Slováci majú málo životného priestoru

Slováci majú málo životného priestoru

Približne tretina domácností s nízkym príjmom je u nás podľa štatistík preľudnená, nespĺňa tzv. “the Bedroom Standard”. Avšak, netýka sa to iba tejto zárobkovej skupiny. Veľmi podobné je to aj v ďalších príjmových kategóriách, čo naznačuje, že na Slovensku sa v jednej nehnuteľnosti tlačí viac osôb ako na „západe“, a to bez ohľadu na majetkové pomery.

Podľa definície od Eurostatu „the Bedroom Standard“ je splnený vtedy, ak každý dospelý pár, ako aj dospelá osoba nad 18 rokov má k dispozícii samostatnú izbu. Na základe tohto kritéria by domácnosť mala disponovať samostatnou izbou aj pre dve deti do 12 rokov a samostatnými izbami pre každé dieťa staršie ako 12 rokov, ak sú opačného pohlavia. Realita je však taká, že len dve z piatich detí majú na Slovensku vlastnú detskú izbu. Tretina detí starších ako 12 rokov má spoločnú izbu so súrodencom, bez ohľadu na pohlavie. Čoraz viac ľudí preto pristupuje k rekonštrukcii svojich bytov, domov, a to nie len z dôvodu skvalitnenia bývania, ale aj kvôli vytvoreniu väčšieho súkromia pre deti.

Nie sme individualisti

Najčastejšie má nehnuteľnosť, v ktorej žijeme do 80m2 a tri izby. V priemere tak vychádza 1,3 izby a 35m2 na jedného člena domácnosti. Avšak, zdá sa, že nám vyhovuje „tlačiť sa“ v menšom priestore. Našinci sa stále vyznačujú najmä tým, že sú rodinne založení. Výraznou črtou Slovákov je súdržnosť a spolupatričnosť. Individualizmus, typický najmä pre krajiny na západe a za veľkou mlákou, je nám cudzí. Pocit rodinnej pohody v nás nevyvoláva ani tak megalomanská stavba ako útulný byt plný blízkych ľudí.

Iný kraj, iný mrav

Kým u nás sme zvyknutí narážať na seba v klasickom trojizbáku so štandardnými rozmermi, inde vo svete sa nedokážu uspokojiť s jednou izbou na jedného člena domácnosti. Omnoho väčší životný priestor, až 2,5 izby na jedného človeka majú napríklad v Belgicku a ešte o niečo väčší na Malte. Od ostatných krajín sa líšime aj tým, že neradi bývame sami. Kým v Nórsku, vo Švédsku alebo aj v Dánsku žije osamote vo vlastnom alebo v prenajatom byte až 30 % ľudí vo veku od 18 do 29 rokov, u nás sú to iba 3 % v tejto vekovej kategórii. Naši mladí zostávajú u rodičov dovtedy, kým si nenájdu partnera, s ktorým sa osamostatnia, pričom vtedy už vo väčšine prípadov pristupujú ku kúpe vlastného bývania.

Nezvýšilo vám na doplnky do vlastného bytu? Máme pre vás riešenie

S kúpou bytu sú spojené nemalé finančné náklady. Okrem samotnej kúpnej ceny musíte počítať aj s výdavkami na kataster, pri kúpe staršieho bytu aj s nákladmi na jeho rekonštrukciu. A tak sa môže stať, že rezervu, ktorá bola určená na doplnky vyčerpáte skôr ako sa dostanete do fázy zútulňovania príbytku. Ak sa do takej situácie dostanete, určite sa vám zíde pomocná finančná ruka, ktorá nemá podobu úročenej pôžičky. V Poštovej banke môžete ísť do mínusu na účte bez toho, aby vás to niečo stálo. „Od júla môžu naši klienti využívať povolené prečerpane na Užitočnom účte až do výšky 300 eur zadarmo – bez úrokov a poplatkov. Peniaze tak majú k dispozícii aj vtedy, keď sa im ich vlastné prostriedky už minuli. Navyše, k účtu získajú až 4 platobné karty pre seba a svojich blízkych,“ upozorňuje na výhody Užitočného účtu hovorkyňa Poštovej banky Lýdia Žáčková. Klienti Poštovej banky sa teda môžu spoľahnúť až na 300-eurovú rezervu na nečakané, nevyhnutné výdavky v čase, keď sa im už vlastné zdroje minuli, a to bez toho, aby ich to následne finančne zaťažilo. Banke vrátia len toľko, koľko si od nej v rámci povoleného prečerpania požičali.

www.postovabanka.sk

Zdroj: PR článok spoločnosti Poštová banka, a.s.

Komentáre

Pridaj komentár

Emailová adresa nebude zverejnená, poskytnutá iným osobám ani na ňu nebudeme nič posielať. Je však nutná na prevádzku diskusií. Pozrite si naše podmienky spracovania osobných údajov. Ak sa vám nechce zakaždým zadávať prezývku a email, využite možnosť bezplatnej registrácie.