Útulný domov

utulny domov

Komu sa predstava o domove spája s tradíciou, s predmetmi, v ktorých sa zachovali dávne spomienky, a pritom rád do interiéru so starožitnosťami primieša súčasný nábytok, tomu možno bude po vôli tomu sa možno zapáči byt, ktorý sme nedávno navštívili.

Nie každý architekt sa pochváli vlastným domovom v časopisoch. Ani Nicole by sa na to nebola dala. Vždy sa však nájde nejaká okolnosť, známy alebo predchádzajúca „obeť“, ktorej obydlie sme už zdokumentovali a ktorá dopraje túto radosť aj svojim kamarátom. V prípade bytu v tehlovom dome zo začiatku minulého storočia prišiel typ priamo od spokojnej klientky-priateľky, pre ktorú architektka Nicole Jančeková zariadila štýlový butik. Vybrali sme sa teda do staromestského a starosvetského bytu zariadeného malými nápadmi a s veľkým zmyslom pre harmóniu moderného a pamätného.

Dečky tety Iluš
Dôvody, prečo zostať v byte po príbuzných a nevyprevadiť s nábytkovými starinami aj to posledné, čo ostalo po predkoch, sú rôzne. Niekto sa do takého narodí a bývanie mu prischne, inému sa to prihodí a ďalší drží pozície do poslednej chvíle, kým rodina nepochopí, že kto najviac obýval a zdieľal spoločný priestor a pocity so starnúcimi príbuznými, ten ostáva. Nicole študovala v hlavnom meste architektúru a súčasne bývala v byte svojej tety. Kam jej pamäť siahala a rodinné chýry potvrdzovali, teta mala zmysel pre poriadok a cit pre detaily. „Jej dečky a nábytkové kompozície mali svoje čaro. Moja teta Iluš mala rada spoločnosť. Ľudia sa u nej cítili dobre a bezpečne aj vďaka domáckej atmosfére, ktorú tento byt vyžaroval. Vtedy som ešte nevedela, že s bytom, s ktorým som si odžila svoje, sa napokon zblížim aj vlastníckym listom,“ zhodnotila nedávne roky Nicole. „Náš byt sme zariadili ,pozbierancami’, artefaktmi z historických interiérov mojich príbuzných. Takto pripomína každý kus nábytku niekoho z nich. Z pôvodného štýlu tetky Iluš veľa neostalo.“

Prvým dôvodom bolo, že byt zdedil bratranec. Nicole sa odsťahovala a ako bolestné dostala nábytok po tete. Žiaľ, nenašla sa preň prestupná stanica, a tak pamätné kusy rozdala medzi kamarátov. Teraz navštevuje nielen svojich známych, ale aj časti zariadenia, ktoré patrili do tohto bytu. Druhým dôvodom bola skutočnosť, že prerábali dispozíciu kuchyne a susednej slúžkovskej izbietky na spoločný priestor. Tam, kde mala voľakedy posteľ slúžka, majú dnes kuchynskú linku, kým priestor voľakedajšej kuchyne je teraz jedálňou so všetkým, čo k tomu patrí, teda aj so starožitným príborníkom po prababičke. Ten sa stal aj tretím dôvodom, prečo musel ustúpiť nábytok tety Ilduš. „Kredenc bol súčasťou môjho detstva. Kraľoval nad mojou detskou izbou, patríme k sebe, a tak som si ho priviezla do Bratislavy z môjho rodiska. Podobné to bolo aj s jedálenským stolom a stoličkami. Teraz kraľujú našej jedálni.“ 

 
Na podlahe majú palubovku, ktorá sa roky skrývala pod linoleom. Počas rekonštrukcie sa ho zbavili, ale na palubovke bola prilepená aj asfaltová lepenka. Parketári najprv zbrúsili parkety v izbách a potom prišiel rad na kuchyňu. „To, že sa na to dali, asi aj oľutovali. Lepidlo, čo ostalo po starom linoleu, výdatne lepilo aj počas zbrusovania drevenej podlahy.“ Na podlahe medzi zvislými drevenými trámami je viditeľné prerušenie palubovky, drevo iného odtieňa uložili v smere už nejestvujúcej priečky. „Hovoríme tomu náznaková rekonštrukcia,“ vysvetľuje medzi iným Nicole. Nicolina prastará mama obrus šetrila. Patril k slávnostným chvíľam, a tak sa uchoval spolu s jedálenským stolom pre budúce generácie… Dvere boli natreté olejovou farbou, zasklené nepriehľadným, nátermi zaneseným sklom. „Vymenili sme ho za mliečne, dvere natreli fasádnou modrou farbou, ktorú sme bez rozpakov naniesli na pôvodnú olejovú. Modrá spočiatku žiarila, časom mierne osinela…“

Pohľad architektky a vlastná kuchyňa
„Uprednostňujem modernú architektúru a súčasný interiér. To, čo sa mi veľmi páči, je však pre mňa veľmi drahé, čiže nedosiahnuteľné. Predsa len si občas doprajeme dizajnérsky kúsok, napríklad talianske svietidlá firmy Illuma. Moderné kontra staré je predpokladom harmónie. Čistá starina unavuje a v bežnom živote pôsobí ťažkopádne. Staré má však svoje čaro a pre nás bolo aj dostupné,“ priznáva Nicole. Návod je jednoduchý: niečo sa zdedí, iné sa zas vyžobre od kamarátov, príbuzných alebo iných obmäkčiteľných adeptov darovania, prípadne sa zadováži na zaujímavom smetisku, na blšákoch a na búračkách. Potom sa to všetko vyčistí a strategicky i nostalgicky rozmiestni. Keď je toho akurát dosť a patrilo by sa myslieť aj na praktické úložné priestory a mobilný inventár, zájde sa k nemenovanému švédskemu predajcovi. Ten ponúka cenovo dostupné zariadenie pre slovenskú domácnosť.

Do kuchyne sa najzaujímavejšie nakupuje v oddelení kancelárskeho nábytku a do obývačky v oddelení pre zariadenie pracovní a dielní. „Oslovila ma registračná polica, s ktorou sme improvizovali v kuchyni,“ vysvetľuje svoje interiérové počiny Nicole. Sporák si nechali po tete aj preto, že už nemali energiu hýbať s prívodom plynu. „Teta vždy piekla so starými, päť centimetrov hrubými šamotovými tehlami, ktoré boli od nepamäti na dne plynovej rúry. Kurence a koláče mali a majú po upečení šťavu. Len raz sme tehlám robili očistnú kúru a piekli bez nich. Oľutovali sme. Mäso bol suché, obed nevydarený. Kura na šamotkách nám chutí najviac…“ V jedálni, ale aj v ostatných miestnostiach povyšovali technickú infraštruktúru na výtvarný prvok. To znamená, že všetky potrubia a rúry, ktoré sa ťahajú na povrchu stien, dostali nový náter vo farbách, ktoré sa uplatnili na dverách alebo na pásikavom vzore stien. Jedálenské rúry prázdnotou nezívajú. Na jeseň z nich visia kytičky a vetvičky, rozvoniavajú bylinky. Cez zimu opršia, na jar ich gazdiná preriedi a v jeseni zažijú bylinkovú konjunktúru.

Keď obývačka praje slnku

„Máme dvojizbový byt a sme rodina s dieťaťom. Obývačka sa dožila nebývalého ruchu. Slúži ako pracovňa, archív, spoločenská miestnosť aj detský kútik,“ nenechá nás na pochybách Nicole. Dozvedáme sa, že pre domácich je neprijateľné, ak televízor v obývacej miestnosti tvorí dominantný prvok: „Polica nám vyriešila aj koncepciu uloženia staršieho modelu televízora, ktorý sme bez problémov umiestnili v hlbokom regáli z IKEA. O tú istú stenu sa opiera klavír s výstavkou drahocenností. Sídli na ňom obľúbená koláž od Daniely Krajčovej nazvaná Cesta domov z krčmy, mikroskop po dedkovi, ktorý fascinuje zrkadielkami malú Editku, rámiky a staré rodinné fotografie. „Máme klavír sťahovavý. Sťahovala som sa niekoľkokrát. Pre klavír bolo nevyhnutné zabezpečiť náhradné ubytovanie. Išiel preč skôr ako osobné veci. Vždy, keď sa nám nájom predĺžil, klavír sa vrátil. Pozície sme nakoniec udržali,“ dodáva s humorom naša sprievodkyňa.

 
Notoricky známe Slnečnice na plagáte zo socialistických čias a v pamätnom ráme zdobia stenu spálne spolu s husľami po starom otcovi. Pod stropom neodmysliteľné farebné rúry v odtieni pásov na protiľahlej stene. Výstavka drahocenností na klavíri. Sídli na ňom obľúbená koláž od Daniely Krajčovej pod názvom Cesta domov z krčmy, mikroskop po dedkovi, ktorý fascinuje zrkadielkami malú Editku, rámiky a staré rodinné fotografie.

Protiľahlú stenu vypĺňa pohovka v tvare L, na ktorú nadväzuje domáca pracovňa. Usporiadanie pracovného priestoru v obývačke sa podriadilo výhľadom od pracovného stola, ktorý sa v strede dispozície stretáva v tvare písmena L s pohovkou. Kto za stolom sedí, ten dovidí na pavinič na balkóne nad vnútorným dvorom. Pri pohľade doprava sa môže tešiť zo stromov v uličnom parčíku. Pavinič sa vinie od neskorej jari do jesene po stenách balkóna a mení farby podľa ročného obdobia. Stromy zas zmierňujú ruch z ulice a spríjemňujú bývanie v strede mesta. Luxus výhľadov dosiahli prebúraním nosnej steny hrubej 50 centimetrov. Stavebná akcia sa konala na základe stavebného povolenia a za plného chodu domácnosti. Na spevnenie nadpražia nového otvoru poslúžili tri oceľové íčka.

Tip: Všetok nábytok a bytové doplnky na jednom mieste



Steny v pyžame
„Pásikavá maľovka bola spôsobom, ako sa nenarobiť a štýlovo spojiť celý byt. Pekné pásikavé tapety, ktoré celkom vyhovovali mojim predstavám, boli nad vtedajšie naše finančné možnosti, a tak som sa rozhodla, že si steny vypásikujem sama. Pásy v každej izbe som maľovala v iných farebných odtieňoch: spálňa je do hneda, obývačku sme vyladili do zelena, kuchyňu zas do modra. Farebne ich však zjednocuje olivovozelená, ktorá sa objavuje v každom vzore v každej miestnosti. Pásiky majú podľa kompozície rôznu hrúbku. V kuchyni je vzor výsledkom  cielenej kompozície podľa technického výkresu, ktorú som potom preniesla do reality kuchynskej steny. V obývačke sa improvizovalo. V spálni som si otestovala, ako maliarska páska funguje bez následkov na novej maľovke. Týždeň mi trvalo, kým som prišla na to, že pásku treba odliepať, ešte kým je farba vlhká,“ odkrýva Nicole svoje technologické prechmaty a úspechy. Na pásy a pásiky nedá dopustiť. Sú elegantným spestrením, priestor môžu rozšíriť alebo zúžiť, netvária sa príliš seriózne a farebnú disharmóniu vedia zľahčiť, zjemniť. V spálni sa rozhodlo, že dominanciu pásavej steny zmierni bambusová stena z IKEA.

… a nakoniec kolotoč
Koncepciu bytu podľa starých staviteľov domáci oceňujú doteraz: „Chodíme dokola cez miestnosti a máme pocit, že sme majiteľmi veľkého bytu. Často sa prejdem dlhšou trasou, lebo je pre mňa krajšia. Chodím, ako svieti slnko. Keď zájde alebo prejde lúčmi na opačnú stranu, aj ja prechádzam miestnosťami logickejšie. Deti, ktoré k nám prídu, sú nadšené. Môžu sa naháňať okolo bytu. Ak sa niekto nechce stretnúť, nemusí sa. V rannej mladosti to bol príjemný spôsob, ako nenápadne uniknúť z bytu…“

Na dôvažok
Nové, moderné vnesie príjemný kontrast k starožitnému nábytku. Potreba a návyk pestovať tradície sa z našich domácností za ostatných 60 rokov vytratili. Nábytok a doplnky, ktoré prechádzali z pokolenia na pokolenie, skončili na smetiskách možno preto, že sa nezmestili do menších bytov, a možno počas všeobecného budovateľského nadšenia nestačili dychom za sériovo vyrábaným nábytkom. Voľakedy sa cibril rodinný štýl bývania a za zachovanie tradície sa nikto nehanbil. Možno práve časy, keď sa hlási finančná kríza, zasiahnu aj naše domácnosti: štýl zachovania a prispôsobenia starého nábytku súčasnému bývaniu sa opäť vráti do módy…

Marína Ungerová
Foto: Dano Veselský
Zdroj: časopis Môj dom

Komentáre

Pridaj komentár

Emailová adresa nebude zverejnená, poskytnutá iným osobám ani na ňu nebudeme nič posielať. Je však nutná na prevádzku diskusií. Pozrite si naše podmienky spracovania osobných údajov. Ak sa vám nechce zakaždým zadávať prezývku a email, využite možnosť bezplatnej registrácie.