Lepenie odpadových rúrok z PVC

Lepidlá si môžeme pripraviť aj svojpomocne – ako roztok chlórovaného PVC v metylénchloride, roztok polymetylmetakrylátu v chloroforme alebo metylcyklohexanóne. Kvalitné lepidlo získame aj rozpustením PVC v tetrahydrofuráne alebo v zmesi tetrahydrofuránu s dimetylformamidom (chemikálie sa dajú kúpiť v špecializovaných predajniach). Súčiastky malých rozmerov alebo také, ktoré sa málo namáhajú, môžeme lepiť použitím cyklohexanónu alebo tetrahydrofuránu (vždy však pod pomerne veľkým tlakom).

Rúrky pred lepením formujeme nahrievaním tak, aby sa jedna zasúvala do druhej. Tú, ktorá bude vnútri, najprv na jednom konci zvonka zbrúsime pod uhlom asi 20°. Druhú (vonkajšiu) rúrku zasa na vonkajšej strane zaoblíme, aby sa obe časti do seba ľahko zasúvali. Potom ju ohrievame teplovzdušnou pištoľou alebo nad elektrickým varičom, až kým dostatočne nezmäkne. Do jej nahriateho konca zasunieme skrutkovitým pohybom vnútornú nenahriatu rúrku tak hlboko, ako to zmäknutá hmota PVC dovolí. Hĺbku zasunutia označíme, spoj rozoberieme a až po značku koniec vnútornej rúrky obrúsime. Odmastíme, nanesieme naň lepidlo a rúrky opäť spojíme. Lepidlo necháme schnúť 8 až 12 hodín pri bežnej teplote. Konečnú pevnosť však spoj získa až po 24 hodinách. S roztokovým lepidlom na tvrdé PVC treba pracovať v suchej a dobre vetranej miestnosti.

Vonkajšiu rúrku môžeme vyformovať nahrievaním aj pomocou špeciálneho valcovitého prípravku s kužeľovitým zakončením. Núdzovou náhradou za kovový tŕň môže byť aj fľaša vhodnej veľkosti a tvaru. Častou požiadavkou je tesné spojenie muriva a odpadových rúrok z PVC. Riešenie je jednoduché – na potrubie nanesieme vrstvu lepidla a zasypeme ju pieskom. Lepidlo necháme stvrdnúť. Na tento účel sa dajú použiť aj polysterové lepidlá. Týmto postupom dosiahneme dôkladné spojenie odpadových PVC rúrok s okolitým murivom.