Ako si dopestovať chutný hnojník

Ako si dopestovať chutný hnojník

Hnojník obyčajný (Coprinus comatus) patrí k chutným a ľahko pestovateľným hubám. Túto jarnú hubu vieme využiť pri príprave jedál. Okrem výživovej hodnoty má i liečivé účinky.

Hnojník je v prírode neprehliadnuteľný, lebo už z diaľky priam „kričí“ jeho snehobiely klobúk v tvare pretiahnutého vajca, pokrytý hnedasto sfarbenými strechovito uloženými šupinami. Klobúk je 2 – 7 cm široký a 5 – 20 cm vysoký, jeho lupene sú voľné, v mladosti biele až ružovkasté, neskoršie černejúce a roztekajúce sa. Hlúbik je 10 – 20 cm dlhý a 1 – 3 mm hrubý, valcovitý, na báze mierne hľuzovitý, jemne vláknitý, dutý, biely a nesúci vytrvalý posúvateľný biely prsteň.

Rastie hojne, zväčša v skupinách. Od mája až do novembra, zvyčajne po daždi, ho môžeme nájsť v trávnikoch, záhradách, parkoch, na poliach, pasienkoch, pri cestách, v presvetlených listnatých lesoch, ale i na smetisku či kompostovisku, zväčša v pôde bohatej na humus a živiny, teda na miestach ovplyvnených človekom. Zbierame len veľmi mladé klobúky. Niekedy stačí pár hodín a otvárajúci sa klobúk začne na okrajoch černieť, až sa premení na čiernu nevzhľadnú a pre nás nepoužiteľnú „kašu“.

V Európe sa hnojník používal predovšetkým pri liečbe hemoroidov, neskoršie i pri regulácii hladiny cukru v krvi ako podporná liečba cukrovky. Pri dlhodobom užívaní znižuje krvný tlak, cukor v krvi a zlepšuje mozgové funkcie. Odporúča sa na zlepšenie trávenia, pri hepatitíde, pri črevných infekciách, strese, ako prevencia aterosklerózy a je vhodným prostriedkom aj proti obezite. Uvádzajú sa i jeho protirakovinové a antioxidačné účinky.

Nezamieňajme si hnojník obyčajný s hnojníkom atramentovým, ktorý má rebrovitý klobúk! Nesmie sa jesť súčasne s alkoholom! Foto isifa/Shutterstock

« Zbierame a konzumujeme len tie najmladšie, najbelšie a ešte uzavreté klobúky. »​

Ako hnojník pestovať v záhrade

» Môžeme ho pestovať sezónne na jar pod holým nebom alebo celoročne v klimatizovaných priestoroch. Potrebujeme na to vhodné prostredie, pestovateľský substrát a hubovú násadu, ktorú si zakúpime v záhradkárskych obchodoch, prípadne i cez internet.

» Ako dobrý substrát i prostredie je vhodné to isté, čo pre šampiňóny. Ich veľkopestovateľom neraz vedľa šampiňónov vyrastajú ako konkurenčné huby práve hnojníky.

» Zakúpené alebo dodané podhubie môžeme cca tri až štyri týždne skladovať v chladničke pri teplote 2 – 6 °C. Nesmie zmrznúť.

» Z odskúšaných substrátov je najprístupnejšia čerstvá, nezaplesnená pšeničná alebo ražná slama, ku ktorej môžeme primiešať aj čerstvo opadané, teda nie rozkladajúce sa, lístie. Slamu môžeme obohatiť o živiny podstielkou z chovu brojlerov.

» Zdravú, nenahnitú slamu musíme pred výsadbou huby „preparovať“, aby sa stala nasiakavejšou a „stráviteľnejšou“ pre podhubie. Na veľkosť hubového záhona asi 2 m2 nám stačia dva – tri snôpky alebo jeden balík zdravej slamy od ekopestovateľa.

» Slamu z balíka najprv uvoľníme, natrasieme, prípadne ju narežeme na kratšie. Uloženú na fólii z plastu ju denne aspoň dvakrát kropíme horúcou vodou, ihneď zakryjeme fóliou a zaťažíme. Občas obraciame. Postup opakujeme niekoľko dní, kým nezmäkne. Do poslednej dávky vody pridáme 500 g dusičnanu amónneho na jeden balík slamy.

» Pestovateľským priestorom môže byť tienisté nezamokrené miesto v záhrade, ale i zatienený skleník či parenisko. Dôležité je, aby bol priestor dostatočne teplý a nie veľmi suchý. Možnosť závlahy je výhodou, zvýšime tak úrodnosť a predĺžime plodnosť substrátu.

» Na vybranom mieste vykopeme na ploche 2 m2 priehlbinu do hĺbky asi 25 cm. Vyložíme ju fóliou, aby sa lepšie udržala vlaha. Do takto vzniknutého „bazéna“ navrstvíme preparovanú slamu a ušliapeme ju. Zhutnená vrstva má byť vysoká
15 – 20 cm.

» Zrnitú sadbu hnojníka rozdrobíme a v množstve 400 – 500 g/m2 vmiešame do celej vrstvy substrátu, sčasti nasypeme aj na jeho povrch. Vonku prekryjeme fóliou, ktorú zaťažíme doskami, aby ju vietor neodfúkol, parenisko či skleník uzavrieme. Namiesto fólie môžeme použiť i vlhký novinový papier.

» Pestovateľská teplota pri prerastaní podhubia substrátom by sa mala pohybovať medzi 20 – 25 °C. Hnojník môžeme začať pestovať v parenisku už v apríli, vonku v máji, v júni alebo po zbere prvej úrody zeleniny. V skleníkoch môžeme začať s pestovaním ešte skôr.

» Po troch týždňoch slamový substrát prerastie podhubím. Pokryjeme ho asi 6 cm vrstvou ľahšej zeminy zadržiavajúcej vodu. Výdatne ju nasýtime vodou tak, aby sme v priebehu vývoja plodníc už nemuseli zavlažovať. Kryciu zeminu si pripravíme zmiešaním 50 % rašeliny, 20 % piesku a 30 % dobrej záhradnej pôdy, ktorá nesmie obsahovať herbicídy ani chemické postrekové látky.

Tip: Všetok nábytok a záhradné doplnky na jednom mieste



» V čase tvorby plodníc hnojníková kultúra neznáša priamu závlahu. Ak substrát presychá, na jeho povrch jemne rozprašujeme vlažnú vodu. Nepremáčame.

» Optimálnemu vývoju plodníc prospieva teplota 18 – 19 °C. Pri teplote nad 20 °C sa vytvára menšie množstvo plodníc, prípadne sa ich tvorba celkom zastaví. Kryté priestory vetráme.

» Pri umelom osvetlení pestovateľského priestoru je najvhodnejšie modré svetlo s vlnovou dĺžkou okolo 440 nm.

» Vývoj samotných plodníc trvá asi sedem až desať dní. Prvý zber môžeme očakávať asi o štyri týždne po osadení substrátu.

» Keďže vyrastené plodnice hnojníka sa autolýzou veľmi rýchlo rozkladajú, roztekajú, zberáme ich hneď, ako narastú, ako čistobiele a s klobúkom pevne uzavretým, a to aj dvakrát denne. Plodnice sa objavujú v zberových vlnách s odstupom asi desať dní. V jednej kultúre zozbierame spravidla asi štyri až šesť plodných vĺn.

» Zozbierané plodnice hneď spracujeme alebo skladujeme v chladničke pri teplote 2 – 4 °C asi tri až štyri dni. Blanšírovaním plodníc 1 min vo vriacej predĺžime možnosť skladovania. Huby môžeme i zamraziť, klasicky konzervovať alebo v malej vrstve sušiť. Počiatočná teplota pri sušení musí byť 80 °C, aby sa inaktivovali rozkladné enzýmy. Plodnice dosúšame pri teplote 60 °C.

« Pri dobrom ošetrovaní môžeme z 1 m2 získať úrodu až 15 kg húb.»

Foto isifa/Shutterstock

Hobby záhradkár Ing. Jaroslav Pížl radí:

1. Vodný výluh z hnojníka

Na prípravu liečivého vodného výluhu z hnojníka použijeme 80 g (asi štyri lyžice) sušených rozdrvených húb a varíme hodinu v litri vody. Výluh prefiltrujeme cez husté sito alebo gázu. Huby ponecháme v hrnci, zalejeme znovu litrom vody a varíme pol hodiny. Oba prefiltrované výluhy spojíme a popíjame ako čaj niekoľkokrát denne.

2. Výživové hodnoty

Hnojník obyčajný je bohatý na živiny, vitamíny a minerálne látky. Obsah sušiny je 8 – 13 %. V 100 g sušiny je asi 30 g bielkovín, 3 g tuku, 15 – 40 % sacharidov, najmä polysacharidov, 3 mg vitamínu B2, 1 mg vitamínu B1, 39 mg niacínu, 74 mg vitamínu C, vitamín D, vitamín E, cholín 1 mg medi, 3 mg zinku, 27 mg vápnika, 930 mg draslíka, 74 mg horčíka, ale i dôležité železo. Vanád, ktorý sa vyskytuje vo väčšom množstve v mycéliu i v plodniciach, má veľký význam pri metabolizme cholesterolu, pri tvorbe kostí a zubov, najmä pri znižovaní cukru v krvi. Z ďalších dôležitých látok obsahuje flavonoidy, adenín, ergotamín, fenoly. Medzi liečebne najúčinnejšie patria polysacharidy glukány a ergosterol, čo je základná stavebná jednotka všetkých húb.

3. Hnojník v kuchyni

Hnojníková sekaná: 700 g hnojníkov, 200 g kelu, 100 g slaniny, veľkú cibuľu a cesnak podľa chuti zomelieme na mäsovom mlynčeku. Na vyčistenie mlynčeka zomelieme a pridáme k zmesi tvrdý rožok. K tomu pristrúhame 100 g tvrdého syra, pridáme vajce, soľ, čierne korenie, majorán, prípadne zahustíme strúhankou. Vypracujeme cesto, vytvoríme z neho šišku, ktorú obalíme v strúhanke Povrch posypeme celou rascou. Na vymastenom pekáči pečieme do zlatista asi 3/4 hodiny. Prílohou sú varené zemiaky a šalát.

Uralská hubovica:

300 g čerstvých hnojníkov nakrájame na plátky, 20 g mrkvy nakrájame na kolieska a spolu povaríme v slanej vode. Pridáme 60 g kúskov čerstvých rýb alebo filé, 100 g očistených a rozkrájaných zemiakov, jednu na oleji pokrájanú a osmaženú cibuľu a dovaríme. Polievku posypeme kôprom a podávame s čiernym chlebom.

Text: Ing. Jaroslav Pížl
Foto: isifa/Shutterstock
Zdroj: časopis Urob si sám 4/2018

Komentáre

  1. Môžu sa hnojníky upraviť s vajíčkami a cesnakom, ako klasické hunby ?Nestratia na hodnote ?

Pridaj komentár

Emailová adresa nebude zverejnená, poskytnutá iným osobám ani na ňu nebudeme nič posielať. Je však nutná na prevádzku diskusií. Pozrite si naše podmienky spracovania osobných údajov. Ak sa vám nechce zakaždým zadávať prezývku a email, využite možnosť bezplatnej registrácie.