Krása, ktorá trvá iba chvíľu

Týmito kvetmi sú kosatce (Iris). Názov Iris je z gréčtiny a znamená – dúha. Charakteristickým znakom sú mečovité, niekedy až trávovité listy. Kvety sa skladajú zo šiestich lístkov. Tri z nich sú previsnuté a tri vzpriamené. Niektoré druhy kosatcov vytvárajúce dužinaté korene, iné hľuzovité podzemky a ďalšie zasa čerpajú živiny z cibúľ.

Galéria

Obľuba pestovania kosatcov neustále vzrastá. Vo svete sú organizácie pestovateľov, ktoré sa zaoberajú ich šľachtením. Doteraz je zaregistrovaných vyše 20 000 kultivarov kosatcov a každým rokom pribúdajú nové. Škoda, že ich krása trvá len krátky čas – kvitnú od konca mája približne do polovice júna. Kosatce vyžadujú priepustnú pôdu s obsahom vápna.

Dobre sa im darí na suchších miestach chránených pred vetrom. Ťažšie pôdy s humusom a bohaté na dusík sú na pestovanie kosatcov menej vhodné. V takýchto pôdach totiž podzemky ľahko zahnívajú.

Dôvodom býva aj premokrená pôda a hlboko zasadené podzemky. Túto hnilobu zapríčiňuje Sclerotina convoluta. Listy napadnutej rastliny žltnú a zasychajú. Menej poškodené rastliny môžeme zachrániť, keď nahnívajúce časti odrežeme a rezné plochy dezinfikujeme. Potom rastliny presadíme na vhodnejšie miesto.

Ak chceme mať pekné veľké kvety, mali by sme kosatce presadiť každé dva až tri roky na iné stanovište. Najvhodnejším obdobím presádzania je ôsmy až desiaty týždeň po odkvitnutí. Je to od konca júla až do konca augusta. Pri presádzaní musíme celý trs opatrne vybrať zo zeme rýľom alebo rycími vidlami. Po očistení ostrým nožom odstránime starý podzemok od novovyrastených, pričom ten starý môžeme vyhodiť. Na nových podzemkoch skrátime korene na 5 až 10 cm a listy asi do polovice. Sadíme ich vo väčších skupinách alebo v kombinácii s inými kvetmi tak, že podzemok pritlačíme do pôdy a korene po rozložení na strany zasypeme zeminou. Horná časť podzemku musí byť nad povrchom. Aby sa vytvorili nové korene, musíme ich pravidelne zalievať až do obdobia jesenných dažďov. Zvláštne sú trpasličie kosatce cibuľovité zo skupiny Iris reticulata. Ich kvety majú úzke okvetné lístočky. Pekne vyniknú ako skupina v záhrade na slnečnom mieste. Cibuľky môžeme zasadiť v septembri do hĺbky 8 až 10 cm a pred zimnými mrazmi ich zakryť lístím. Ak majú dobré podmienky, zakvitnú nám už začiatkom apríla. Tieto miniatúrne kosatce môžeme pestovať aj v byte v črepníkoch. Tam ich sadíme do hĺbky 4 až 6 cm. Prezimovať ich necháme v chladnej miestnosti, kde ich pravidelne zalievame. Začiatkom januára ich môžeme preniesť do bytu a umiestniť na svetlejšie miesto. V tomto čase ich stačí polievať iba občas.

Text: Jozef Pobjecký
Kresby: autor