Ako si vypestovať pepíno
Nie je obvyklé, odtrhnúť si z pekného zeleného kríčka žltučké vajíčko, ktoré svojou fialkastou kresbou pripomína kraslicu. A navyše aj lákavo vonia. Ak však začneme pestovať indiánske pepíno , týchto krásnych, voňavých, ale predovšetkým veľmi chutných, šťavnatých a zdravých „vajíčok“ si užijeme do sýtosti.
BOTANICKÁ CHARAKTERISTIKA
Pepíno je vytrvalá bylina – poloker vzpriameného rastu, dorastajúci až do výšky 100 cm, v dospelosti poliehavého vzrastu. Je príbuzné zemiakom i rajčinám. Pestuje sa väčšinou ako jednoročná, nanajvýš dvojročná rastlina. Listy má jednoduché, kopijovité, často nepravidelne laločnaté, dlhé až 15 cm. Kvety podobné kvetom zemiaka sú veľmi ozdobné s priemerom až 4 cm. Sú obojpohlavné, samoopelivé, fialové alebo biele s fialovými pruhmi. Keďže blizna prevyšuje prášniky až o 5 cm, je vhodné v bytovej alebo skleníkovej kultúre opeleniu pomôcť umelo, napríklad zatrasením kríka alebo pozbieraním peľu a jeho nanesením na bliznu pomocou štetca.
Rastlina bohato rodí už v prvom roku pestovania i v menších nádobách. Plody pepína sú valcovito oválne s hladkou, lesklou a tenkou šupkou. Šupka je zelená či belavá, ale v zrelosti je žltá až žltooranžová či s nádychom do fialova s pozdĺžnymi výraznými tmavozelenými alebo hnedofialovými pruhmi. Plody zberáme, vždy až keď sú úplne zrelé – keď voňajú, sú šťavnaté a sladké ako pri melóne (6 – 7 % cukru). Čas dozrievania plodov od opelenia po zber trvá 10 – 12 týždňov. Lodyhy s ťažkými plodmi (mávajú až 0,5 kg) treba podoprieť alebo nechať prevísať, ak ich pestujeme v zavesenej nádobe. Plody sú až 12 cm dlhé a asi 10 cm široké, novšie odrody bezsemenné. Obsah vitamínu C je až 60 mg %, neraz prevyšuje i citrusy. Uprostred plodu je dutina, v ktorej je voľne zavesený semenný stĺpec. Semená sú svetlohnedé a sú v rôsolovitom obale, veľké len 1 – 3 mm. Býva ich okolo 20.
PEPÍNO
(Solanum muricatum)
Zrodilo sa vysoko v Andách (v Peru a Kolumbii) a úspešne sa rozšírilo do všetkých subtropických oblastí sveta. Do Európy sa dostalo už v roku 1785, k nám sa však dostalo nedávno. Pre svoje kvality a relatívne ľahké pestovanie si ale zaslúži, aby sa u nás čo najskôr udomácnilo. Dá sa pestovať nielen v skleníku, ale v lete i v záhrade, na balkóne či v zimnej záhrade.
Už počas ročného pestovania pepína – „melónového kríka“, ako ho nazývajú Angličania, môžeme natrhať a pochutiť si na 30, ale i viacerých pre nás zriedkavých plodov.
PESTOVATEĽSKÉ PODMIENKY
• Pepíno je teplomilná a svetlomilná (vyžaduje priame slnko) rastlina citlivá na nízke teploty. Počas vegetácie jej vyhovie klíma vo vinohradníckych oblastiach, ak má dostatok pôdnej vlahy, dobre znáša aj slnečný úpal. Teplotu pôdy a ochranu pôdnej vlahy môžeme podporiť mulčovaním a čiernou fóliou. Väčšiu istotu úspechu získame pri pestovaní pod fóliou alebo v skleníku, i keď slnečné balkóny jej tiež vyhovujú. Teploty by v pestovateľských priestoroch nemali klesnúť pod 10 °C, ale ani stúpnuť nad 28 °C, vtedy už obmedzujú násadu nových plodov, a preto je tu potrebné zaistiť dobré vetranie.
• Pôda by mala byť ľahšia, priepustná, výhrevná, dobre výživná s pH 5,5. Substrát si pripravíme zmiešaním záhradnej zeminy, kompostovaného kravského hnoja a piesku alebo perlitu v pomere 3 : 2 : 1. Hnoj môžeme nahradiť pareniskovou zeminou, kompostom alebo biohumusom. Na vyľahčenie substrátu môžeme použiť 10 % listovky, rozloženej slamy alebo odkyslenej rašeliny.
• Pepíno môžeme pestovať aj v nižších kvetináčoch, pretože korení pomerne plytko. Z hľadiska udržania rovnomernejšej výživy a vlhkosti substrátu sú však vhodnejšie nádoby s väčším objemom. Pepíno môžeme vyväzovať do výšky alebo ho nechať rásť previsnuto v zavesených nádobách. Je citlivé na nedostatok vlahy, reaguje naň zvädnutím listov, ktoré sa po včasnom zavlažení dobre regenerujú. Spotreba vody v horúcich dňoch je veľká, a ak má byť úroda kvalitná, musíme to rešpektovať. Zalievame hlavne ráno odstátou vodou, ktorú ponecháme aj v podložnej miske. V aktívnom období prihnojujeme každých 10 dní, napríklad vykvaseným kravincom (zriedeným 1 : 10) alebo použijeme kompletné hnojivá i s prídavkom stopových prvkov. Počas vegetácie zaštipovanie ani rez nerobíme.
• Pepíno nepotrebuje v zime pokoj, i keď na nedostatok svetla a tepla reaguje opadaním listov. Dobre znáša bytové zimovanie pri teplote 10 – 14 °C, i keď odolá aj krátkemu poklesu teplôt pod 0 °C. Dá sa zimovať v bezlistom stave aj v tmavej bezmrazej pivnici. Zimnú zálievku obmedzíme. Na jar ho zrežeme a ponecháme 3 – 5 vetvičiek s 2 – 3 očkami či listami a presadíme ho do nového substrátu o trochu hlbšie.
• Rozmnožuje sa semenami alebo vegetatívne. Výsev robíme vo februári až v apríli v skleníku alebo na obločnom parapete. Po výseve doštičkou pritlačíme a opatrne zavlažíme. Vyklíči pri teplote 18 – 25 °C asi za 15 – 30 dní. Vzídené rastlinky rozsadíme samostatne do črepníkov, kde sa rýchlo vyvíjajú a rastú, takže sú schopné v danom roku aj zarodiť. Semenáče však nededia rovnaké vlastnosti svojich rodičov. Vegetatívne množíme pepíno pomocou 8 cm vrcholových odrezkov z prezimovaných kríkov, ktoré po stimulácii napicháme do priepustného substrátu, kde pri pôdnej teplote 5 – 10 °C za 14 dní začnú koreniť a rýchlo rásť. Dobre zarodia ešte tento rok.
• Zber, ale vždy len dobre zrelých plodov, sa začína v auguste a končí sa často až v novembri. Podtrhnuté plody majú horšiu chuť, podobne ako tie, ktoré kupujeme, lebo boli zberané ešte pred prirodzeným dozretím. Zrelé plody v chlade vydržia asi 14 dní. Plody sa jedia hlavne surové. Sú voňavé, šťavnaté a osviežujúce s chuťou podobnou melónu alebo dobre zrelým hruškám. Milujú ich nielen dospelí, ale najmä deti, ktoré sa dokonca môžu o ich plodné kríky či na balkóne, či v záhrade aj starať. Môžu sa z nich robiť aj lekváre, omáčky, ale výborné sú aj v ovocných šalátoch, v nápojoch bowle, smoothies i ako ozdoba mäsových jedál.
Odrôd pepína je viacero, i keď si ich vlastne môžeme výsevom a vhodným výberom vyhovujúcich vlastností dopestovať aj sami a ďalej množiť už len vegetatívne, aby si zachovali žiaduce vlastnosti rodičov. Známe odrody sú: ,Schmidt‘, ,El camino‘, ,Golden Splendour‘, ,Naragold‘, ,Wayfarer Special‘, ,Kendall Gold‘, ,Suma‘ a najnovšia odroda ,Pepino Gold‘.
ŠKODCE A OCHRANA
Ak pestujeme pepíno v dobrých podmienkach, v dobre vetranom prostredí (nie však v prievane ani veternom prostredí) na plnom slnku, s dobrou výživou (neprehnojiť dusíkom) a závlahou, tak rastú zdravo i s minimom škodcov. Občas sa však vďaka náletom môžu vyskytnúť vošky, molice, roztočce a pri zemiakovom poli i mandelinky, ako v prípade všetkých ľulkovitých rastlín. V tom prípade si pomáhame najmä ich mechanickým ničením, sprchou, žltými lepovými doskami alebo ochranným biosprejom, či odvarom z účinných rastlín.
CHUTNÉ PEPÍNO NA TANIERI ČI V POHÁRI
Pepíno koktail
2 zrelé pepína, pohár jahôd, med, 2 poháre suchého bieleho alebo perlivého vína – pre deti hroznového muštu, 2 steblá mäty, 1 lyžička mletého čierneho korenia (pre dospelých), pohár pomarančového džúsu. Pepína rozkrojíme, odstránime semená a z dužiny povykrajujeme malé guľky alebo ju pokrájame na kocky, poukladáme ich do misy spolu s rozpoltenými jahodami a zalejeme zmesou vína (muštu), džúsu a medu s korením alebo s posekanou mätou, opatrne premiešame a necháme pol hodiny v chladničke.
Ovocno-syrový olovrant
Dužinu pepína a kivi nakrájame na kúsky a plátky, pridáme rozpolené cherry paradajky, nadrobenú hrudku ovčieho syra, posypeme zelenými vňatkami i provensalským korením a pokvapkáme olivovým alebo orechovým olejom.
Osviežujúci alebo sýty mix
Do mixéra nalejeme mandľové (alebo iné) mlieko, pridáme dužinu z pepína bez semien, pravú vanilku alebo vanilkový cukor, pár kvapiek citrónovej šťavy, dochutíme medom a všetko rozmixujeme. Vmiešame chia semiačka a mix rozlejeme do pohárov, kde ich necháme napučať. Ak chceme urobiť tento mix sýtejším, primixujeme doň tvaroh alebo tofu, prípadne orechy. Vrch pohárov ozdobíme ovocím.
Kaša s pepínom
Uvaríme krupicovú alebo kukuričnú kašu, vmiešame do nej surový žĺtok a med podľa chuti. Na tanieri všetko ozdobíme štvrťkami pepína a posypeme mletými orechmi.
Text: Ing. Jaroslav Pížl
Foto: isifa/Shutterstock
Zdroj: časopis Urob si sám 3/2018
Komentáre