Ako si dopestovať chutný hnojník

Hnojník obyčajný (Coprinus comatus) patrí k chutným a ľahko pestovateľným hubám. Túto jarnú hubu vieme využiť pri príprave jedál. Okrem výživovej hodnoty má i liečivé účinky.

Galéria

Hnojník je v prírode neprehliadnuteľný, lebo už z diaľky priam „kričí“ jeho snehobiely klobúk v tvare pretiahnutého vajca, pokrytý hnedasto sfarbenými strechovito uloženými šupinami. Klobúk je 2 – 7 cm široký a 5 – 20 cm vysoký, jeho lupene sú voľné, v mladosti biele až ružovkasté, neskoršie černejúce a roztekajúce sa. Hlúbik je 10 – 20 cm dlhý a 1 – 3 mm hrubý, valcovitý, na báze mierne hľuzovitý, jemne vláknitý, dutý, biely a nesúci vytrvalý posúvateľný biely prsteň.

Rastie hojne, zväčša v skupinách. Od mája až do novembra, zvyčajne po daždi, ho môžeme nájsť v trávnikoch, záhradách, parkoch, na poliach, pasienkoch, pri cestách, v presvetlených listnatých lesoch, ale i na smetisku či kompostovisku, zväčša v pôde bohatej na humus a živiny, teda na miestach ovplyvnených človekom. Zbierame len veľmi mladé klobúky. Niekedy stačí pár hodín a otvárajúci sa klobúk začne na okrajoch černieť, až sa premení na čiernu nevzhľadnú a pre nás nepoužiteľnú „kašu“.

V Európe sa hnojník používal predovšetkým pri liečbe hemoroidov, neskoršie i pri regulácii hladiny cukru v krvi ako podporná liečba cukrovky. Pri dlhodobom užívaní znižuje krvný tlak, cukor v krvi a zlepšuje mozgové funkcie. Odporúča sa na zlepšenie trávenia, pri hepatitíde, pri črevných infekciách, strese, ako prevencia aterosklerózy a je vhodným prostriedkom aj proti obezite. Uvádzajú sa i jeho protirakovinové a antioxidačné účinky.

Nezamieňajme si hnojník obyčajný s hnojníkom atramentovým, ktorý má rebrovitý klobúk! Nesmie sa jesť súčasne s alkoholom! Foto isifa/Shutterstock

« Zbierame a konzumujeme len tie najmladšie, najbelšie a ešte uzavreté klobúky. »​

Ako hnojník pestovať v záhrade

» Môžeme ho pestovať sezónne na jar pod holým nebom alebo celoročne v klimatizovaných priestoroch. Potrebujeme na to vhodné prostredie, pestovateľský substrát a hubovú násadu, ktorú si zakúpime v záhradkárskych obchodoch, prípadne i cez internet.

» Ako dobrý substrát i prostredie je vhodné to isté, čo pre šampiňóny. Ich veľkopestovateľom neraz vedľa šampiňónov vyrastajú ako konkurenčné huby práve hnojníky.

» Zakúpené alebo dodané podhubie môžeme cca tri až štyri týždne skladovať v chladničke pri teplote 2 – 6 °C. Nesmie zmrznúť.

» Z odskúšaných substrátov je najprístupnejšia čerstvá, nezaplesnená pšeničná alebo ražná slama, ku ktorej môžeme primiešať aj čerstvo opadané, teda nie rozkladajúce sa, lístie. Slamu môžeme obohatiť o živiny podstielkou z chovu brojlerov.

» Zdravú, nenahnitú slamu musíme pred výsadbou huby „preparovať“, aby sa stala nasiakavejšou a „stráviteľnejšou“ pre podhubie. Na veľkosť hubového záhona asi 2 m² nám stačia dva – tri snôpky alebo jeden balík zdravej slamy od ekopestovateľa.

» Slamu z balíka najprv uvoľníme, natrasieme, prípadne ju narežeme na kratšie. Uloženú na fólii z plastu ju denne aspoň dvakrát kropíme horúcou vodou, ihneď zakryjeme fóliou a zaťažíme. Občas obraciame. Postup opakujeme niekoľko dní, kým nezmäkne. Do poslednej dávky vody pridáme 500 g dusičnanu amónneho na jeden balík slamy.

» Pestovateľským priestorom môže byť tienisté nezamokrené miesto v záhrade, ale i zatienený skleník či parenisko. Dôležité je, aby bol priestor dostatočne teplý a nie veľmi suchý. Možnosť závlahy je výhodou, zvýšime tak úrodnosť a predĺžime plodnosť substrátu.

» Na vybranom mieste vykopeme na ploche 2 m2 priehlbinu do hĺbky asi 25 cm. Vyložíme ju fóliou, aby sa lepšie udržala vlaha. Do takto vzniknutého „bazéna“ navrstvíme preparovanú slamu a ušliapeme ju. Zhutnená vrstva má byť vysoká
15 – 20 cm.

» Zrnitú sadbu hnojníka rozdrobíme a v množstve 400 – 500 g/m² vmiešame do celej vrstvy substrátu, sčasti nasypeme aj na jeho povrch. Vonku prekryjeme fóliou, ktorú zaťažíme doskami, aby ju vietor neodfúkol, parenisko či skleník uzavrieme. Namiesto fólie môžeme použiť i vlhký novinový papier.

» Pestovateľská teplota pri prerastaní podhubia substrátom by sa mala pohybovať medzi 20 – 25 °C. Hnojník môžeme začať pestovať v parenisku už v apríli, vonku v máji, v júni alebo po zbere prvej úrody zeleniny. V skleníkoch môžeme začať s pestovaním ešte skôr.

» Po troch týždňoch slamový substrát prerastie podhubím. Pokryjeme ho asi 6 cm vrstvou ľahšej zeminy zadržiavajúcej vodu. Výdatne ju nasýtime vodou tak, aby sme v priebehu vývoja plodníc už nemuseli zavlažovať. Kryciu zeminu si pripravíme zmiešaním 50 % rašeliny, 20 % piesku a 30 % dobrej záhradnej pôdy, ktorá nesmie obsahovať herbicídy ani chemické postrekové látky.

» V čase tvorby plodníc hnojníková kultúra neznáša priamu závlahu. Ak substrát presychá, na jeho povrch jemne rozprašujeme vlažnú vodu. Nepremáčame.

» Optimálnemu vývoju plodníc prospieva teplota 18 – 19 °C. Pri teplote nad 20 °C sa vytvára menšie množstvo plodníc, prípadne sa ich tvorba celkom zastaví. Kryté priestory vetráme.

» Pri umelom osvetlení pestovateľského priestoru je najvhodnejšie modré svetlo s vlnovou dĺžkou okolo 440 nm.

» Vývoj samotných plodníc trvá asi sedem až desať dní. Prvý zber môžeme očakávať asi o štyri týždne po osadení substrátu.

» Keďže vyrastené plodnice hnojníka sa autolýzou veľmi rýchlo rozkladajú, roztekajú, zberáme ich hneď, ako narastú, ako čistobiele a s klobúkom pevne uzavretým, a to aj dvakrát denne. Plodnice sa objavujú v zberových vlnách s odstupom asi desať dní. V jednej kultúre zozbierame spravidla asi štyri až šesť plodných vĺn.

» Zozbierané plodnice hneď spracujeme alebo skladujeme v chladničke pri teplote 2 – 4 °C asi tri až štyri dni. Blanšírovaním plodníc 1 min vo vriacej predĺžime možnosť skladovania. Huby môžeme i zamraziť, klasicky konzervovať alebo v malej vrstve sušiť. Počiatočná teplota pri sušení musí byť 80 °C, aby sa inaktivovali rozkladné enzýmy. Plodnice dosúšame pri teplote 60 °C.

« Pri dobrom ošetrovaní môžeme z 1 m² získať úrodu až 15 kg húb.»

Foto isifa/Shutterstock

Hobby záhradkár Ing. Jaroslav Pížl radí:

1. Vodný výluh z hnojníka

Na prípravu liečivého vodného výluhu z hnojníka použijeme 80 g (asi štyri lyžice) sušených rozdrvených húb a varíme hodinu v litri vody. Výluh prefiltrujeme cez husté sito alebo gázu. Huby ponecháme v hrnci, zalejeme znovu litrom vody a varíme pol hodiny. Oba prefiltrované výluhy spojíme a popíjame ako čaj niekoľkokrát denne.

2. Výživové hodnoty

Hnojník obyčajný je bohatý na živiny, vitamíny a minerálne látky. Obsah sušiny je 8 – 13 %. V 100 g sušiny je asi 30 g bielkovín, 3 g tuku, 15 – 40 % sacharidov, najmä polysacharidov, 3 mg vitamínu B2, 1 mg vitamínu B1, 39 mg niacínu, 74 mg vitamínu C, vitamín D, vitamín E, cholín 1 mg medi, 3 mg zinku, 27 mg vápnika, 930 mg draslíka, 74 mg horčíka, ale i dôležité železo. Vanád, ktorý sa vyskytuje vo väčšom množstve v mycéliu i v plodniciach, má veľký význam pri metabolizme cholesterolu, pri tvorbe kostí a zubov, najmä pri znižovaní cukru v krvi. Z ďalších dôležitých látok obsahuje flavonoidy, adenín, ergotamín, fenoly. Medzi liečebne najúčinnejšie patria polysacharidy glukány a ergosterol, čo je základná stavebná jednotka všetkých húb.

3. Hnojník v kuchyni

Hnojníková sekaná: 700 g hnojníkov, 200 g kelu, 100 g slaniny, veľkú cibuľu a cesnak podľa chuti zomelieme na mäsovom mlynčeku. Na vyčistenie mlynčeka zomelieme a pridáme k zmesi tvrdý rožok. K tomu pristrúhame 100 g tvrdého syra, pridáme vajce, soľ, čierne korenie, majorán, prípadne zahustíme strúhankou. Vypracujeme cesto, vytvoríme z neho šišku, ktorú obalíme v strúhanke Povrch posypeme celou rascou. Na vymastenom pekáči pečieme do zlatista asi 3/4 hodiny. Prílohou sú varené zemiaky a šalát.

Uralská hubovica:

300 g čerstvých hnojníkov nakrájame na plátky, 20 g mrkvy nakrájame na kolieska a spolu povaríme v slanej vode. Pridáme 60 g kúskov čerstvých rýb alebo filé, 100 g očistených a rozkrájaných zemiakov, jednu na oleji pokrájanú a osmaženú cibuľu a dovaríme. Polievku posypeme kôprom a podávame s čiernym chlebom.

Text: Ing. Jaroslav Pížl
Foto: isifa/Shutterstock
Zdroj: časopis Urob si sám 4/2018