Rašelinová stena – riešenie do bytu aj malej záhrady

Umelo vytvorené vertikálne steny sú riešením pre tých, ktorí majú nedostatok vodorovnej pestovateľskej plochy. Okrem možnosti pestovať úžitkové a okrasné rastliny vytvárajú aj pohľadovú bariéru, ktorú možno využiť v záhrade i na balkóne.

Galéria

Nič nové pod slnkom

Pestovanie množstva rastlín na minimálnom priestore poznali už naši starí rodičia. Slúžil im na to starý drevený či plechový sud, do ktorého urobili po obvode viacero otvorov, na spodku vyvŕtali diery na odtekanie prebytočnej vody, ako drenáž použili hrubý štrk, ktorý prekryli riedkou vrecovinou, a sud naplnili výživnou kompostovou zeminou. Do otvorov v plášti vysadili jahody, letničky či zeleninu. Vrchnú plochu suda využili na pestovanie rajčín, paprík, uhoriek a tekvíc. Takýto kvitnúci alebo rodiaci sud bol nenáročný na prípravu výsadby aj na ošetrovanie. Samozrejme, keď bolo sucho, nepršalo, bolo ho potrebné občas poliať. Bol to spôsob, ako mať väčší úžitok aj na malej ploche. A my rašelinovými stenami len pokračujeme v ich efektívnom nápade, ktorý sme trochu vylepšili, zmodernizovali a prispôsobili podmienkam na balkóne, terase, v záhrade aj byte.

Typy stien

Stačí si lepšie pozrieť obrázky, zapojiť fantáziu, zohnať si zopár latiek. Naimpregnujeme ich prípravkom proti vode a hnitiu, ktorý neškodí ľuďom ani rastlinám, a drevenú kostru obtiahneme drôteným pletivom chráneným proti korózii.
Na výber máme z niekoľkých typov rašelinových stien: drevená, drevená kostra obtiahnutá pletivom, drevená kostra obložená umelohmotnými dierovanými platňami, keramické a plastové ministeny a nádoby alebo výškovo delená rašelinová stena pozostávajúca z viacerých samostatných blokov zostavených rovno alebo šachovnicovo nad sebou.

Odborník radí
Ak chcete umiestniť rašelinovú stenu na vysunutý balkón, dopredu si zistite jeho nosnosť.

Jahodový sud	Najmä v malej záhrade sa uplatní stupňovitý tvar jahodoviska.

Drevená stena

Podobá sa na detskú postieľku, no namiesto zvislých guľatých tyčiek sú širšie drevené latky, medzi ktorými sú medzery široké 4 až 5 cm. Ak bude stena vysadená len z prednej strany, mala by byť široká 15 až 20 cm, ak bude vysadená z oboch strán, je potrebná dvojnásobná šírka. Stena môže byť rozkladacia, stabilná aj na kolieskach. Drevená konštrukcia by mala byť impregnovaná nejedovatým prípravkom. Jej steny môžu byť kolmé alebo zošikmené.
Určitou výhodou takýchto latkových stien je, že ich môžeme plniť substrátom a zároveň vysádzať rastliny. Nehrozí tu totiž riziko poškodenia rastlín pri sadaní substrátu ako pri rašelinových stenách z pletiva či stenách obložených plastom alebo plechom. 

Vrch rašelinovej steny poslúži na pestovanie rajčín, paprík či fazule.

Stena z pletiva

Zvyčajne ju tvorí drevená kostra obtiahnutá pletivom s protikoróznou úpravou. Aby sa pletivo pod tlakom substrátu nevydúvalo, treba prednú a zadnú (plnú alebo pletivovú) stenu stiahnuť na viacerých miestach vystužovacím drôtom, prípadne ich zabezpečiť niekoľkými zvislými či vodorovnými latkami upevnenými na obvodových stĺpikoch. Pletivo môžeme použiť hustejšie – králičie – alebo redšie – plotové, ktoré je však malou oporou pre substrát (hrozí jeho vypadávanie). Preto je dôležité, aby vnútorná strana bola pri plnení substrátom obložená vrstvou sfagna či vláknitej vrchoviskovej rašeliny, machu alebo minerálnej čadičovej vlny, prípadne netkanou textíliou. Jadro takejto rašelinovej steny už môže byť vyplnené sypkejším, hrubozrnnejším či vláknitejším materiálom, teda i zrelým kompostom. Pri týchto typoch rašelinových stien je dôležité najmä to, aby sme ich plnili vždy len vlhkým substrátom, ktorý mierne utlačíme, necháme ho uľahnúť a až potom doň vysádzame rastliny.

Stena z plastu

Špeciálne nádoby

S murovanou do záhrady

Okrem klasickej skalky sa na úpravu svahov hodí aj rašelinová stena. Na je stavbu môžeme použiť drevenú guľatinu, ale keďže v záhrade nie sme obmedzení hmotnosťou konštrukcie ako na balkóne, tak steny môžemevymurovať napríklad z kameňa, tehál alebo špeciálnych prefabrikátov. Najlepšie je, keď je svahom pevná skala. Ak je svah hlinitý, sutinový, treba najprv vybudovať jeho pevnú oporu s dobrými základmi, ktorá zároveň poslúži ako zadná stena rašelinovej steny.
Na oddelenie niektorých častí záhrady môžeme vytvoriť rašelinový val spevnený kamennou dierovanou stenou alebo stenou z výsadbových betónových prefabrikátov. Takýto deliaci val môže byť vysadený rastlinami z jednej alebo z oboch strán.

Zavlažovanie

Prax ukázala, že vyššie rašelinové steny môžu mať určité problémy pri zavlažovaní a hnojení, a to aj napriek vhodnému substrátu. Ako zabezpečiť ľahšie a lepšie rozvedenie vody? Pri plnení steny vložíme zvislo do substrátu zväzky šiestich až siedmich vŕbových prútov vzdialené od seba asi 50 cm a od dna približne 30 cm. Namiesto prútov môžeme použiť plastové drenážne rúrky, ktoré nie sú rovnako dlhé, ale každá je zasunutá v substráte do inej hĺbky.
Pri automatickej kvapkovej závlahe na balkóne je dobré, keď je zásobná nádrž umiestnená vedľa rašelinovej steny na slnku.

Dobrá rada
Rašelinová stena nesmie nikdy preschnúť. Presušená rašelina totiž veľmi zle znovu prijíma vodu. Navyše, zosychaním substrátu sa zvyšuje koncentrácia živín v jeho vodnej zložke, dokonca až tak, že sa popália jemné korienky rastlín a uhynú.

Ako hnojiť

Na hnojenie používame hydroponické alebo bezbalastné hnojivá.
Bezbalastné hnojivá sú také, ktoré rastliny dokážu stopercentne využiť, teda v substráte nezostávajú nijaké zvyšky. Využiť môžeme aj výluh z rašeliny alebo zo zrelého kompostu, prípadne zákvasy z vybraných druhov rastlín. Rastliny prihnojujeme vždy len vo forme veľmi zriedených roztokov, obyčajne v koncentrácii 0,1 až 0,2 %. Pred prihnojením rašelinovú stenu dostatočne zavlažíme, nikdy ju neprihnojujeme, ak je preschnutá – popálili by sme rastliny. Aj po hnojení sa odporúča ešte raz zavlažiť stenu menšou dávkou vody – tak sa hnojivo lepšie dostane k rastlinám. S prihnojovaním začíname o dva až tri týždne po výsadbe. Vo fáze kvitnutia rastlín používame hnojivá s obsahom fosforu a draslíka, ktoré podporujú dlhodobé kvitnutie rastlín. V lete stenu
prihnojujeme 1- až 2-krát za 14 dní.

Aby kvitli

Základom je dobrý výber kvitnúcich rastlín vhodných do daných podmienok. Okrem toho je dôležitá aj kvalita sadeníc, pravidelné zavlažovanie a prihnojovanie. Odkvitajúce kvety ihneď odstraňujeme, aby sa nezačali tvoriť semená – to je prekážka pri nasadzovaní nových pukov, a teda aj dlhého kvitnutia. Ak chceme letničkám či zelenine predĺžiť vegetáciu, skoro na jeseň ich aj so stenou presunieme na verandu alebo do bytu, doprajeme im trochu umelého osvetlenia a niekoľko ďalších týždňov sa môžeme tešiť z ich kvetov aj plodov.

Ako na škodcov

Pri malom výskyte vošiek alebo iných škodcov najprv mechanicky odstránime – odstrihneme – časť napadnutých rastlín, prípadne škodcov spláchneme prúdom vody. Ak sa vyskytujú vo väčšom množstve, skúsime postrek mydlovým roztokom alebo výluhom z účinných rastlín. Na ochranu môžeme rastliny postriekať rýchlo sa rozkladajúcimi nejedovatými biopreparátmi. Použiť môžeme aj ochranné roztoče.