Suchá vnútorná výstavba

Ak by sme sa pokúšali nájsť na slovenskom reklamnom trhu „zázračné slovo“ umožňujúce dosiahnuť pravidelný odbyt výrobkov, určite by sme mali úspech so slovom „tradičný“. Takýmto „tradičným výrobkom“ je napríklad tehla. Človek ju vníma ako niečo overené priateľmi, odborníkmi i časom (presne v tomto poradí...). Zabúda však na to, že aj tehla niekedy bola nová. Že pred tehlou tu bol kameň, a predsa si dnes nestaviame domovy z kameňa. To, že tehla nad kameňom zvíťazila, malo svoje príčiny – napr. rýchlosť výstavby, tepelná a akustická izolácia a pod. Pri stavbe ľahkých priečok sú takouto novotou konštrukcie z dosiek na báze sadry.

Galéria

Čo je to suchá výstavba
Suchá výstavba je stavebný proces, pri ktorom základným spevňujúcim procesom nie je chemické naviazanie stavebného prvku na lepidlo (murivo + malta), ale plošný stavebný prvok (doska) mechanicky upevnený na podkonštrukciu (spojovacím materiálom).

Suchá výstavba je vďaka svojej podstate rýchlejším procesom a nevyžaduje dlhé technologické prestávky. Zaťaženie stavby novou konštrukciou je oproti klasickým technológiám minimálne. Suchou cestou možno vytvárať aj rôzne abstraktné tvary prípadne využiť sadrokartónové prvky na vylepšenie existujúcej hrubej stavby (vnútorné zateplenie, suchá omietka, obytné podkrovie, inštalačná priečka a pod.)

Výhody
Rýchlosť výstavby (napr. výstavba priečky z tehly trvá 7 dní oproti 1,5 dňu pri priečke zo sadrokartónu), jednoduchý technologický postup (skladačka pre dospelých), priestorová a tvarová flexibilita, nízke zaťaženie pôvodných konštrukcií v porovnaní s klasickými technológiami lepšie akustické a tepelnotechnické vlastnosti, požiarna odolnosť.

Sadrokartón je materiál, ktorý možno ľahko opracovať – rezať, píliť, vŕtať, brúsiť.		Pred spájaním dosiek treba v prípade potreby upraviť hrany priečnych škár hoblíkom.
		Rýchly a presný spôsob delenia sadrokartónových dosiek: dosku z jednej strany narežeme a tlakom odlomíme. Sadrovláknité dosky treba viackrát rezať nožom, na presnejšie delenie je vhodnejšie píliť ich.

Predsudky či nevýhody?
Prečo je u nás suchá výstavba tak málo rozšírená? Prevládajú v nás predsudky typu:
• Veď to neudrží strechu! (Väčšina bežných ľudí si myslí, že každá stena v byte drží strechu.)
• Pripomína mi to umakart.
• Je to labilné a nie bezpečné.
• Spadne mi to na hlavu.
• Ako si na to zavesím kuchynskú linku?
• Nechcem stenu, čo je dutá.

Systém suchej výstavby rieši všetky tieto problémy a aj mnohé iné. Naproti tomu má len málo reálnych nevýhod:
• Viac myslieť dopredu a plánovať (umiestnenie ťažkých bremien, revízne otvory a pod.).
• Vyššia náročnosť na kvalitu práce.

Systém a „systém”
Systém môže byť jedným z obľúbených reklamných trikov. Predávajúci sa tvári že ponúkne všetko, čo kupujúci pre uspokojenie potreby potrebuje, a popritom mu nebadane nanúti aj to, čo nepotrebuje. Alebo zákazníkovi prezentuje, že všetky komponenty systému sú navzájom kompatibilné, a preto je daný systém lepší ako iný.

Ako sa v tom vyznať? Jednoducho: pri kúpe žiadajme systémový certifikát. Je to dokument, v ktorom sa výrobca, resp. dodávateľ systému, zaručí, že všetky súčasti systému boli navzájom odskúšané, a preto zákazníkovi možno zaručiť, že sa budú správať tak, ako to on požaduje. Ak sa tak nestane a niečo sa pokazí, škodu bude znášať výrobca. Bez takejto podpory nemôžeme vymáhať spôsobenú škodu. Má to však jednu zásadnú podmienku: správne to všetko namontovať. Pri nesprávnej montáži za škodu zodpovedá ten, kto realizoval montáž systému.

Priečne škáry treba vždy vystužiť niektorou z výstužných pások. Škáry so zrezanými hranami pred vystužením dôkladne vyplníme tmelom.

Pred samotným preštudovaním montážneho, resp. technologického postupu, ktorý môže byť komplikovaný, odporúčame zapamätať si nasledujúce jednoduché pravidlá. Pomôžu nám vždy, keď si nebudeme istí. Nebolo by na škodu, keby si ich preopakovala aj väčšina našich tzv. profesionálov.

Desatoro pre montáž sadrokartónu
1. Profily UW príp. CW na podlahe, strope a pripojenia na steny musia byť podložené pripojovacím tesnením a pripevnené v rozstupoch po 80 cm. Pri požiadavkách na požiarnu odolnosť je potrebné použiť pripojovacie tesnenie z materiálov triedy horľavosti A.
2. Zvislé profily priečok musia byť
3. 10 – 15 mm kratšie, ako svetlá výška miestnosti. Dosky sa skrutkujú iba k zvislým profilom.
4. Profily sa nesmú skracovať uhlovou (karbo- či flexi-) brúskou. Hrozí nebezpečenstvo korózie.
5. Pri montáži opláštenia je potrebné dbať na dodržiavanie maximálnych dovolených vzdialeností skrutiek na profiloch. Na zvislých stenách max. 250 mm, na podhľadoch a šikmých plochách max. 170 mm.
6. Pri oplášteniach priečok je potrebné dbať na odsadenie škár protiľahlých plášťov. To znamená, že na zvislom profile smie byť styk dosiek len na jednej strane (t. j. nie z oboch strán priečky).
7. Pri opláštení priečok sa, pokiaľ možno, používajú dosky na celú výšku miestnosti. Ak sa nedá táto zásada dodržať, je potrebné odsadiť priečne škáry minimálne o 40 cm.
8. Pri opláštení podhľadov je nutné montovať dosky priečne na osnovu montážnych profilov, vzdialenosť profilov je najviac 50 cm. Pritom je nutné odsadiť priečne hrany susedných dosiek najmenej o jednu vzdialenosť medzi montážnymi profilmi.
9. Pri viacnásobnom opláštení je nutné dbať na odsadenie škár v jednotlivých vrstvách min. o jednu vzdialenosť medzi profilmi a tmeliť škáry vo všetkých vrstvách.
10. Tmelí sa vždy až po obojstrannom opláštení priečky.
11. Pri vytváraní opláštenia okolo otvorov (zárubne, prestupy, okná) je neprípustné nadväzovať styk dosiek (škáry) na roh otvoru. Naopak, je nutné odsadiť dosky tak, aby škára prebiehala vo vzdialenosti najmenej 15 cm od rohu otvoru.

Text: Ing. Michal Široký, Rigips
Foto: Rigips
Zdroj: časopis Urob si sám