Ako si vypestovať pepíno

Ako si vypestovať pepíno

Nie je obvyklé, odtrhnúť si z pekného zeleného kríčka žltučké vajíčko, ktoré svojou fialkastou kresbou pripomína kraslicu. A navyše aj lákavo vonia. Ak však začneme pestovať indiánske pepíno , týchto krásnych, voňavých, ale predovšetkým veľmi chutných, šťavnatých a zdravých „vajíčok“ si užijeme do sýtosti.

BOTANICKÁ CHARAKTERISTIKA

Pepíno je vytrvalá bylina – poloker vzpriameného rastu, dorastajúci až do výšky 100 cm, v dospelosti poliehavého vzrastu. Je príbuzné zemiakom i rajčinám. Pestuje sa väčšinou ako jednoročná, nanajvýš dvojročná rastlina. Listy má jednoduché, kopijovité, často nepravidelne laločnaté, dlhé až 15 cm. Kvety podobné kvetom zemiaka sú veľmi ozdobné s priemerom až 4 cm. Sú obojpohlavné, samoopelivé, fialové alebo biele s fialovými pruhmi. Keď­že blizna prevyšuje prášniky až o 5 cm, je vhodné v bytovej alebo skleníkovej kultúre opeleniu pomôcť umelo, napríklad zatrasením kríka alebo pozbieraním peľu a jeho nanesením na bliznu pomocou štetca.

Rastlina bohato rodí už v prvom roku pestovania i v menších nádobách. Plody pepína sú valcovito oválne s hladkou, lesklou a tenkou šupkou. Šupka je zelená či belavá, ale v zrelosti je žltá až žltooranžová či s nádychom do fialova s pozdĺžnymi výraznými tmavozelenými alebo hnedofialovými pruhmi. Plody zberáme, vždy až keď sú úplne zrelé – keď voňajú, sú šťavnaté a sladké ako pri melóne (6 – 7 % cukru). Čas dozrievania plodov od opelenia po zber trvá 10 – 12 týždňov. Lodyhy s ťažkými plodmi (mávajú až 0,5 kg) treba podoprieť alebo nechať prevísať, ak ich pestujeme v zavesenej nádobe. Plody sú až 12 cm dlhé a asi 10 cm široké, novšie odrody bezsemenné. Obsah vitamínu C je až 60 mg %, neraz prevyšuje i citrusy. Uprostred plodu je dutina, v ktorej je voľne zavesený semenný stĺpec. Semená sú svetlohnedé a sú v rôsolovitom obale, veľké len 1 – 3 mm. Býva ich okolo 20.

PEPÍNO

(Solanum muricatum)

Zrodilo sa vysoko v Andách (v Peru a Kolumbii) a úspešne sa rozšírilo do všetkých subtropických oblastí sveta. Do Európy sa dostalo už v roku 1785, k nám sa však dostalo nedávno. Pre svoje kvality a relatívne ľahké pestovanie si ale zaslúži, aby sa u nás čo najskôr udomácnilo. Dá sa pestovať nielen v skleníku, ale v lete i v záhrade, na balkóne či v zimnej záhrade.

Už počas ročného pestovania pepína – „melónového kríka“, ako ho nazývajú Angličania, môžeme natrhať a pochutiť si na 30, ale i viacerých pre nás zriedkavých plodov.

PESTOVATEĽSKÉ PODMIENKY

• Pepíno je teplomilná a svetlomilná (vyžaduje priame slnko) rastlina citlivá na nízke teploty. Počas vegetácie jej vyhovie klíma vo vinohradníckych oblastiach, ak má dostatok pôdnej vlahy, dobre znáša aj slnečný úpal. Teplotu pôdy a ochranu pôdnej vlahy môžeme podporiť mulčovaním a čiernou fóliou. Väčšiu istotu úspechu získame pri pestovaní pod fóliou alebo v skleníku, i keď slnečné balkóny jej tiež vyhovujú. Teploty by v pestovateľských priestoroch nemali klesnúť pod 10 °C, ale ani stúpnuť nad 28 °C, vtedy už obmedzujú násadu nových plodov, a preto je tu potrebné zaistiť dobré vetranie.

• Pôda by mala byť ľahšia, priepustná, výhrevná, dobre výživná s pH 5,5. Substrát si pripravíme zmiešaním záhradnej zeminy, kompostovaného kravského hnoja a piesku alebo perlitu v pomere 3 : 2 : 1. Hnoj môžeme nahradiť pareniskovou zeminou, kompostom alebo biohumusom. Na vyľahčenie substrátu môžeme použiť 10 % listovky, rozloženej slamy alebo odkyslenej rašeliny.

• Pepíno môžeme pestovať aj v nižších kvetináčoch, pretože korení pomerne plytko. Z hľadiska udržania rovnomernejšej výživy a vlhkosti substrátu sú však vhodnejšie nádoby s väčším objemom. Pepíno môžeme vyväzovať do výšky alebo ho nechať rásť previsnuto v zavesených nádobách. Je citlivé na nedostatok vlahy, reaguje naň zvädnutím listov, ktoré sa po včasnom zavlažení dobre regenerujú. Spotreba vody v horúcich dňoch je veľká, a ak má byť úroda kvalitná, musíme to rešpektovať. Zalievame hlavne ráno odstátou vodou, ktorú ponecháme aj v podložnej miske. V aktívnom období prihnojujeme každých 10 dní, napríklad vykvaseným kravincom (zriedeným 1 : 10) alebo použijeme kompletné hnojivá i s prídavkom stopových prvkov. Počas vegetácie zaštipovanie ani rez nerobíme.

• Pepíno nepotrebuje v zime pokoj, i keď na nedostatok svetla a tepla reaguje opadaním listov. Dobre znáša bytové zimovanie pri teplote 10 – 14 °C, i keď odolá aj krátkemu poklesu teplôt pod 0 °C. Dá sa zimovať v bezlistom stave aj v tmavej bezmrazej pivnici. Zimnú zálievku obmedzíme. Na jar ho zrežeme a ponecháme 3 – 5 vetvičiek s 2 – 3 očkami či listami a presadíme ho do nového substrátu o trochu hlbšie.

• Rozmnožuje sa semenami alebo vegetatívne. Výsev robíme vo februári až v apríli v skleníku alebo na obločnom parapete. Po výseve doštičkou pritlačíme a opatrne zavlažíme. Vyklíči pri teplote 18 – 25 °C asi za 15 – 30 dní. Vzídené rastlinky rozsadíme samostatne do črepníkov, kde sa rýchlo vyvíjajú a rastú, takže sú schopné v danom roku aj zarodiť. Semenáče však nededia rovnaké vlastnosti svojich rodičov. Vegetatívne množíme pepíno pomocou 8 cm vrcholových odrezkov z prezimovaných kríkov, ktoré po stimulácii napicháme do priepustného substrátu, kde pri pôdnej teplote 5 – 10 °C za 14 dní začnú koreniť a rýchlo rásť. Dobre zarodia ešte tento rok.

• Zber, ale vždy len dobre zrelých plodov, sa začína v auguste a končí sa často až v novembri. Podtrhnuté plody majú horšiu chuť, podobne ako tie, ktoré kupujeme, lebo boli zberané ešte pred prirodzeným dozretím. Zrelé plody v chlade vydržia asi 14 dní. Plody sa jedia hlavne surové. Sú voňavé, šťavnaté a osviežujúce s chuťou podobnou melónu alebo dobre zrelým hruškám. Milujú ich nielen dospelí, ale najmä deti, ktoré sa dokonca môžu o ich plodné kríky či na balkóne, či v záhrade aj starať. Môžu sa z nich robiť aj lekváre, omáčky, ale výborné sú aj v ovocných šalátoch, v nápojoch bowle, smoothies i ako ozdoba mäsových jedál.

Odrôd pepína je viacero, i keď si ich vlastne môžeme výsevom a vhodným výberom vyhovujúcich vlastností dopestovať aj sami a ďalej množiť už len vegetatívne, aby si zachovali žiaduce vlastnosti rodičov. Známe odrody sú: ,Schmidt’, ,El camino’, ,Golden Splendour’, ,Naragold’, ,Wayfarer Special’, ,Kendall Gold’, ,Suma’ a najnovšia odroda ,Pepino Gold’.

ŠKODCE A OCHRANA

Ak pestujeme pepíno v dobrých podmienkach, v dobre vetranom prostredí (nie však v prievane ani veternom prostredí) na plnom slnku, s dobrou výživou (neprehnojiť dusíkom) a závlahou, tak rastú zdravo i s minimom škodcov. Občas sa však vďaka náletom môžu vyskytnúť vošky, molice, roztočce a pri zemiakovom poli i mandelinky, ako v prípade všetkých ľulkovitých rastlín. V tom prípade si pomáhame najmä ich mechanickým ničením, sprchou, žltými lepovými doskami alebo ochranným biosprejom, či odvarom z účinných rastlín.

CHUTNÉ PEPÍNO NA TANIERI ČI V POHÁRI

Pepíno koktail

2 zrelé pepína, pohár jahôd, med, 2 poháre suchého bieleho alebo perlivého vína – pre deti hroznového muštu, 2 steblá mäty, 1 lyžička mletého čierneho korenia (pre dospelých), pohár pomarančového džúsu. Pepína rozkrojíme, odstránime semená a z dužiny povykrajujeme malé guľky alebo ju pokrájame na kocky, poukladáme ich do misy spolu s rozpoltenými jahodami a zalejeme zmesou vína (muštu), džúsu a medu s korením alebo s posekanou mätou, opatrne premiešame a necháme pol hodiny v chladničke.

Ovocno-syrový olovrant

Dužinu pepína a kivi nakrájame na kúsky a plátky, pridáme rozpolené cherry paradajky, nadrobenú hrudku ovčieho syra, posypeme zelenými vňatkami i provensalským korením a pokvapkáme olivovým alebo orechovým olejom.

Osviežujúci alebo sýty mix

Do mixéra nalejeme mandľové (alebo iné) mlieko, pridáme dužinu z pepína bez semien, pravú vanilku alebo vanilkový cukor, pár kvapiek citrónovej šťavy, dochutíme medom a všetko rozmixujeme. Vmiešame chia semiačka a mix rozlejeme do pohárov, kde ich necháme napučať. Ak chceme urobiť tento mix sýtejším, primixujeme doň tvaroh alebo tofu, prípadne orechy. Vrch pohárov ozdobíme ovocím.

Kaša s pepínom

Uvaríme krupicovú alebo kukuričnú kašu, vmiešame do nej surový žĺtok a  med podľa chuti. Na tanieri všetko ozdobíme štvrťkami pepína a posypeme mletými orechmi.

Text: Ing. Jaroslav Pížl
Foto: isifa/Shutterstock
Zdroj: časopis Urob si sám 3/2018

Komentáre

Pridať komentár

Emailová adresa nebude zverejnená, poskytnutá iným osobám ani na ňu nebudeme nič posielať. Je však nutná na prevádzku diskusií. Pozrite si naše podmienky spracovania osobných údajov. Ak sa vám nechce zakaždým zadávať prezývku a email, využite možnosť bezplatnej registrácie.