Aj vy robíte tieto časté chyby pri pestovaní v skleníku a fóliovníku? Zbytočne sa tak oberáte o zdravú úrodu

Skleník alebo fóliovník umožňuje záhradkárom vytvoriť kontrolované prostredie s vyššou teplotou, vlhkosťou, no zároveň úzkou závislosťou od pravidelnej zálievky. Tento vymedzený záhradný minisvet predlžuje vegetačné obdobie a teplomilným druhom zeleniny ponúka lepšie príležitosti na silnejší rast a bohatšie výnosy. Avšak, pestovanie zeleniny v skleníku/fóliovníku nemusí ísť vždy podľa predstáv a z času na čas záhradkárov aj potrápi. Aké chyby sa najčastejšie objavujú a ako sa im vyhnúť?

Nesprávne pozície pre rastliny

Plocha v skleníku je obmedzená a priam si pýta premyslené usporiadanie. Rastliny ako papriky a paradajky síce majú rady teplo, no vyššia vzdušná vlhkosť vytvára ideálne podmienky pre rozvoj hubových ochorení. Je preto lepšie umiestniť ich v blízkosti vstupov alebo dobre vetraných miest. Naopak – šalátové uhorky obľubujú ako teplo, tak aj vlhko. Pre ne môžete vyhradiť miesto, kde vzduch „stojí“.

Hustá výsadba

V snahe o čo najväčšiu úrodu je neraz výsadba v skleníku príliš hustá. Rastlinám však takýto stav neprospeje. Budú bojovať o vlahu a svetlo. Šírenie chorôb medzi dotýkajúcimi sa listami a pri zvýšenej vlhkosti bude tiež podstatne rýchlejšie. Vždy sa snažte dodržať odporúčaný spon – teda optimálne rozostupy medzi jednotlivými rastlinami.

Nekvalitná a vyčerpaná pôda

Presunúť fóliovník je zvyčajne záležitosťou jedného poobedia – samozrejme, v závislosti od jeho veľkosti. Presun skleníka si už vyžaduje časovo i fyzicky náročnejšiu demontáž a montáž. Bez ohľadu na to, či máte na záhrade skleník alebo fóliovník, myslite na to, že pôda je po každej sezóne vyčerpaná a potrebuje doplniť živiny, aby ste s pestovateľskými výsledkami boli spokojní aj budúci rok – najmä ak v ňom pestujete opakovane rovnaké rastliny.

Podcenenie škodcov a chorôb

Limitovaný priestor s vlastnou mikroklímou sa správa celkom odlišne od záhrady „pod holým nebom“. Stabilná a zvyčajne i vyššia teplota v kombinácii s vyššou vlhkosťou urýchľujú vývojový cyklus škodcov (napr. roztočcov, molíc, vošiek), ktorých populácie sa budú rýchlo rozrastať. Aj hubové ochorenia rastlín „prosperujú“ v teple a vlhku. Ak sa k tomu pridá monokultúrny ráz skleníka (iba 2 – 3 druhy zeleniny) a vyššia hustota, nezvratné škody sú napáchané v priebehu pár dní.

Nepremyslené polievanie

Zelenine vo fóliovníku sa nedostane prirodzenej dažďovej vlahy, no na tú sa záhradkári nespoliehajú ani pri voľnom pestovaní. Pri zavlažovaní by ste však mali dbať na rovnomernosť. Striedanie dlhšieho sucha s prebytkom vody povedie k rastu horkejších šalátov a plodov nerovnomernej veľkosti. Zálievku smerujte najmä ku koreňom, nie na listy. Kvapky vody zostávajúce na listoch sa totiž pred odparením počas dňa zmenia na malé „lupy“ a môžu na listoch zanechať spálené fľaky.

Nedostatočné vetranie a tienenie

Ráno pred odchodom do práce otvoriť len jedny dvere alebo už aj druhé? Nechávať pootvorené strešné okná? Investovať do automatického otvárača okien? Majitelia skleníkov a fóliovníkov vedia, že táto záhradná konštrukcia neodpúšťa nepozornosť, a dokonca aj počas vašej dovolenky bude potrebovať buď automatizované riešenie ovládateľné na diaľku, alebo ochotného človeka z rodiny či suseda. Teploty nad 35 °C v skleníku už totiž spomaľujú rast, pri teplotách nad 40 °C sa už začínajú rastliny „variť“ a zostávajú vážne poškodené. Práve preto nepodceňujte dostatočné vetranie a v letnom období prekryte strešnú časť vhodným tienením, aby ste neprišli o niekoľkomesačnú snahu.

Text: Lucia Gogová
Foto: shutterstock.com