Záhrada bez pozemku (1. časť)

Na zriadenie záhradky možno využiť aj menej tradičné miesta, než je pozemok za rodinným domom. Pri dobrom nápade to môže byť plochá strecha garáže, terasa či lodžia bytového domu alebo balkón. Rastliny a dreviny svojím estetickým pôsobením osviežia nielen balkón, ale priaznivo vplývajú aj vnútorné obytné prostredie.

Galéria

Balkóny, lodžie a terasy sa vyznačujú tým, že ich plocha i priestor sú obmedzené, ale dispozične nadväzujú na obytnú časť bytu či domu a sú s ňou priamo prepojené. Preto využívanie tohto miesta môže byť intenzívne, čomu treba prispôsobiť už rozvrhnutie priestoru. Najlepšie je kombinovať dláždené plochy s výsadbami vo vegetačných nádobách tak, že časť situovanú pri vchode do obytného priestoru vydláždime a pozdĺž obvodu (prípadne iba jeho časti) umiestnime výsadbové nádoby alebo vegetačný žľab. Inou možnosťou je vybudovanie vegetačnej vane na jednej strane a vydláždenie ostatnej časti. Ak to všetko doplníme ľahkou pergolou, ochrannou stenou, vhodnou voľbou drevín a kvetín, osvetlením, prípadne i účelne riešeným rozvodom zálievkovej vody, vytvoríme kvalitný rozšírený obytný priestor s výhľadom, ktorý je tým pôsobivejší, čím je balkón na stavbe vyššie.

Tvrdé podmienky

Mikroklimatické podmienky pre pobyt človeka i pre rastliny sú na balkónoch či v lodžiách oveľa nepriaznivejšie ako v iných záhradných priestoroch. Najmä rastliny sú vystavené extrémnym klimatickým vplyvom, s ktorými sa na iných (prirodzených) stanoviskách nestretávajú. Je to predovšetkým silné prúdenie vzduchu, rýchle vysychanie pôdy, náhle kolísanie teplôt a nízka vlhkosť vzduchu. Pridáva sa k nim obmedzený priestor pre koreňovú sústavu v nádobách a často i väčšie množstvo exhalátov. Nastáva tu tiež výrazný synergický efekt (sčítanie všetkých) nepriaznivých faktorov a rastliny sú omnoho viac závislé od starostlivosti človeka.

Orientácia

Jedným z rozhodujúcich vegetačných faktorov na balkóne je oslnenie. Balkón je vždy chránený aspoň z jednej svetovej strany stenou, no môže byť otvorený a vystavený oslneniu až z troch ďalších strán. To vytvára zložité svetelné podmienky spojené aj s priebehom teplôt najmä pri natočení stanovišťa na sever a východ. Oslneniu musíme prispôsobiť výber rastlín, najmä však drevín, ktoré na jednom mieste majú zotrvať viac rokov (aj počas zimného obdobia).

Východ a severovýchod

Stanovište s výraznou jednostrannou expozíciou na tieto strany je najmenej vhodné pre väčšinu rastlín, no najmä pre vždyzelené dreviny. Rastliny tu najviac trpia v predjarí a na jar priamym slnečným žiarením a náhlymi zmenami teplôt v pôde, predovšetkým pri prechode noci do dňa. Tiež východný vietor, ktorý je veľmi suchý (v lete horúci, v zime mrazivý), rastlinám škodí.

Západ a juhozápad

Expozícia vytvára pre väčšinu rastlín priaznivú polohu. Je optimálna z hľadiska oslnenia a vyrovnaného priebehu teplôt v ovzduší aj v pôde. Časté západné vetry môžu spôsobiť určité škody, ale sú vyvážené priaznivým (vyšším) množstvom zrážok.

Južná expozícia je v priebehu roka i dňa najsvetlejšia, má najvyššie priemerné teploty, ale v predjarí pozvoľnejšie tepelné prechody medzi nocou a dňom (než východná). Pôda tu intenzívnejšie vysychá a v zime niekedy čiastočne rozmŕza, čo na väčšinu rastlín pôsobí nepriaznivo. Darí sa tu svetlomilným rastlinám, odolným suchu.

Sever a severozápad

Táto poloha je síce nepriaznivá, ale má najvyrovnanejšie vegetačné podmienky s minimálnym a pozvoľným kolísaním teplôt (najmä pôdy). V zime sa pri nej vyskytujú najnižšie priemerné teploty s výraznými poklesmi. Pre túto polohu vyberáme tieňomilné rastliny. Pre vždyzelené (i kvitnúce) dreviny je najpriaznivejšia severozápadná expozícia.

Vplyv vetra

Pôsobenie vetra vo vyšších polohách na balkóne je vždy veľmi nepriaznivé, a to nielen pre rastliny, ale aj pre človeka. Vietor znásobuje nepriaznivé účinky vysokých i nízkych teplôt, nedostatku vlahy (v pôde) i vlhkosti (v ovzduší). Tiež mechanicky poškodzuje rastliny, vyvracia ich, premiestňuje i odnáša jemné pôdne čiastočky a spôsobuje ďalšie škody.

Pred nepriaznivými účinkami vetra chránime priestor výškovej záhrady na balkóne a rastliny v nej najmä rôznymi technickými opatreniami. Rastliny potrebujú závetrie. Buď ich umiestnime na miesta chránené pred vetrom, alebo vybudujeme ochrannú záveternú (polopriepustnú) stenu pomocou rámu s trelážou alebo pergoly. Clonu vytvárame tak, aby sa využili jestvujúce technické prvky: zvýšená murovaná stena a ľahká konštrukcia zábradlia. Môžeme pridať i prenosný paraván (španielska stena), ukotvený v stene fasády. Účelné i estetické je doplniť konštrukcie vhodnými popínavými rastlinami.

Statika

Zeleň potrebuje pre koreňový systém vegetačnú vrstvu a priestor, preto sa nadzemné záhradné úpravy musia založiť premyslene, a vždy treba myslieť na nosnosť existujúcej vysunutej konštrukcie balkóna. Netreba robiť kópiu tradičnej záhrady na prirodzenom povrchu, ale skôr sa inšpirovať minimalistickou kompozíciou modernej úpravy. Stačí neveľký počet rastlín a premyslené doplnky s využitím horizontálnych plôch na pobytové aktivity a vertikálnych pre popínavé rastliny. Ak nie je na balkóne zabudovaná tzv. vegetačná vaňa, musíme vystačiť s prenosnými vegetačnými a nižšími stabilnými nádobami a chudobnejším výberom drevín.

Aj pri namiešaní vegetačných substrátov sa treba zriecť klasických záhradných zemín a radšej vyberať existujúce vyľahčované materiály (prípadne zvoliť hydroponické pestovanie). Pamätajme aj na odvod dažďovej vody z vegetačných nádob (pri klasických zeminách), lebo pri silných búrkových zrážkach vrstvy substrátu zadržiavajú vodu len do určitej miery.

Spevnená plocha

Plochu balkóna bezpečne vydláždime keramickými mrazuvzdornými dlaždicami s nízkou nasiakavosťou a nešmykľavým povrchom. Najvhodnejšie je pevné uloženie dlaždíc do plného lôžka z flexibilnej lepiacej malty (aj škárovanie treba urobiť flexibilnými škárovacími hmotami). Pevný nepriepustný povrch chráni konštrukciu nosnej vysunutej balkónovej dosky a umožňuje aj pohodlné využívanie jeho povrchu či doplnenie vegetačnými nádobami. Okrem dlažby môžeme povrch pochôdznej plochy doplniť pre vegetačné obdobie aj bukovými či dubovými palubovkovými roštmi alebo doskami s ryhovaným profilom. Teplé pôsobenie dreva potom môžeme využívať aj bosou nohou.

Vegetačné nádoby

Výber typu vegetačnej nádoby prispôsobíme stavebnému charakteru nosnej konštrukcie a vegetačným požiadavkám rastlín.

Praktické sú prenosné vegetačné nádoby geometrických tvarov (štvorec, obdĺžnik), ktoré možno skladať do zostáv s použitím nižších i vyšších prvkov. Minimálne rozmery nádoby majú byť 40 × 40 cm s hĺbkou 25 cm, maximálne 100 × 100 × 40 cm. Neglazované kvetináče najlepšie vyhovujú rastlinám. Alternatívne materiály sú ľahké, no dostatočne pevné – ľahčený betón, plast, drevo s vložkou PVC a keramika (terakota, glazovaná). Nádoby musia byť vybavené odvodňovacím otvorom.

Neprenosné vegetačné nádoby zostávajú na vybranom mieste aj v zime. Väčší objem umožňuje zosádzanie rastlín do skupín a vzhľadom na ich veľkosť v nich výsadba môže prezimovať lepšie než v menších kvetináčoch. Ako neprenosné vegetačné nádoby môžeme využiť napríklad detskú vaničku s dreveným obkladom alebo iné väčšie nádoby s odtokovým otvorom (prípadne dvoma).

Stabilné vegetačné nádoby sú súčasťou balkónovej konštrukcie už pri návrhu a stavbe. Na optimálne využitie priestoru je vhodný vegetačný žľab po okrajoch plochy alebo vegetačná vaňa na strane vzdialenejšej od vstupu na balkón. Stabilná vegetačná nádoba je najčastejšie v tvare užšieho žľabu (z betónu) a slúži aj ako zábradlie. Minimálna svetlosť má byť pri užitočnej hĺbke do 30 cm aspoň 60 cm, pri hĺbke do 60 cm je to 90 cm. Pri vyšších žľaboch stačí, ak sa šírka rovná hĺbke. Pri južnej expozícii dochádza v plytkých žľaboch k náhlym zmenám teploty v predjarí a k rýchlemu vysúšaniu substrátu v lete, čo neznáša väčšina (inak odolných) rastlín. Žľaby (obrátené na juh) preto treba chrániť na vonkajšej strane účinnou tepelnoizolačnou vrstvou a vnútorné steny vodoizolačnou vrstvou alebo náterom.

Text: Ing. Ľubica Lešinská, PhD.
Foto a kresby: autorka
Zdroj: časopis Urob si sám