zahrada bez pozemku 2. cast
Galéria (18)

Záhrada bez pozemku (2. časť)

Ak balkón dolpníme ľahkou pergolou, ochrannou stenou, vhodnou voľbou drevín a kvetín, osvetlením, prípadne i účelne riešeným rozvodom zálievkovej vody, vytvoríme kvalitný rozšírený obytný priestor s výhľadom, ktorý je tým pôsobivejší, čím je balkón na stavbe vyššie.

Galéria

Pergola a treláž

Na tienenie pred intenzívnym slnečným žiarením na balkóne (najmä v poludňajších a popoludňajších hodinách), ale aj na ochranu pred nevhodným prevetrávaním je vhodné využiť konštrukciu pergoly v kombinácii s trelážou.

Najjednoduchšiu pergolu tvoria dva nosné stĺpy spojené pozdĺžnym väzníkom, na ktorý sú kolmo pripevnené priečne prvky – krokvy. Keď sa na ne upnú rastliny, vytvoria zelený strop, teda akýsi prístrešok. Pergolu možno upevniť na stenu domu tak, že nosné stĺpy upevníme pomocou kolmých väzníkov priamo do steny na konzolu. Treba, aby materiál pergoly bol ľahký (drevené dosky alebo hranoly, prípadne duté kovové profily) a chránený pred poveternostnými vplyvmi morením, vysokotlakovou impregnáciou alebo nátermi.

Základnú otvorenú konštrukciu pergoly môžeme doplniť zvislou latkovou stienkou alebo bočnou trelážou, umiestnenou medzi stĺpy a bočné steny, ktoré budú zábranou proti nepríjemnému bočnému prevetrávaniu. Do času, kým rastliny pergolu a treláž neobrastú, môžeme bočnú časť na sezónu doplniť textilnou odnímateľnou stenou. Najvhodnejšia je však treláž, ktorej mriežka pôsobí dekoratívne aj vtedy, keď ju nepokrývajú rastliny.

Vodná minizáhradka

Záhradný priestor na balkóne môžeme vybaviť i vodným prvkom, keď na plochu umiestnime malú vodnú záhradu v mise či väčšej nádobe. Vzhľadom na to, že nádoba i voda majú svoju hmotnosť, statik by mal overiť nosnosť konštrukcie, na ktorú nádobu kladieme, lebo ide o bodové (nie celoplošné) zaťaženie.

Vodnú záhradku možno urobiť napríklad v keramickej mise, kameninovom žľabe, kovovej či plastovej nádobe i nižšej drevenej kadi. Výhodou keramiky je pekný tvar a farba, ktorú nemusíme ničím maskovať, nevýhodou vyššia hmotnosť. Ak nie je nádoba vnútri glazovaná, ochránime ju vhodným náterom.

Vodná hladina v nádobe má byť vnímateľná, preto by mala byť nižšie, než je úroveň očí sediaceho človeka. Vhodné sú plytšie a väčšie nádoby, ich hĺbka by mala byť najmenej 30 cm, aby sa v nich dali pestovať vodné rastliny. Aj viditeľné steny nádoby musia pôsobiť esteticky.

Nádoby sa najčastejšie osadzujú miniatúrnymi leknami, ktoré sú odolné a prispôsobia sa aj minimálnej vodnej ploche (s rozlohou iba 0,25 m2). Ak chceme trpasličie lekno umiestniť do nádoby s vodou, zasadíme ho najprv do samostatnej menšej a nižšej misky (stačí 2 až 3 l substrátu) a s ňou ho ponoríme do väčšej nádoby tak, aby nad jeho koreňovým systémom bolo najmenej 3 až 5 cm vody. Miniatúrnym leknám stačí celková hĺbka vody 20 až 30 cm. Nevýhodou je rýchle odparovanie vody počas teplých letných dní, ktorú treba často dopĺňať (vodnú minizáhradku treba na zimu vyprázdniť a lekno dať prezimovať a chrániť pred mrazom vo vedre s vodou.

Dreviny a rastliny

Na výsadbu do vegetačných nádob vyberáme rastliny najmä podľa toho, s akou dĺžkou ich pôsobenia rátame na balkóne: buď si vyberieme trvácnu (viacročnú) výsadbu z drevín (vhodnú najmä pre polotienisté a tienisté stanovištia), alebo budeme výsadbu obnovovať a meniť každý rok (na slnečných balkónoch). V prvom prípade nám poslúžia ihličnaté a vždyzelené dreviny a trvalky, v druhom letničky a balkónové kvetiny rôznych foriem. Oba prístupy možno kombinovať a zeleň neopadavých drevín doplniť farbami kvitnúcich kvetín.

Ihličnany

Vhodné sú najmä krovité borievky (Juniperus) a zakrpatené kultivary smreka (Picea), borovice (Pinus), tisu (Taxus) či tuje západnej (Thuja occidentalis).

Vždyzelené kríky

Dráče (Berberis) a krušpány (Buxus) sa pekne vynímajú aj v strihaných formách. Vhodné sú vres (Calluna) a vresovec (Erica), skalníky (Cotoneaster), bršlen (Euonymus fortunei), levanduľa (Lavandula angustifolia), mahónia (Mahonia), hlohyňa (Pyracantha), rododendrony (Rhododendron) a zimozeleň (Vinca minor).

Popínavé dreviny

Môžeme použiť vždyzelený brečtan (Hedera) a rozličné zemolezy (Lonicera) do tieňa, paviniče (Parthenocissus) a stavikrv (Polygonum) na slnko a do polotieňa.

Dreviny majú tvoriť základ výsadieb, ktorý na spestrenie dopĺňame trvalkami, trávami, skalničkami aj bohato kvitnúcimi letničkami.

Na tienistý balkón

Tienistý balkón je výhodný najmä v plnom lete, keď poskytuje príjemný chládok. Pobyt na ňom spríjemnia výraznými farbami kvitnúce rastliny, ktoré môžu prevoňať (pri cielenom výbere) aj zvlhčiť priestor.

Na výsadby do tienistého balkóna môžeme použiť popínavú kobéu (Cobaea scandens) s fialovými kvetmi, netýkavky s jednoduchými i plnými kvetmi (Impatiens walleriana), begónie (Begonia x tuberhybrida) a lobelky (Lobelia erinus) – umiestnené pri zábradlí budú vytrvalo kvitnúť celé leto. Do kvetináčov umiestnených na zábradlí môžeme vysadiť jednoročnú okrasnú kapustu (Brassica oleracea), ktorá bohatou hmotou farebných listov orámuje pohľad von. Do vnútra balkóna (miesto je viac chránené pred vetrom) môžeme umiestniť vyššie ľalie (Lilium) vo väčšom kvetináči s podsadbou netýkaviek a fuksie (Fuchsia) na vysokom kmienku podsadené lobelkami. Do polotieňa sa hodí aj koleus (Coleus), okrasný svojím listom, vzpriamený plektrant (Plectrantus) môže žltou kresbou na okrajoch listov rozjasniť tienisté miesta v rohoch balkóna (za vlhka príjemne korenisto vonia). Funkia (Hosta) – trvalka okrasná listom – výborne znáša tieň, preto sa v priestrannejšej nádobe i v skupinovej výsadbe môže uplatniť aj na tienistom mieste.

Na slnečný balkón

V lete je rozpálený a dariť sa tu bude iba rastlinám, ktoré milujú slnko po celý deň. Najlepšie suchomilným drevinám (levanduľa, Lavandula) a bylinám i sukulentom (rozchodník, Sedum). Pre niektoré tradičné balkónové rastliny, ako sú muškáty (Pelargonium), oleander (Nerium), lantana (Lantana camara), železník – verbena (Verbena), dvojtvárnik (Dimorphotheca) či petúnka (Petunia), ktoré potrebujú na dobré kvitnutie plné oslnenie (aj dostatok vody a živín), bude tento balkón ideálnym miestom.

Na ovinutie vertikál na slnečnom balkóne môžeme využiť jednoročné popínavky, ako je povojník (Ipomoea) alebo tunbergia (Thunbergia alata). V kvetinových žľaboch nesmú chýbať pelargónie (Pelargonium zonale), pričom výsadba jednoročnej trávy perovec (Pennisetum villosum) ich výrazné pôsobenie upokojí svojou zeleňou. Vnútri balkóna môžeme umiestniť solitérnu trávu ozdobnicu čínsku (Miscanthus sinensis) ako zelenú fontánu. Balkónové zábradlie je miestom, cez ktoré môže v kaskádach prepadať stredomorský ľadenec (Lotus berthelotii) a vejárovka (Scaevola aemula), ktoré prezimujú vnútri na chladnejších svetlých miestach. Do závesných nádob môžeme umiestniť dvojzub (Bidens) alebo obľúbené voňavé petúnie.

Vegetačný profil

Aby rastliny dobre rástli viac rokov, vytvoríme im vegetačný profil (vrstvené zloženie pôdy), ktorý im poskytne primeranú výživu, ukotvenie a miesto pre koreňovú sústavu. Dôležitý je tiež odvod prebytočnej vody zo substrátu a primeraná stálosť vlastností. Vegetačný profil hĺbky 10 až 30 cm je vhodný pre nízke trvalky, letničky alebo nízke pôdopokryvné druhy rastlín. Hĺbka 20 až 40 cm je vhodná pre väčšinu vyšších trvaliek, poliehavé a popínavé dreviny. Hĺbka 40 až 70cm je určená pre väčšie kríky a menšie (zakrpatené) stromy.

Vrstva substrátu je zložená z vegetačnej, filtračnej a drenážnej časti. Vegetačnú časť tvorí zmes záhradnej zeminy, vláknitej rašeliny a ílu, s prídavkom odľahčovacích materiálov (polystyrén, perlit) a vhodných minerálnych živín. Filtračná časť chráni drenáž pred zanášaním jemnými pôdnymi čiastočkami, čím bráni aj rýchlemu vyplavovaniu živín z vegetačnej vrstvy. Najlepším materiálom sú filtračné rohože alebo hustá priepustná geotextília. Drenážna časť (zo štrku, štrkopiesku alebo aj piesku, keramzitu či ľahkých plastických materiálov) odvádza z vegetačnej prebytočnú vodu. Jej hĺbka má tvoriť zhruba 1/4 (až 1/3) hĺbky celého vegetačného profilu. Správna funkcia závisí aj od vyspádovania dna vegetačnej vane a odpadového otvoru na odtok prebytočnej vody. Pri výbere vhodného substrátu musíme brať do úvahy jeho hmotnosť a dostatočnú únosnosť na udržanie vyšších rastlín vysadených v nádobe.

Výsadba v nádobách

Pred výsadbou rastlinného materiálu naplníme nádobu vegetačným substrátom tak, že najprv sa vytvorí drenážna vrstva, na ňu položíme filtračnú a nakoniec vegetačnú vrstvu. Odtokový otvor prekryjeme väčším kusom črepu (z rozbitého kvetináča). Hladina substrátu má byť vo výške najmenej 5 cm od okraja nádoby.

Do vegetačnej vrstvy vysádzame dreviny a rastliny bežným spôsobom do vopred vyhĺbených jamiek. Veľkosť jamky má byť primeraná veľkosti koreňovej sústavy alebo koreňového balu vysádzanej rastliny (dvakrát väčšia). Pri výsadbe pamätajme na bezpečné ukotvenie najmä väčších rastlín a vždyzelených drevín.

Nielen pre estetický vzhľad doplníme nádobu až po okraj perlitom, mulčovacou vrstvou z drvenej borky alebo drobným štrkom. Zamedzí sa tak rýchlemu vysychaniu vrchnej časti vegetačnej vrstvy i vytváraniu pôdneho prísušku. Pri búrke a silnom daždi nebude zemina vyčľapkávať z nádoby.

Text: Ing. Ľubica Lešinská, PhD.
Foto a kresby: autorka
Zdroj: časopis Urob si sám

Emailová adresa nebude zverejnená, poskytnutá iným osobám a nebudeme na ňu nič posielať. Je však nutná na prevádzku diskusií. Pozrite si naše podmienky spracovania osobných údajov.

Ak sa vám nechce zakaždým zadávať meno a email, využite možnosť prihlásiť sa.