
Tri základné techniky kompostovania, ktoré by mal poznať každý záhradkár. Ktorá je pre vás tá pravá?
Nezáleží na tom, či bývate v dome so záhradou alebo v byte s balkónom – kompostovať môže naozaj každý. Stačí si vybrať metódu, ktorá vám vyhovuje. Poradíme vám, ako na to a pridáme aj tipy z praxe.
Prečo sa vôbec oplatí kompostovať?
Kompostovanie je jednoduchý spôsob, ako premeniť organický odpad na hodnotný materiál – kompost, ktorý pôde dodá živiny a zlepší jej štruktúru. Zároveň tak užitočne znižujete množstvo odpadu.
Kompost zadržiava vlahu, podporuje mikroorganizmy v pôde a znižuje potrebu chemických hnojív. A to všetko úplne zadarmo – len z toho, čo by ste inak vyhodili. Existuje viacero metód, z ktorých si môžete vybrať tú, ktorá vám najviac vyhovuje – od rýchlych a aktívnych až po pasívne a nenáročné. Predstavíme vám tri základné techniky, ktoré by mal poznať každý záhradkár – začiatočník aj skúsený pestovateľ.
1. Horúce kompostovanie – rýchly a účinný spôsob
Horúce kompostovanie je ideálne, ak chcete kvalitný kompost čo najskôr – výsledky sa dostavia už za 4 až 6 týždňov. Využíva vysoké teploty (55–70 °C), ktoré nielen urýchlia rozklad, ale zároveň zneškodnia buriny, choroboplodné zárodky aj škodcov.
Ako na to
Vyberte si slnečné miesto s dobrým odvodom vody. Vrstvite striedavo zelený materiál (dusík) – ako sú čerstvá tráva, šupky z ovocia a zeleniny, kávové usadeniny – a hnedý materiál (uhlík) – ako suché lístie, piliny, kartón. Odporúčaný pomer je približne 2 diely uhlíkatého a 1 diel dusíkatého materiálu. Zmes by mala byť vlhká ako vyžmýkaná špongia.
Kompost pravidelne premiešavajte (každých 5–7 dní), aby mal dostatok kyslíka. Sledujte teplotu teplomerom. Ak klesne pod 50 °C, je čas kompost znova premiešať.
Táto metóda je vhodná pre tých, ktorí majú väčší objem odpadu a chcú aktívne sledovať celý proces.
Tip z praxe: Kompostér si môžete postaviť aj sami – zo štyroch paliet spojených do štvorca bez dna.
2. Studené kompostovanie – bez námahy, ale s trpezlivosťou
Tento spôsob je ideálny, ak nemáte čas ani chuť sa o kompost často starať. Stačí mať kompostovací kôš alebo kôpku, kam postupne pridávate odpad, a nechať prírodu, aby sa postarala o zvyšok.
Ako na to
Kompostér umiestnite na polotienisté a prístupné miesto. Postupne vrstvite zvyšky z kuchyne a záhrady – šupky, lístie, trávu, malé vetvičky, papier. Tu nie je nutné prísne sledovať pomer materiálov, ale odporúča sa pestrosť a vyváženie. Nepotrebujete pravidelne premiešavať, ale ak občas premiešate alebo pridáte suchý materiál, proces sa môže zrýchliť.
Kompostovanie trvá 6 mesiacov až 2 roky. Keď je kompost tmavý, drobivý a vonia po lesnej pôde, je pripravený. Táto metóda vyhovuje všetkým, ktorí chcú kompostovať nenápadne, pomaly a bez námahy.
Užitočný tip: Aby kompost nezačal zapáchať, nepridávajte varené jedlo, tuky ani citrusy vo veľkom množstve.
3. Vermikompostovanie – kompostovanie s pomocou dážďoviek
Vermikompostovanie je výborná metóda najmä pre mestské prostredie. Využíva kalifornské dážďovky (Eisenia fetida), ktoré rýchlo a efektívne premieňajú bioodpad na veľmi kvalitný kompost – vermikompost.
Ako na to
Vhodný je špeciálny vermikompostér alebo aj vlastnoručne upravená nádoba s vekom a ventilačnými otvormi. Na výrobu lôžka pre dážďovky použite navlhčený papier, kokosovú drť alebo suché lístie. Na začiatok postačí približne 1000 až 1500 dážďoviek pre kompostér s objemom 30–50 litrov. Zohnať ich môžete od chovateľov alebo online. Pridávajte ovocné a zeleninové šupky, čajové vrecúška, kávové usadeniny. Vyhnite sa mäsu, mlieku, citrusom, cibuli a cesnaku – dážďovkám škodia.
Udržiavajte vlhkosť ako pri horúcom kompostovaní. Raz za 2–3 mesiace môžete vybrať hotový kompost. Vermikompostovanie je vhodné pre mestských pestovateľov, školské projekty, domácnosti bez záhrady.
Praktický tip: Vermikompostér si môžete vyrobiť zo starého boxu na zeleninu – len doň spravte otvory a vložte misku na prebytočnú vodu.
Kompostovať môže naozaj každý
Nezáleží na tom, či bývate na dedine alebo v meste, či máte veľkú záhradu alebo len malý balkón. Stačí si vybrať spôsob, ktorý vám najviac vyhovuje. Výsledkom bude menej odpadu, zdravšia pôda a silnejšie rastliny.
Čo do kompostu patrí a čo nie?
ÁNO
- Ovocné a zeleninové šupky
- Tráva, lístie, papier
- Kávové usadeniny, čajové vrecúška
- Slama, piliny, suché konáriky
NIE
- Varené jedlo
- Mäso, ryby, kosti
- Mliečne výrobky
- Oleje, tuky, plasty
Text: Bianca Gubová
Foto: shutterstock.com
Nech vám žiadna novinka neunikne
Odoberajte týždenný prehľad najlepších článkov emailom
Komentáre