Všetko o záhradných terasách z prírodného dreva
V súčasnosti drevo prežíva renesanciu, a to nielen ako materiál na nábytok do exteriéru, ale aj ako dlažobný materiál na vodorovné plochy.
Galéria
Drevo možno v exteriéri použiť v rôznej forme – ako guľatinu, polguľatinu, hranoly, fošne, dosky, latky, tyčky, prúty.
Je to dostupný všestranne použiteľný materiál, ktorý sa výborne spracúva i opracúva. Drevo, ako organický materiál biologického pôvodu, je však menej odolné proti poveternostným vplyvom a slabo odolné proti zemnej vlhkosti, preto ho treba impregnovať a chrániť konštrukčnými opatreniami, prípadne ďalšími materiálmi (nátermi). Do exteriéru sú vhodné tvrdé a trvanlivé druhy dreva (z našich ihličnatých je najvhodnejšie borovicové a smrekovcové, z listnatých drevo duba a buka, brestu, jaseňa, jarabiny a iné tvrdšie druhy). Drevo si vyžaduje pri vonkajšom použití okrem impregnácie aj viac-menej stálu údržbu a kontrolu.
Terasa je vodorovná alebo mierne spádovaná pochôdzna plocha, viac alebo menej vyvýšená nad okolitým terénom. Odpočívadlo, na rozdiel od nej, je v úrovni terénu (nie je vyvýšené). Väčšina odpočinkových plôch pri domoch sú terasy, lebo u nás sa stavby zakladajú spravidla tak, že podlaha prízemia vo vnútornom priestore je o 30 až 40 cm vyššie než okolitý terén. Toto opatrenie je ochranou pred možnými nepriaznivými vonkajšími vplyvmi – vniknutím zrážkovej či záplavovej vody do interiéru. Keďže ideálna poloha vonkajšej spevnenej plochy je v tej istej rovine (alebo o málo nižšej) ako podlaha v obývacom priestore, je aj terasa vyvýšená o niekoľko desiatok cm nad okolitým vonkajším terénom, tam treba vyriešiť jej zvýšený okraj.
Prečo terasa?
Terasu rodinného domu (alebo i chaty či záhradného domčeka) využívame ako rozšírený obytný priestor, preto by mala nadväzovať na obývaciu alebo jedálenskú časť jeho vnútorného členenia. Najdôležitejšie je bezprostredné rozšírenie interiéru do exteriéru, čo umožňuje (otvorená alebo krytá) spevnená plocha, nadväzujúca na dom z jednej alebo i viacerých strán, s bezbariérovým prístupom z neho.
Využíva sa na stolovanie, čítanie, pokojné hry (šach, karty), slnenie, presádzanie kvetov. Ak na terasu nadväzuje vodný prvok – fontána alebo bazén –, osvieženie vodou, opaľovanie a kúpanie rozširuje možnosti jej využitia.
Okrem terasy pri dome sa táto stavba využíva v prípadoch, keď potrebujeme určité vyvýšenie nad terénom: nad vodnou plochou, ktorú chceme sprístupniť ľahším vstupom do vody, nad pieskovou plochou, kde by sa horšie chodilo, nad zamokrenou plochou, ponad ktorú chceme prejsť bez narušenia biotopu.
Ekologickú vodnú nádrž s plaveckou a regeneračnou časťou spája s domom drevený chodník a terasa. kresba: Ľubica Lešinská
Umiestnenie pri dome
Tým, že terasa nadväzuje na dom, pri nesprávnom umiestnení môže dôjsť k jej trvalému zatieneniu jeho stavbou. Najvhodnejšími polohami z hľadiska oslnenia sú strany juhovýchodná, juhozápadná a južná.
Pri voľbe umiestnenia treba tiež prihliadnuť na smer prevládajúcich vetrov, hoci ich účinok sa dá čiastočne eliminovať postavením záveternej steny, výsadbou živého plota.
V danej lokalite si treba zistiť miestne klimatické podmienky, najmä smer vetra na danom mieste, výskyt prívalových dažďov, častosť tvorby hmiel a vo svahovitých polohách aj výskyt po svahu stekajúceho studeného vzduchu (mrazová kotlina). S umiestnením terasy je najlepšie počítať už pri vypracúvaní projektu domu.
Veľkosť a proporcie
Terasa by mala byť taká veľká, aby umožňovala pohodlné obývanie počas teplejších dní roka, a to aj daždivých (vtedy poslúži jej prekrytie strieškou, markízou, pergolou). Minimálne rozmery terasy využívanej na stolovanie (6 osôb) sú 3,5 × 3,0 m, pri rozšírení o komunikačný pás za stolom je to 5,0 × 3,0 m.
Terasa s bazénom by mala mať rozmery podľa veľkosti bazéna s tým, že aspoň dve strany priliehajúce k vodnej ploche musia umožniť prechádzanie dvoch ľudí (musia mať šírku aspoň 1,2 m, lepšie 1,5 m) a ostatné 0,6 m, aby bolo možné prípadné čistenie stien bazéna zhora. Pri bazéne je vhodné počítať aj s dostatočnou plochou na ležanie, slnenie a sedenie vedľa seba pre troch až štyroch ľudí naraz (teda najmenej na jednej strane so šírkou 2,5 až 3 m od okraja bazéna).
Drevená terasa, slúžiaca ako širšie mólo na prístup do ekologického jazierka na kúpanie, by mala mať rozmery 2 × 3 m, aby sa tam mohol jeden človek aj slniť. Pri voľbe veľkosti terasy treba brať do úvahy aj veľkosť pozemku a domu, lebo musí byť proporčná. Nie je vhodná ani úzka obruba pri dome, ani rozsiahla spevnená plocha pri malom domčeku. Pri malej záhrade môže terasa zaberať až jednu tretinu pozemku záhrady.
Rez fóliovým jazierkom s okrajom priliehajúcim k drevenej terase. kresba: Ľubica Lešinská
Tvar
Tvar terasy prispôsobujeme základnému vzoru. Vychádzame aj z tvaru a veľkosti dlažobných prvkov, prípadne materiálu. Najvhodnejšie na terasy sú základné geometrické tvary – obdĺžnik, štvorec, pravidelný viacuholník, i v kombinácii s lomenými líniami či zaobleniami rohov, aj kruh. Vhodné sú aj kombinácie tvarov, najmä vtedy, ak potrebujeme prekonať väčší výškový rozdiel.
Pri malej záhrade môže terasa zaberať až jednu tretinu pozemku záhrady.
Osadenie a výška
Aby sa mohla terasa dobre využívať, je vhodné, ak jej povrch je rovný a v jednej rovine s podlahou vnútorného priestoru domu (alebo len o málo nižšie). Pri stavbách na rovine to nie je technický problém, ale aj tu je vhodné, aby bol koniec terasy aspoň 20 cm nad ostatným terénom. Umožňuje to lepší výhľad z nej a človek nemá pri posedení pocit žabej perspektívy. Pri umiestnení stavby na svahu musíme terén pri dome upraviť tak, aby terasa mala iba mierny (odvodňovací) spád smerom od domu, teda ju robíme ako násyp zo zeminy. Pri teréne s väčším spádom musíme namiesto svahu urobiť oporný múrik.
Do prírodného prostredia zapadne aj celodrevená terasa, ktorej konštrukcia nám pomôže vyrovnať sa s výškovým rozdielom terénu aj bez násypu.
Prierez viacúčelovým plaveckým jazierkom s malým dreveným mólom. kresba: Ľubica Lešinská
Urobte si aj chodník z dreva!
Terasové dosky hrubé aspoň 28 mm môžete namontovať buď na dva (šírka chodníka do 60 cm), alebo tri (šírka do 120 cm) rovnobežné podkladové hranoly uložené v štrkovom lôžku. Tak sa to robí najčastejšie. Do nášho klimatického pásma je vhodný najmä sibírsky smrekovec alebo lacnejší červený smrek. Treba ho impregnovať proti triede ohrozenia dreva III (vlhkosť nad 20 %, dážď, UV žiarenie) alebo aspoň II (vlhkosť nad 20 %). Prípadne môžete namiesto hranolov použiť dubové železničné podvaly, ktoré sú vhodné aj na schodové stupne. Dubovými alebo smrekovcovými kockami či narezanou guľatinou možno vydláždiť aj rôzne vonkajšie plochy na spôsob „mačacích hláv“ alebo zámkovej dlažby. Tu sa vyžaduje impregnácia proti triede ohrozenia dreva III alebo IV (vlhkosť viac ako 20 %, kontakt so zemou a sladkou vodou). Osádzame ich do odvodňovacieho lôžka z kremičitého štrku.
Vždy masívne drevo!
Do trvalo veľmi vlhkého prostredia nikdy nepoužívajte lepené drevo, nepatria sem ani hranoly KVH, NSI, DUO, TRIO, ani BSH hranol! Lepidlo časom stratí adhéziu a následne môže prísť ku kolapsu. Ani fasáda alebo terasa nesmie byť za žiadnych okolností z lepených profilov, najmä nijaký lepený (dĺžkovo spájaný „cinkovým“ spojom) agát alebo podobné tvrdé dreviny, ktoré sa vo vlhku neudržateľne krútia.
Bezpečnosť terasy
Dôležitý je prístup z exteriéru, lebo je to spájacia stavba medzi dvoma prostrediami, terénmi, výškami. Ak je podlaha terasy vo výške viac ako 20 cm nad terénom, treba vyriešiť aj vystupovanie na ňu zo záhrady. Môže to byť schodmi na vybranom mieste, stupňami po celom obvode alebo prechodnými plochami primeraného výškového odstupňovania – výška jedného stupňa 10 až 20 cm.
Terasu z drevených prvkov vyrobíme z dôkladne impregnovaných fošní a povrch z dosák.
Pri strmších svahoch alebo na plochých strechách je terasa vždy pomerne vysoko nad terénom a treba rátať so zabezpečením jej okraja proti pádu osoby buď zábradlím, alebo primerane vysokým a širokým okrajovým kvetináčom (z dreva alebo betónu).
Drevený rošt nad úrovňou veľmi vlhkého terénu je položený na betónovom podklade. kresba: Ľubica Lešinská
Násyp
Terasu v styku s terénom tvorí násyp zeminy do požadovanej výšky a tvaru, pričom horná plocha má byť rovná, ale mierne naklonená od stavby domu – s odvodňovacím spádom 1,5 až 3 %. Na nasypanie možno použiť dostupný materiál – ílovitú pôdu, piesočnatý íl, piesočnatú pôdu, štrkopiesok, kameň (ornicu nikdy, tú si odkladáme na povrchovú úpravu, no môžeme použiť spodinu, ktorú sme získali pri výkopoch základov domu alebo inej stavebnej činnosti na pozemku). Pri tejto konštrukcii musíme počítať s prirodzeným sadaním zeminy v priebehu jedného až dvoch rokov, aj keď ju pri navážaní hutníme. Na povrch násypu môžeme položiť dlažbu terasy na betónovú základovú dosku alebo pieskové lôžko na nosnú štrkovú vrstvu.
Terasu z drevených prvkov vyrobíme z dôkladne impregnovaných fošní a povrch z dosák. Stĺpiky zakotvené do podkladu je najlepšie urobiť z betónu alebo z drevených hranolov, pripevnených na betónové základové. Povrch pod terasou z dreva treba tiež upraviť tak, aby sa pod ním nezdržiavala voda a neprerastali byliny z pôdy, preto musí byť spádovaný, po odobratí ornice (20 cm) vysypaný štrkom a pod ním pokrytý geotextíliou proti prerastaniu buriny.
Dobré rady
Vlhkosť dreva
Všetok materiál musí mať pred montážou max. jadrovú vlhkosť 16 %, ideálne do 14 %, ináč sa môže skrútiť, dokonca poškodiť betón.
Údržba
Dobre postavená a pozorne udržiavaná drevená terasa vydrží aj 25 rokov. Najdôležitejšie je, aby drevené prvky neboli vystavené stálej vlhkosti. Drevené terasy treba pozorne udržiavať počas celého vegetačného obdobia. Treba ich zametať alebo vystriekavať tlakovou vodou, aby sa na dreve (zvlášť pri drážkovanej protišmykovej úprave) neukladal prach a biologický materiál, ktorý zadržiava vlhkosť. Počas roka treba kontrolovať prevetrávanie všetkých častí stavby, aby drevo zostávalo suché. Najjednoduchšou ochranou je udržiavanie čistoty vrátane odstraňovania rias (mydlovou vodou). Ak je terasa zhotovená z mäkšieho dreva, potrebuje ochranné nátery, resp. pred zhotovením ošetrenie tlakovou impregnáciou, tvrdé drevo je trvácnejšie a aj odolnejšie pri ošetrovacích úkonoch a údržbe.
Drevený rošt jednoducho položený na pieskovom lôžku. Dno výkopu má spád smerom do vsakovacích rýh. kresba: Ľubica Lešinská
Drevený povrch
Základnými vlastnosťami povrchu obytnej terasy musia byť kvalitatívna stálosť a trvanlivosť, teda odolnosť proti poveternostným vplyvom, pohodlné a bezpečné využívanie pri chôdzi (i naboso) a na pobyt (nešmykľavosť i za vlhka), ľahká udržiavateľnosť, a v neposlednom rade estetická harmónia s architektúrou domu. Drevený povrch má všetky prednosti aj nedostatky dreva. V súčasnosti, s novými technológiami ochrany dreva (tlaková impregnácia), dochádza k renesancii v jeho používaní aj v exteriérových priestoroch – ako palubovkových podláh a roštov pri bazénoch, v strešných záhradách a podobne. Do mokrého prostredia (okolo bazéna) majú mať drevené prvky povrchovú úpravu s protišmykovým ryhovaním (drážkovaním).
Trvanlivosť a celková odolnosť povrchu závisia od kvality dreva (céder je vzhľadom na obsah živíc použiteľný bez povrchovej úpravy), dôkladnej impregnácie a dostatočne pevného, dobre odizolovaného a vzdušného uloženia na podklad či do terénu.
Drevený rošt je chránený pred vlhkosťou z podkladu a susediaceho záhona pomocou pieskového lôžka s drenážou a kamenného obrubníka. kresba: Ľubica Lešinská
Roštové prvky
Kratšie skladacie drevené rošty tvoria staršiu alternatívu k dlhým dreveným palubovkám. Kratšie dosky možno kúpiť lacnejšie ako dlhé. Z roštov možno poskladať aj väčšiu terasu. Drevený rošt sa skladá z nosných fošní a dosák, tvoriacich jeho povrch. Tvar drevených roštov môže byť štvorcový alebo obdĺžnikový, s rozmermi štvorca od 50 × 50 do 70 × 70 cm, obdĺžnika 70 × 140 cm, pri nosnej konštrukcii tvorenej protiľahlými okrajovými prvkami. Ak je nosná konštrukcia posilnená stredovou podperou, môže byť maximálny rozmer roštu 180 × 180 cm.
Drevené rošty nesmú byť položené priamo na zemi, lebo by rýchlo podľahli skaze. Kladú sa na dôkladne impregnovaný podkladový rám z fošní (pripevnený k stĺpikom upevneným v teréne), aby sa zabezpečil stály prísun vzduchu k dreveným prvkom. Životnosť konštrukcie predlžuje aj oddelenie jednotlivých drevených dielov vhodnými rozpierkami (z plastu alebo gumy), čo bráni práchniveniu dreva na plochách dotyku. Drevenými prvkami vytvárajúcimi viditeľný povrch terasy sú dosky obdĺžnikového tvaru, ktoré môžeme na roštových rámoch skladať rôznym spôsobom do vzorov.
Môžu byť položené aj diagonálne – v uhle 45° vzhľadom na okraj – a vytvárať šachovnicový, kosoštvorcový vzor alebo vzor rybej kosti. Výhodou dielcového riešenia je, že ak máme na vybratom mieste strom, môžeme podlahový dielec vynechať a drevinu ponechať na danom stanovišti. Alebo dielec vynecháme zámerne a do zeme pod ním zasadíme okrasnú trávu alebo popínavku pre pergolu, čím sa zvýši zaujímavosť terasy.
Povrchový náter
Vždy naň používajte exteriérové oleje. Laky a lazúry časom opadávajú a pri renovácii treba potom drevo prácne brúsiť a znova natierať. Ak to neurobíte (brúsenie), drevo pod popraskanou lazúrou, resp. lakom paradoxne rýchlejšie odhníva ako drevo, ktoré bolo celkom bez náteru.
Text Ing. Ľubica Lešinská, PhD.
Foto a kresby autorka, isifa/Shutterstock
Zdroj: časopis Urob si sám 4/2018
Komentáre