznanie a to vďaka veľmi podobnému dizajnu a rektifikovaným hranám pri väčších formátoch. Čím sa však stále odlišujú, je ich hmotnosť. Obklad formátu 30 × 60 cm váži 2,5 kg, ale dlaždica 30 × 60 cm váži 3,5 kg. Preto pri ukladaní ťažších dlaždíc na stenu je potrebné používať lepidlá so znížením sklzom (T).

Pavol Gašinec: Áno, je. Dlažba sa kladie na vodorovnú plochu, kde je väčšie zaťaženie a je potrebné použiť tekuté lepiace lôžko, napr. PCI Flexmörtel® S1 Flott. Obklad sa lepí na zvislé plochy, a preto je dôležité použiť tixotropné (nestekavé) lepidlo, napr. PCI Nanolight®. Pri obklade treba dbať na dočasné podoprenie alebo systémy na niveláciu (klipsne, kliny), aby nedošlo k pohybu, kým vytvrdne lepidlo.

Ákos Meszáros: Rozdiel medzi kladením obkladu a dlažby spočíva najmä v tom, že obklad sa nanáša na zvislé plochy, čo si vyžaduje iný prístup, najmä čo sa týka podopretia a fixácie počas tvrdnutia lepidla. V oboch prípadoch je však nevyhnutné dodržiavať technologické postupy a použiť správnu techniku nanášania lepidla.

Katarína Skalová: V zásade rozdiel medzi kladením dlažby a obkladu nie je. Pri dlažbe je však potrebné brať do úvahy zaťaženie, ktorému bude vystavená, či bude pokladaná na poter s podlahovým vykurovaním alebo bude potrebné vytvorenie spádu (napríklad v sprchovacích kútoch), a na základe toho zvoliť vhodné materiály a lepidlá.

Ak lepíte rovnakú dlažbu, aj keď s menšími rozmermi, na stenu aj podlahu, no dlažba sa bude klásť na poter s podlahovým vykurovaním, v takom prípade je potrebné použiť lepidlo, ktoré je vhodné aj na lepenie na tento typ podkladu. Rovnako je potrebné zohľadniť mechanické zaťaženie, pretože obklad je prirodzene menej namáhaný ako dlažba, a preto je pri dlažbách dôležité použiť lepidlá s vyššou pevnosťou a flexibilitou. Odporúča sa tiež technika lepenia buttering & floating, pri ktorej sa lepidlo nanáša na podklad aj na rubovú stranu dlažby, čím sa zamedzí vzniku dutín pod dlažbou a dosiahne sa vyššia pevnosť a trvácnosť spoja.

Matej Rákoš: Medzi hlavné rozdiely medzi kladením na podlahu a stenu patri náročnejšia fixácia a spôsob podopretia prvku počas tvrdnutia lepidla. Pre obidva prípady musíme zvoliť vhodné lepidlo a dbať na správne nanášanie.

Tento prístup však patrí do minulosti. Čoraz viac realizátorov si uvedomuje nevyhnutnosť profesionálneho prístupu, použitia určeného náradia a spoľahlivých materiálov, pretože akákoľvek chyba pri manipulácii alebo inštalácii sa vonkoncom nevyplatí.

Ako by sa malo správne postupovať pri ukladaní dlažby a obkladu?

Tomáš Heřman: Lepidlo je potrebné nanášať jedným smerom a treba sa vyhnúť oblúčikom. Lepidlo sa aplikuje tak na podklad, ako aj na rubovú stranu dlažby v rovnakom smere. Na podklad sa používa hladilo so šikmým zubom s veľkosťou 10 až 12 mm, na rubovú stranu obkladu potom so zubom 4 až 6 mm.

Pavol Gašinec: Medzi kľúčové kroky patrí kontrola podkladu. Podklad musí byť rovný, čistý a suchý. Zároveň je dôležité rozvrhnúť si rozmery, teda zamerať a naplánovať rez a pripraviť si vizualizáciu plochy, tzv. plán kladenia. Ako som už povedal, ďalej je potrebné nanášať lepidlo ozubenou stierkou na podklad a aj rubovú stranu obkladu/dlažby. Pri práci odporúčame používať nivelačné systémy, ktorými sa určí rovina. V podklade je potrebné rešpektovať dilatačné škáry a preniesť ich aj do dlažby. Dlažbu odporúčame škárovať až po vytvrdnutí lepidla vhodnou flexibilnou škárovacou maltou na báze epoxidu alebo cementu.

Ákos Meszáros: Pri samotnom ukladaní sa odporúča kombinovaná technika lepenia – teda nanesenie lepidla na podklad aj na rub platne. Dôležité je zabezpečiť 100 % pokrytie platne lepidlom, použiť systém nivelizačných klipov a spôn pre rovnomernú výšku a zabrániť tvorbe výškových rozdielov, tzv. „schodov“. Dilatačné škáry je potrebné dodržiavať podľa predpísaných noriem, s ohľadom na veľkosť formátu aj celkovú plochu.

Katarína Skalová: Pri kladení dlažby a obkladu je dôležité dodržať správny pracovný postup lepenia, vrátane prípravy produktov podľa pokynov výrobcu a dodržiavanie technologických prestávok, aby sa dosiahol čo najlepší výsledok:

1. Príprava podkladu zahŕňa vyrovnanie podkladu, hydroizoláciu a penetráciu podkladu.

2. Plánovanie rozloženia je pred samotným lepením dôležitým krokom pre čo najlepší výsledok. Presne rozvrhnutý kladačský plán zabezpečí symetrické rozloženie obkladu alebo dlažby v priestore. Snažte sa pracovať symetricky, ideálne je zabezpečiť, aby odrezky na okrajoch miestnosti boli rovnako široké. Dôležité je tiež zohľadniť napojenie na ďalšie miestnosti a nezabudnúť aj na dilatácie.

3. Lepenie obkladov a dlažby sa väčšinou začína lepením obkladu na stenu, až po ňom nasleduje lepenie dlažby. Pri väčších rozmeroch dlažby alebo obkladu odporúčame nanášať lepidlo technikou buttering & floating, teda nanášaním lepidla na podklad aj na rubovú stranu lepeného prvku. Vykonávajte kontrolu rovnosti, alebo spádovania, napr. vodováhou, odporúčame používať dištančné prvky pre rovnakú šírku škár. Obklad sa začína lepiť od vyznačenej línie zväčša v smere od hora nadol. Lepidlo sa na podklad nanáša pomocou zubovej stierky v takom rozsahu, aby sa daná oblasť dala spracovať a lepidlo nepreschlo.

4. Po vytvrdnutí lepidla (je potrebné dodržať čas uvedený výrobcom) sa pristupuje ku škárovaniu. Na vyplnenie škár odporúčame použiť škárovaciu hmotu Baumit Baumacol PremiumFuge. Stykové škáry (napr. stena/podlaha, podlaha/stĺp, kúty) je potrebné utesniť trvalo pružným silikónovým tmelom Baumit Baumacol Silikon.

Matej Rákoš: Nevyhnutnosťou je metóda obojstranného nanášania malty (na podklad a rubovú stranu obkladového prvku) pre zaistenie dokonalého spoja bez medzier a dutín.

Ak je podklad správne pripravený (z hľadiska rovnosti), odporúčame pri nanesení lepidla na podklad používať stierku min. č. 10 so šikmým zubom a zároveň na aplikáciu lepiacej malty na obklad stierku č. 3 alebo č. 4 so štvorcovým tvarom zubu. Kombinácia týchto stierok zabezpečí plne zmáčaný, pevný spoj s garanciou vysokej mechanickej odolnosti a pri vykurovaných podlahách aj dosiahnutie najlepšej tepelnej vodivosti. Pri mierne nerovných podkladoch je možné použiť na obklad zubovú stierku č. 5. Výhodou použitia stierky so šikmým zubom je výrazné uľahčenie rozmiestnenia lepidla v celej ploche pod dlažbou.

Lepidlo treba nanášať len v jednom smere, bez akýchkoľvek kruhových pohybov, vždy v smere kratšej strany obkladu. V rovnakom smere sa musí lepidlo naniesť aj na zadnú stranu obkladového prvku a aj na podklad. Tento spôsob zaisťuje rýchlejšie vytlačenie vzduchu po zatlačení obkladového prvku. Pre jednoduchšiu manipuláciu a inštaláciu obkladového prvku sa odporúča použiť transportné lišty s vákuovými prísavkami.

Na dosiahnutie dôkladného prilepenia obkladového prvku k podkladu sa používa vibračná doska alebo špeciálna gumená stierka. Ručný poklep gumenou stierkou alebo mechanicky s použitím vibračnej dosky sa vyhotovuje vždy v smere od stredu ku krajom, t. j. rovnako, ako je nanesené lepidlo so zubovou stierkou. Zaistí sa tým rýchle vytlačenie vzduchu spod obkladu. Rovnaká metóda inštalácie sa používa tiež na steny.

Zároveň odporúčame používať dištančné prvky (približne 1 kus na dĺžku 50 cm) na zaistenie jednotnej šírky škáry a „leveling“ systémov pre rovnosť položenej dlažby.

Dôležité je aj správne vyhotovenie škár. Škáry musia mať minimálnu šírku 2 mm. Závažným parametrom pre zváženie širšej škáry je použitý väčší formát, realizácia dlažby pri okne situovanom na južnej a juhozápadnej strane, či tmavý odtieň obkladu. V tomto prípade jednoznačne vyhráva funkčnosť. Vďaka širšej škáre veľký rozmer obkladu vynikne a podčiarkne luxusný vzhľad podlahy či steny.

Aké najčastejšie chyby sa robia pri lepení kladení veľkoformátovej dlažby/obkladu?

Tomáš Heřman: Najčastejšie sa nanáša lepidlo nevhodným zubovým hladidlom (nevhodný profil a veľkosť) a nevhodným postupom (oblúkom cez oblúk). V dôsledku toho sa zanecháva v lepidle medzi dlažbou a podkladom veľké množstvo vzduchových dutín. Tým sa znižuje priľnavosť obkladu a jeho odolnosť proti zlomeniu. Vo vzduchových dutinách kondenzuje vlhkosť. Ak sa táto v zime premení na ľad, dlažba sa odtrhne od podkladu.

Pavol Gašinec: Medzi najčastejšie chyby a nedostatky patrí:

• nevyrovnaný podklad, ktorý vedie k praskaniu alebo nedostatočnému kontaktu s lepidlom;
• chýbajúce nanesenie lepidla okrem podkladu aj na rubovú stranu obkladu a dlažby;
• použitie nevhodného lepidla;
• nesprávna manipulácia (pád, poškodenie rohov);
• absencia nivelačného systému, v dôsledku čoho vznikajú „schody“;
• zanedbanie dilatácií;
• príliš skoré škárovanie ešte pred vytvrdnutím lepidla.

Ákos Meszáros: K najčastejším chybám patrí nedostatočné pokrytie rubu platní lepidlom, čo vedie k vzniku dutín a následnému praskaniu dlažby, ako aj zlé vyrovnanie podkladu, používanie nesprávneho lepidla a zanedbanie nivelizačného systému. Často sa tiež nedodržia dilatačné škáry, čo môže mať za následok poškodenie povrchu pri zmene teploty alebo vlhkosti.

Katarína Skalová: Jednou z najčastejších chýb je použitie nevhodného lepidla – často sa siaha po prvom dostupnom výrobku bez ohľadu na typ obkladu, podmienky alebo zaťaženie. Ďalšou chybou je snaha ušetriť na kvalite lepidla, čo sa môže neskôr prejaviť vydutím, odlepením. Rovnako častým problémom je nevyrovnaný alebo nedostatočne pripravený podklad, chýbajúca hydroizolácia v miestach, kde je potrebná. Nedodržanie správnej prípravy lepidla, dopĺňanie ďalšej vody pri schnutí pripravenej zmesi, ako aj nedodržiavanie správnej techniky lepenia (napr. buttering-floating pri veľkoformátovej dlažbe). Nedostatočné škárovanie alebo chýbajúce dilatácie, čo vedie k napätiu a následnému poškodeniu. Výsledkom týchto chýb je znížená životnosť, estetika a často aj potreba nákladnej opravy.

Matej Rákoš: Platné pravidlá a zásady profesionálnej realizácie treba dodržiavať pri inštalácii akéhokoľvek obkladového prvku bez ohľadu na jeho rozmer. Najčastejšie chyby pri veľkých formátoch sú nesprávna aplikácia lepidla iba na podklad, nevhodne zvolený typ lepidla a nevhodne pripravený podklad. Krehkosť a nadmerné rozmery vyžadujú vopred správne zvolený spôsob aplikácie, podporený uceleným systémom inštalácie od prípravy podkladu až po vyškárovanie.

Je veľkoformátová dlažba/obklad vhodná pre svojpomocnú realizáciu? Prečo áno/prečo nie?

Tomáš Heřman: Veľkoformátová dlažba, predovšetkým formátu XXL je v porovnaní s menšími formátmi náročnejšia na kladenie. Ich použitie si vyžaduje nielen kvalitnú stavebnú chémiu, ale aj profesionálne náradie pre obkladačov a skúsenosti s kladením keramickej dlažby a obkladu.

Pavol Gašinec: Vo všeobecnosti veľkoformátová dlažby či obklad nie sú vhodné pre úplného laika, z týchto dôvodov:

• vyžaduje profesionálne náradie a skúsenosti;
• veľké riziko poškodenia materiálu (drahé kusy!);
• zložité lepenie a príprava podkladu;
• fyzicky náročné – veľká hmotnosť, manipulácia vo dvojici.

Pre pokročilého kutila so skúsenosťami a vybavením je možná aj svojpomocná realizácia, ale odporúčame konzultáciu alebo dohľad odborníka.

Ákos Meszáros: Veľkoformátová dlažba a obklad vo všeobecnosti nie sú vhodné na svojpomocnú realizáciu, najmä kvôli náročnosti manipulácie, potrebe špeciálneho náradia a precíznosti, ktorú si vyžaduje samotné lepenie. Realizácia odborníkom je preto vo väčšine prípadov istotou, že výsledok bude nielen vizuálne kvalitný, ale aj trvácny a vyhotovený technicky správne.

Katarína Skalová: Áno, aj veľkoformátovú dlažbu alebo obklad je možné realizovať svojpomocne, no vyžaduje si to dôkladnú prípravu, vhodné náradie a materiály. Dôležitá je precíznosť, trpezlivosť a ideálne je, ak má realizátor skúsenosti s lepením obkladov a dlažby. Veľkoformátové prvky kladú vyššie nároky na manipuláciu, rovnosť a prípravu podkladu, správnu techniku lepenia a dodržiavanie technologického postupu. Odporúčame si ešte pred začiatkom a samotným rozhodnutím svojpomocného lepenia naštudovať daný postup, oboznámiť sa s produktmi a pri nejasnostiach a otázok sa poradiť s odborníkmi. Týmto sa minimalizuje riziko chýb, ktoré by mohli viesť k zníženiu životnosti alebo k neestetickému výsledku. Ak si nie ste istý, obráťte sa na profesionálov, ktorí už majú skúsenosti s pokladaním veľkoformátov.

Matej Rákoš: Vzhľadom na špecifiká práce s veľkými formátmi, potrebu špeciálneho náradia a vysokú cenu veľkoformátových obkladov a dlažieb sa odporúča zveriť inštaláciu skúseným odborníkom s potrebnými školeniami a vybavením.

Text: Andrea Dingová
Odborná spolupráca: Tomáš Heřman (Lasselsberger), Pavol Gasinec (Sika MBCC Slovakia), Ákos Meszáros (Weber, Saint-Gobain Construction Products), Katarína Skalová (Baumit), Matej Rákoš (Mapei)
Foto: Mapei
Zdroj: Časopis Urob si sám