Huby zo záhrady – keď v lese nerastú, dopestujte si ich sami

image 23030 25 v1

Kto má ďaleko les alebo mu pri lesnom zbere húb prekáža niečo iné, ten si z dostupnej očkovacej sadby môže vybrať a dopestovať niekoľko druhov húb aj doma v záhrade. Aby ste mali čo zberať, je dobré poznať pestovateľské nároky húb a aj to, kam a kedy ich „vysadiť“.

Sadbový materiál

Biológia húb je dosť zložitá a sami by sme ju asi ťažko zvládli, preto sme na začiatku ich pestovania odkázaní na získanie tzv. očkovacieho či sadbového materiálu zo špecializovaných obchodov, čo celý proces zjednoduší a zefektívni.

Pestovateľský substrát

Mnohé huby dokážu na svoju výživu vy­užiť celulózové substráty, ktoré sú odpadom pri rôznych výrobných technológiách. Na amatérske pestovanie húb v záhrade sú vhodné najmä drevo, konáre, pne, kôra, piliny, hobliny, obilná slama, vinohradnícky odpad, kukuričná slama a fermentovaný hnoj.

Každý z týchto materiálov má svoje výhody aj nevýhody. Napríklad pri použití drevných pilín, hoblín či štiepkov musíme rátať s tým, že ak si ich pripravujeme sami, je to časovo aj energeticky náročné. Ak sa však rozhodneme použiť odpad z priemyselnej píly, mali by sme mať istotu, z akého druhu dreva pochádza (teda na aký druh húb je vhodný), či pôvodné zoťaté drevo alebo drvina neboli staré a napadnuté hubami alebo inak kontaminované mikroorganizmami, či drevo nebolo chemicky ošetrené. Navyše, takýto materiál si pred očkovaním násadou húb vyžaduje tepelnú sterilizáciu. Jeho pozitívom je, že naočkovaný substrát je rýchlejšie prerastený podhubím a podstatne skôr začína rodiť. Okrem toho vyrodený substrát sa dá vhodne skompostovať.

hliva
Hliva ustricová (Pleurotus ostreatus) začína rodiť od októbra a úrodu prináša po celú miernu zimu (podľa teploty), no pri teplote pod 5 °C sa jej rast zastaví. Na pestovanie je najvhodnejšie čerstvé drevo z topoľa, brezy, lipy, jelše, duba, buka a hrabu. Menej vhodné sú ovocné dreviny s výnimkou orecha a jablone. 

Ak sa rozhodneme na pestovanie húb použiť narezané konáre a kmene, mali by sme vedieť, že spôsob ich očkovania hubovou násadou je náročnejší (vyrezávanie zárezov, vŕtanie očkovacích dier) ako pri pilinách a prerastenie dreva podhubím trvá neraz aj dva- či trikrát dlhšie ako pri drevnej drvine. Na druhej strane zaberajú menej miesta ako piliny.

Očkovanie kolíčkovou metódou

Toto je najoptimálnejší spôsob očkovania drevného substrátu. Do pripraveného zdravého, čerstvého a dostatočne vlhkého dreveného klátu s kôrou, dlhého 1 až 1,5 m, navŕtame z rôznych strán 15 až 20 otvorov s priemerom 8 až 9 mm (podľa hrúbky a dĺžky očkovacích kolíkov). Do otvorov natesno natlčieme kladivom očkovacie kolíky a otvor uzavrieme zasunutím čerstvej vetvičky, ktorej prečnievajúcu časť odrežeme.

huby
Šupinovka menlivá (Kuehneromyces mutabilis) rastie najmä na pňoch listnatých stromov (javor, buk, hrab, topoľ a iné), ale aj na ovocných stromoch. Najlepšie úrody však dosahuje na tvrdom dreve buka a hrabu. Vysadené kláty zarodia o 2 až 4 mesiace.

Vhodné druhy

Z dostupných druhov sú na pestovanie v záhrade vhodné:
• viaceré druhy hlív, ktoré plodia celý rok,
• uchovec bazový – okrem tuhších mrazov rodí prakticky celý rok, najmä ak má dostatok vlahy,
• strapcovka maková – rodí väčšinu roka,
• šupinovka menlivá – rodí od mája do novembra,
• poľnička topoľová – rodí celé leto,
• plamienka zimná – okrem tuhej zimy rodí od októbra do apríla.

Výživná hodnota

Čerstvé huby obsahujú približne 90 % vody, majú krátku skladovateľnosť a v nevzdušnom obale sa ľahko zaparia. Preto ich treba čo najskôr spracovať – vhodne konzervovať či usušiť. Z výživového hľadiska sú pre nás zaujímavé najmä obsahom esenciálnych aminokyselín v prítomných bielkovinách (ich stráviteľnosť je asi 80 %), ktorým prevyšujú zeleninu a vyrovnávajú sa strukovinám. Aj huby teda môžu do určitej miery pomôcť doplniť v našej strave chýbajúce kvalitné bielkoviny. Energetických mono- a oligosacharidov (glukózy, sacharózy…) je v hubách málo, takže spolu s nízkym obsahom tukov nepredstavujú pre nás energetickú záťaž. Navyše vytvárajú dlhý pocit nasýtenia, preto sa využívajú pri redukčných diétach.

plamienka zimná
Plamienka zimná (Flammulina velutipes), nazýva sa aj vianočná huba, rastie aj pod snehom, a to až do apríla, na živých aj odumretých pňoch a konároch listnáčov (vŕba, topoľ, lipa, jelša, buk, gaštan, orech, brest, jaseň). 

Očkovanie dreva obilnou sadbou

Očkovanie čelných rezov drevných klátov robíme v jame, plastovom vreci či na vlhkom poréznom podklade (vlhké tehly alebo vermikulit). Tu sa osvedčili kratšie narezané kláty, teda s dĺžkou 30 až 40 cm – podhubie ich rýchlejšie prerastá. Na reznú plochu postaveného klátu nanesieme súvislú vrstvu naočkovaného obilia, na ňu postavíme reznou plochou ďalší klát a spoj klátov prelepíme širokou lepiacou páskou. Takto postupujeme, až kým stĺpec klátov nedosiahne približne 1,5-metrovú výšku. Aj na vrchnú reznú plochu rozložíme očkovacie obilie, prikryjeme ho kotúčom dreva hrubým asi 8 cm a spoje prelepíme.

Pri očkovaní bočných zárezov do dreva môžeme použiť dlhšie kláty, no malo by sa s nimi dať manipulovať podľa potreby. Na klátoch urobíme reťazovou pílou z rôznych strán zárezy vo vzdialenosti 15 až 20 cm od seba, klinovité či rovné, široké 2 cm a hlboké 4 až 6 cm. Otvory naplníme očkovacou obilnou sadbou, utesníme vyrezaným klinkom a prelepíme širokou lepiacou páskou.

poľnička topoľová
Poľnička topoľová (Agrocybe cylindracea) rastie v bohatých trsoch na odumretých topoľových, jelšových, vŕbových a javorových kmeňoch a pňoch počas celého leta. Naočkované kláty neznášajú mráz, preto ich musíme prezimovať v miestnosti, kde nemrzne, alebo zasypať asi 30-centimetrovou vrstvou suchého lístia, prekryť fóliou a zaťažiť doskami. 

Očkovanie pňov, ktoré zostali po čerstvo odrezaných stromoch, robíme po vyvŕtaní dier pomocou očkovacích kolíkov. V prípade, že sme na okraji reznej plochy pňa vytvorili šikmé zárezy, vyplníme ich obilnou očkovacou sadbou. Na vrchnú reznú plochu pňa navrstvíme očkovaciu sadbu, prikryjeme ju kartónom, peň zasypeme lístím a prekryjeme fóliou proti vysychaniu. Na ňu dáme vrstvu zeminy.

Kolonizovanie dreva

Ide o proces, pri ktorom podhubie prerastá drevo. Cieľom tejto etapy pestovania je dosiahnuť, aby hubové mycélium dokonale prerástlo naočkované drevné kláty. Na to potrebuje stabilné tepelné (8 až 25 °C – podľa druhu huby) a vlhkostné podmienky (týkajú sa substrátu aj ovzdušia). Na priebeh kolonizácie dreva podhubím má vplyv aj obsah oxidu uhličitého v ovzduší a dôležitý je aj druh a tvrdosť drevného substrátu. Mäkké drevo podhubie prerastie asi o 4 až 6 mesiacov, tvrdé drevo často až o 12 mesiacov. Priebeh kolonizácie okrem mikroklimatických podmienok ovplyvňuje aj druh pestovanej huby a jej nároky.

Kolonizáciu v jame používame pri väčšom množstve očkovaných klátov. V nezamokrenej pôde by jama mala byť hlboká maximálne 2 m, široká asi 1 m a dlhá podľa potreby. Na jej dno položíme fóliu a na ňu nahusto vedľa seba staviame kláty hneď pri ich očkovaní. Jamu naplnenú klátmi zakryjeme drevenými doskami, na ne položíme fóliu a všetko zasypeme zeminou. Počas letných horúčav jamu kropíme vodou.

Očkovanie pňov podhubím a ich zakrytie
      Očkovanie pňov podhubím a ich zakrytie

Menšie množstvo očkovaných klátov nechávame kolonizovať podhubím v pevných plastových vreciach. Na ich dno položíme tehly alebo nasypeme vrstvu vlhkého vermikulitu (15 cm) a na ňu postavíme naočkované kláty. Do vriec nalejeme 2 až 3 l vody a navrchu ich stiahneme motúzom – do uzáveru vložíme šúľok poréznej vaty na zabezpečenie mierneho a filtrovaného vetrania. Naplnené vrecia umiestnime do tienistej šopy alebo pivnice (najmä na zimu pri neskorom očkovaní).

Dlhé naočkované kláty zasa zabalíme do fólie a uložíme ich poležiačky na zem do tienistého a vlhkého miesta v záhrade, prípadne ich zahrnieme zemou. Občas je dobré kláty skontrolovať, či sa na ich povrchu ozaj tvorí len žiaduce biele podhubie alebo len zelená pleseň. Aj príjemná hubová vôňa vychádzajúca z uzáveru vreca dosvedčuje, že je všetko v poriadku. Keď drevné kláty očkujeme podhubím skoro zjari, tak do zimy sú prerastené podhubím . Navonok to spoznáme podľa toho, že sú na povrchu súvislo a nahrubo obrastené páperovým podhubím prevažne bielej farby. Prerastanie trvá podľa druhu huby, druhu dreva a podmienok 6 až 12 mesiacov. Takto hubami kolonizované kláty môžeme na jeseň už vysadiť do záhrady.

Ukladanie očkovaných klátov

      Ukladanie očkovaných klátov

Výsadba klátikov

Pod stromami

Podhubím dobre prerastené drevné kláty očkované zjari obyčajne už koncom augusta môžeme „vysadiť“ do záhrady. Dáme ich na vlhšie a tienisté miesto chránené pred vetrom. Vhodný je zatrávnený priestor pod stromami, kde kláty stačí postaviť asi v 40-centimetrovom odstupe od seba a šikmo oprieť o oporu. Občas, najmä v čase sucha, ich (aj okolitú pôdu) pokropíme vodou.

Zakopané do pôdy

Ešte vhodnejšie je kláty v rovnakom rozstupe zakopať nastojato do pôdy, približne do hĺbky 15 až 20 cm. Pôdu okolo nich utužíme a polejeme vodou. V čase sucha kláty aj pôdu kropíme podľa potreby každý týždeň.
Kláty môžeme aj poležiačky ponoriť asi do polovice ich hrúbky do pôdy, ktorú spevníme a pokropíme vodou.

kresba

Pestovanie húb na drevených klátoch
a) stĺpec naočkovaných klátov
b) naočkované kláty prerastené podhubím v inkubačnej jame
c) vysadenie prerastených klátov v záhrade

Tvorba a zber plodníc

Hliva ustricová či plamienka zimná obyčajne zaplodia v prvú jeseň po ich vysadení do záhrady. Teplomilnejšie druhy hlív a huby naočkované na tvrdom dreve začnú však plodiť zvyčajne až na jar. Keď kláty v trávnatom priestore začnú plodiť, treba okolitú trávu pokosiť. Dorastené plodnice zberáme z klátov postupne, ako zrejú – prezreté plodnice totiž môžu brzdiť nasadzovanie ďalších plodníc. Po „odplodení“ sa podhubie v klátoch musí zregenerovať a musí zhromaždiť nové zásoby živín na ďalšiu vlnu plodnosti. Pri každej hube je táto pauza iná. Na mäkkom dreve rodia huby 3 až 4 roky, na tvrdom dreve od 4 do 8 rokov.

strapcovka
Strapcovka maková (Hypholoma capnoides) rastie v bohatých trsoch skoro celý rok, najmä na odumretých pňoch smrekov. 

Ochrana úrody

Naočkované a rodiace drevné kláty sú lákadlom pre rôznych záhradných príživníkov (hlodavce, slimáky, veveričky). Pred slimákmi kláty chránime rôznymi zábranami, dobrými pomocníkmi sú aj sliepky, kačice či ježkovia. Proti drobným hlodavcom zasa pomáhajú mačky, lasice a dravé vtáky.

Výber vhodného dreva

Keďže každá huba disponuje iným druhom enzýmov, ktoré rozkladajú substrát, musí druh dreviny zodpovedať požiadavkám danej huby.

Mäkké alebo tvrdé?

Huby sa väčšinou pestujú na dreve listnatých stromov. Pri niektorých hubách si môžeme vybrať, či použijeme na pestovanie mäkšie alebo tvrdšie drevo. V mäkkom dreve sa naočkované podhubie rýchlejšie rozrastá (za 3 až 6 mesiacov), a teda začína aj skôr rodiť, zároveň sa však rýchlejšie vyrodí (o 3 až 5 rokov). Sem môžeme zaradiť dreviny, ako sú breza, vŕba, topoľ, jelša, baza, javor, brest, jaseň a jarabina. Naopak, v tvrdom dreve sa podhubie rozrastá podstatne pomalšie (8 až 12 mesiacov aj dlhšie), a teda začína aj neskoršie rodiť, ale úrodu húb na ňom môžeme zberať 5 až 8 rokov. Sem patria buk, dub, hrab, gaštan a orech. Zriedkavejšie huby pestujeme aj na ihličnatých drevinách (strapcovku makovú na smreku či borovici; kučierku veľkú na borovici). Z ovocných stromov je menej vhodné drevo z kôstkovín.

huby

Len zdravé drevo

Drevo musí byť hygienicky neškodné – nesmie obsahovať chemikálie (nevhodné je z okolia chemických fabrík a frekventovaných ciest), nesmie byť napadnuté plesňami, teda nie staré drevo. Najlepšie je, ak je čerstvo zoťaté (maximálne pred 1 až 2 mesiacmi). Pri dreve, ktoré bolo zoťaté pred viac ako dvomi mesiacmi, treba dobre prezrieť kôru, či nie je odutá a či rezné plochy nie sú farebne zmenené vplyvom plesní a húb. Ak je všetko v poriadku, aj tak je lepšie odrezať z koncov asi 10 cm (ako prevenciu, keby boli infikované). Drevo nesmie byť bez kôry.

Správna veľkosť

Kmene či konáre by mali mať hrúbku 15 až 25 cm. Drevo narežeme na 30-, 50- alebo 80-centimetrové kusy, a to podľa spôsobu očkovania podhubím.

Pred očkovaním

Čiastočne zaschnuté drevo namočíme do vody na 1 až 2 dni.

huby

Záhradník radí
Vyrodené rozpadnuté drevo môžeme skompostovať alebo ním možno mulčovať pôdu okolo záhradných výsadieb.

Text: Jaroslav Pížl
Foto: archív autora, thinkstock.com
Zdroj: časopis Urob si sám, JAGA GROUP, s.r.o.

Tip: Všetok nábytok a záhradné doplnky na jednom mieste



Komentáre

  1. ďakujem za poučenia. Hruškové drevo by bolo vhodné?

Pridať komentár

Emailová adresa nebude zverejnená, poskytnutá iným osobám ani na ňu nebudeme nič posielať. Je však nutná na prevádzku diskusií. Pozrite si naše podmienky spracovania osobných údajov. Ak sa vám nechce zakaždým zadávať prezývku a email, využite možnosť bezplatnej registrácie.