Naučte sa správne vertikutovať. Váš trávnik vám bude vďačný

Kto všetky znalosti týkajúce sa starostlivosti o záhradu získal od rodičov alebo starých rodičov, pre toho je možno termín vertikutácia cudzí. Nie je sa čo čudovať, naši predkovia túto činnosť nerobili. Neplatí to len pre české a slovenské záhrady.

Aj vo svete je vertikutácia relatívnou novinkou. Ako prvý ju svetu predstavil Američan Thomas Mascaro v roku 1946. Ten tiež proces pomenoval. Názov vertikutácia vznikol z anglických slov „VERTIcal CUT“, čiže zvislý rez. Veľmi často sa stáva, že ľudia tejto činnosti hovoria „vertikulácia“. Stretávame sa s tým aj v médiách. Správne je ale len vertikutácia.

Čo to vlastne je

Vertikutácia je akousi blahodarnou revitalizačnou procedúrou, ktorá trávnik pripraví na novú sezónu. Po zime je totiž trávnik v neutešenom stave. Pokiaľ bola jedna z tých výnimočných zím, kedy napadol sneh, tak je po jeho roztopení trávnik vlhký a plný plsti a buriny. Tieto zložky musíme z trávy nemilosrdne odstrániť a trávnik prevzdušniť. Vertikutáciu vykonávame za rok najmenej dvakrát – na jar a na jeseň.

Čo používame

Na vertikutáciu potrebujeme ten správny pracovný nástroj. Pre menšiu plochu postačia vertikutačné hrable, na väčšiu využijeme vertikutátor. Niektoré z tých najkvalitnejších nakúpite u SANITINO – asi najznámejšou tuzemskou značkou je FIELDMANN. Vertikutátor vyzerá ako kosačka, ale na rozdiel od nej trávu nekosí, ale len ju prerezáva. Na vertikutátore nachádzame valec s nožmi alebo drôtikmi, ktoré sa zarezávajú niekoľko milimetrov hlboko do zeme. Tak sa stane, že je tráva prerezaná a prečesaná a zbavená odumretej plsti (takzvanej stariny). Prerezaním trávnej mačiny umožníme prístup vode, živinám a vzduchu ku koreňom tráv.

Ako vertikutujeme

Pri vertikutácii sa pohybujeme s vertikutátorom na záhrade podobne, ako keď kosíme trávnik kosačkou. Postup sa ale predsa len trochu líši. Tak predovšetkým sa snažíme vertikutovať do kríža, tak, aby sme každé miesto prešli v dvoch protiľahlých smeroch. Tým dôkladne prevzdušníme pôdu a vyhrabeme všetku plsť, burinu i mach. Hĺbka vertikutácie musí byť najviac 4 milimetre, aby sme nepoškodili trávne korienky. Po vykonanej vertikutácii nebude trávnik vyzerať pekne, ale nemusíme sa obávať: rýchlo sa dostane do kondície. Na trávniku zostávajú holé prázdne miesta, ktoré musíme zaceliť vertikutačnou zmesou. Tá sa skladá zo zeolitu, organického hnojiva vo forme mikrogranulátu, špeciálneho trávnikárskeho piesku, trávneho osiva a takzvaného pôdneho kondicionéra. Pre lepšie vstrebanie trávnik zalejte. Už za týždeň alebo dva bude vidieť, ako holé miesta zarastajú a z trávnika sa stáva hustý zelený koberec. ‌

Kedy vertikutujeme

Ako bolo povedané, vertikutáciu vykonávame na jar a na jeseň. Pozor ale na načasovanie. Na jar nesmieme s vertikutátorom vyjsť príliš skoro. Trávnik musí preschnúť, takže by malo nastať niekoľko slnečných dní v rade. Ideálnou dobou je začiatok apríla. Trávnik musí byť riadne udržiavaný a zdravý, s dostatkom minerálnej výživy. To znamená, že s vertikutátorom by sme nemali vychádzať na mladý, sotva nasadený trávnik. Ten by sme iba poškodili. Vertikutáciu vykonávame pri trávniku staršom viac ako tri roky.

Najvhodnejšou dobou pre jesennú vertikutáciu je september. Postupujeme úplne rovnako ako na jar, teda opäť skrátime steblá trávy o 3-4 milimetre, prerežeme do kríža a pozbierame či pohrabeme uvoľnenú hmotu. Po vertikutácii môžeme trávu pohnojiť. V prípade jesenného hnojenia je vhodné siahnuť po hnojive bohatom na draslík a potom po kompletnej zmesi na jesenné dosiatie.

Zdroj: PR článok SANITINO
Foto: Shutterstock.com