Ako založiť ovocný sad

Výsadba stromčekov bola pre nás začiatočníkov krokom do neznáma. Nie je to len vykopanie jám, zasadenie a poliatie stromu.

Galéria

Ak si predstavíte náš pozemok ako štvorec, tak sme sa rozhodli zasadiť stromčeky do jeho pravej hornej (severnej) časti s veľkosťou asi 2 000 m², na ktorú aj vzhľadom na budovy na pozemku dopadá viac svetla.

Pozemok však vôbec nebol rovný. Mal spád s výškovými rozdielmi aj 60 cm od jedného konca pozemku po druhý (vzdialenosť je asi 90 m). To by znamenalo napríklad vytváranie jazierok po dažďoch a odhnívanie koreňov. Výškové rozdiely a nerovnosti sme sa rozhodli vyrovnať násypom zeminy. Tesne predtým sme zhotovili rozvod vody s viacerými odbernými miestami.

Po vytvorení zavlažovacieho systému sme pomocou „traktor-bagra“ najprv rozhrnuli zeminu, ktorá sa už nachádzala na našom pozemku (zostatky z výkopov pod stavbami, 200 m³), a to do tých častí, kde boli výškové rozdiely. Okrem nej sa nám podarilo zohnať ďalších 400 m³ vhodnej zeme len za cenu dopravy, takže sme doviezli asi 60 „tatroviek“ (jedna odvezie 7 m3) do sadu aj do malej záhradky na zeleninu. Využili by sme aj hrubšiu navážku, ale vzhľadom na cenu sme si ju nemohli dovoliť. Následne sme rozhrnuli dovezenú zeminu „do stratena“. Úprava pozemku a vyrovnávanie trvalo niekoľko hodín. Potom sme vyzbierali kamene, kúsky tehál a iný materiál z priestoru, kam sa budú sadiť stromčeky. Takto sme minimalizovali nerovnosti a vyrovnali pozemok. Úprava terénu pre nás predstavovala veľkú investíciu.

Je dôležité, aby zem, do ktorej plánujete sadiť stromčeky, bola sypká a prevzdušnená. Miesto sme si preto nechali zorať a potom skultivovať rotačným kultivátorom. Pozemok bol pripravený na výsadbu stromčekov. Pred plánovaním výsadby ovocných stromčekov a pri minimálnych skúsenostiach musíte telefonovať a pýtať sa na všetky veci od začiatku. Počas prvotných príprav sme si sami vyberali, aké druhy stromčekov by sme chceli mať. Konkrétne odrody sme už vyberali podľa rád predajcov. Väčšina ovocia (80 %) totiž pôjde na pálenie (výrobu alkoholu), a preto bolo nevyhnutné, aby plody mali dobrú cukornatosť.

Od toho sa odvíja výber stromčekov, spon (vzájomná vzdialenosť rastlín) a príprava pôdy pred výsadbou.
Konzultovali sme so zamestnancami spoločnosti Plantex vo Veselom pri Piešťanoch, v ktorej sme sa rozhodli zakúpiť stromčeky. Ovocinárstvo má vo Veselom viac ako 100-ročnú tradíciu. Potom sme si nakreslili plán výsadby a vypočítali sme, koľko stromčekov sa zmestí do vytýčeného priestoru. Dostali sme sa k číslu 150.

Priestor, ktorý stromček potrebuje na rast, závisí od podpníka, na ktorom je naštepený. Navrhli sme teda 10 radov s rozstupom 4 m. Vzdialenosti medzi stromčekmi v rade sme určili podľa dokumentácie predajcu. Sú tu aj údaje o veľkosti a hĺbke výsadbových jám. Snažili sme sa umiestniť stromčeky vždy na strednú vzdialenosť z tabuľky. Ak napríklad podpník Gisela 5 má mať priestor od 0,8 – 1,5 m, my sme zvolili 1,2 m. Orechy sú kráľovské stromy, a preto potrebujú aj veľký priestor. Môžu dorásť aj do výšky 30 m, preto sme ich umiestňovali na vzdialenosť aspoň 8 m.

Ak by niekto chcel bohatší sad na menšom priestore, je možná aj výsadba do trojsponu (trojuholníkový, „cik-cakový“ spon), pri ktorom sa zmestí viac stromčekov. Zároveň je rozumné vedľa veľkých stromov štepených na bujne rastúcom podpníku (A2, M4, hruška planá, čerešňa vtáčia) vysadiť menšie, napr. broskyne alebo nektárinky. Tie sa spravidla dožívajú 10 rokov. Po ich odumretí využijú veľké stromy uvoľnený priestor. Takto si na pár rokov spestríme sad.

Po získaní potrebných informácií a vyhotovení plánu sme začali vymeriavať miesta, v ktorých budeme kopať jamy na ovocné stromčeky. Pomocou metra a špagátu sme vymerali 10 radov. Miesto v rade, v ktorom sme chceli kopať jamu, sme vyznačili vápnom. Takto sme spravili viac ako 150 značiek.

Prenajali sme si malý bager, ktorý sa postaral o výkop. Mal pásy, a preto neutlačil zem a nerobil v nej koľaje. Prácu strojom sme si vybrali jednak pre nedostatok času, ale najmä pre tvrdosť terénu. Zem bola zoraná iba do hĺbky 30 – 40 cm, hlbšie sa kopalo veľmi ťažko. Ručne by sme jamy nevykopali aj v jemnej, mäkkej a prevzdušnenej zemi ani za mesiac, a keďže sme sa popri výsadbe venovali aj staviteľským aktivitám v našom hospodárstve, bolo dodávateľské kopanie jedinou alternatívou. Veľkosti jám sme podľa odporúčania stanovili štandardne na 80 × 80 × 80 cm, pre orechy 1 × 1 × 1 m. Súbežne s kopaním sme dná jám vystlali dobre vyzretým starším kravským hnojom. Hnoj by mohol čerstvo zostrihnuté korene poškodiť, preto by medzi hnojom a koreňmi mala byť oddeľovacia vrstva pôdy s kompostom/substrátom (40 cm).

Ďalším krokom bol nákup a dovoz stromčekov. Od 15. októbra sa začali predávať ovocné stromy. Väčšina predajcov ponúka stromčeky aj cez e-shop, avšak osobný kontakt s predajňou nič nenahradí. Rastliny si vyberiete sami a „naživo“. Práve tu sme si všimli kontajnerovaný 4-ročný samoopelivý gaštan. Hneď sa nám zapáčil a vedeli sme, že tento gigant bude naším „rodinným stromom“.

Stromčeky sme priviezli na pozemok a ešte v ten deň sme začali s výsadbou. Trvala asi 4 dni. Pred výsadbou sme ich koreňmi dávali do suda alebo vedier s vodou a po vysadení sme každý stromček dobre poliali. Pred sadením treba odstrihnúť poškodené časti koreňa, hrubšie korene o kúsok skrátime, vlásočnice nestriháme.

Sadenie prebieha tak, že stromček položíme do výkopu, do ktorého zatlčieme oporný kolík, a zasypeme pôdou. Ideálne je, ak ho niekto druhý pridrží, aby bol kmienok vo zvislej polohe, no výsadbu zvládneme aj sami (pri 1 – 10 stromoch).

Pri vysádzaní sme nezabudli dať ku koreňom stromov záhradný substrát, aby bol v prvých rokoch zabezpečený aj prísun živín. Následne ich budeme hnojiť Cereritom, ktorý obsahuje fosfor, draslík, dusík, horčík, stopové prvky (bór, molybdén, zinok a meď). Práve stopové prvky sú veľmi dôležité, pretože fungujú ako katalyzátor pri prijímaní živín.

Miesto štepenia by malo byť asi 10 – 15 cm nad úrovňou zeme. Je veľmi dôležité, aby štepená časť stromu nebola pod povrchom pôdy kvôli tzv. pravozakoreneniu. Ak sa zakorení aj ušľachtilá odroda naštepená pri zemi, preberie úlohu podpníka a strom sa začne správať ako plánka – intenzívne rastie a jeho rodivosť je veľmi neskorá. Je veľmi pravdepodobné, že plody nebudú dosahovať kvalitu pôvodnej odrody.

V prvom roku po výsadbe treba myslieť na oporu, kým sa stromček riadne nezakorení. Na zhotovenie opôr sme si vybrali dvojmetrové bambusové tyče, ku ktorým sme priviazali stromčeky. Pri niektorých podpníkoch je opora potrebná celoživotne (napr. podpník M9).

UROB SI SÁM

NÁROČNOSŤ: ++

ČAS: 80 dní

NÁKLADY: 7 600 €

ĽUDIA: 2 – 3

OBDOBIE: III – IV alebo IX – X

KONTROLNÝ ZOZNAM

MATERIÁL 7 595 €

• ovocné stromčeky 1 377 €
priemerná cena za 1 stromček 9 €, 153 ks
• gaštan jedlý 200 €
• dovoz stromčekov 55 €
• bambusové tyče 200 €
dĺžka 2 m, 200 ks
• rašelina 108 €
70 l balenie, 5,4 €/ks, 20 ks
• bager 130 €
výkop jám na stromčeky, 20 €/h, 6,5 h
• vápno 5 €
5 €/40 kg, 1 ks
• plastové rúrky 95 €
drenážne, na ochranu kmienkov,
0,95 €/m, 100 ks
• úprava terénu 150 €
traktorbagrom, 30 €/h, 5 h
• zemina, 400 m3 3 000 €
iba dovoz, 150 €/fúra, 20 fúr
• oranie a 2× kultivovanie 120 €
rotačným kultivátorom
• trávne semeno 450 €
balenie 10 kg, 45 €/ks, 10 ks
• vyrovnanie pozemku 150 €
„traktor-bager“ 30 €/h, 5 h
• rúrky LDPE 180 €
PE-40 32/4,4 mm, 0,80 €/m, 150 m, 120 €,
PE-32 32/3,7 mm, 0,40 €/m, 150 m, 60 €
• rýchlospojný ventil 105 €
IDS 3/4″, 15 €/ks, 7 ks
• spojovací materiál 120 €
tvarovky pre PE potrubie, 3 €/ks, 40 ks
• ponorné čerpadlo 550 €
celoantikorové SP8 QF12-12, 2,2 kW/400 V, výtlačná výška 20 m
• vŕtanie studne, 16 m 600 €

NÁRADIE

• meracie pásmo, rýľ, lopata
• hrable, krhla, plastové vedro
• fúrik, kosačka

POSTUP PRÁCE

Ako založiť veľký ovocný sad svojpomocne?

Polievanie stromčekov a trávy sme vyriešili rozvodmi v zemi. Každých 10 m je v zemi ventil, na ktorý pripojíme hadicu a polievame. foto Pavol Szabó

Rozhŕňanie zeminy a súčasne zasýpanie výkopov nasledovalo hneď po zhotovení podzemných rozvodov vody.

Potom nasledovalo vyrovnanie a kultivácia. Oranie bolo veľmi náročné, pretože pôda bola ubitá domiešavačmi a nákladnými autami. 

Kultivovanie rotavátorom nebolo o nič ľahšie. Tvrdé hrudy poškodili stroj. Dokopy sme 1-krát orali a 2-krát kultivovali. 

Jamy sme kopali malým pásovým bagrom. Ručné kopanie by trvalo príliš dlho. 

Vykopané jamy boli pripravené pred kúpou stromčekov. Dná sme vystlali dobre vyzretým starším kravským hnojom. 

Po kúpe sme stromčeky tri dni skladovali v jamách, zasypali sme ich a polievali, kým sme všetky nevysadili. 

Medzi hnojom a koreňmi by mala byť oddeľovacia vrstva zeme so záhradným substrátom a humusom. Substrát sypeme ku koreňom. 

Opory z bambusových tyčí sú potrebné najmä v prvom roku. Ku každému stromčeku sme naliali asi
20 l vody. 

Po rozmrznutí zeme sme na jar opätovne kultivovali. Dôvodom bola jarná výsadba trávy a hrudkovitosť zeme. 

Okolo všetkých stromčekov sme spravili priehlbiny z hliny, aby voda pritekala priamo ku koreňom. 

Na prvé kosenie sme použili menšiu kosačku, ktorá na veľký pozemok nestačila. 

Polievanie stromčekov je teraz veľmi jednoduché. Každých 10 m je v zemi spojka, na ktorú si len napojíme hadicu a polievame.

DOBRÉ RADY

Sad je investícia na niekoľko desiatok rokov a nesprávny výber miesta výsadby, druhov a odrôd ovocných stromov, podpníkov by ste mohli v budúcnosti oľutovať. Mladý stromček potrebuje výdatné zavlažovanie. Ak nenájdete miesto s nevysychajúcim potokom alebo vlastnou studňou či nádržou, sad ani nezakladajte, lebo prerobíte na cene vody. To je jedno z kritérií na výber umiestnenia. Druhým je svetlo. Stromy by mali byť sadené tak, aby ich nič nezatienilo. Dostatok slnečných lúčov je nevyhnutným predpokladom rastu a dozrievania plodov. Tretím je úrodná pôda. Neúrodnú možno postupnou kultiváciou a prihnojovaním doviesť až na prijateľnú úroveň.

Klimatické podmienky, najmä dostatok tepla, rozhodujú o výbere teplomilných alebo proti chladu odolných odrôd. Je jasné, že na bohatú úrodu ovocia sú vhodné najmä teplé južne položené oblasti s dostatkom zrážok a miernym vetrom, no Slovensko leží v miernom klimatickom pásme a až na pár lokalít možno u nás dostatočnú úrodu z vhodných odrôd získať takmer všade.

Keďže sme nevedeli, kedy je najlepšie sadiť ovocné stromčeky, museli sme sa poradiť (ako pri každom kroku). V októbri sa vyorávajú stromčeky v ovocnej škôlke a začína sa predaj. Sadiť ich treba hneď, kým nezamrzne pôda. Obdobne možno stromčeky sadiť aj na jar, ihneď po rozmrznutí pôdy. Stromčeky, ktoré sú kontajnerované, a teda v črepníkoch, môžete sadiť celoročne.

Nerozhodli sme sa pre automatickú kvapkovú závlahu, čo s odstupom času trocha ľutujeme. Tento problém sme, žiaľ, neriešili so záhradníkom, ale sami. Dali sme teda vykopať ryhy a do zeme sme uložili plastové hadice LDPE PE-40 40/4,4 mm na vodu. Na túto hlavnú rozvodovú hadicu sme napojili hadice s menším priemerom LDPE PE-32 32/3,7 mm pomocou spojovacieho materiálu – tvaroviek pre PE potrubie (kolená, T-kusy, priame prechody, zátky, prechod na závit atď.). Tieto hadice sme vystrčili von zo zeme a zatiaľ sme ich zaslepili, resp. spojili provizórne s plastovým rýchlospojným ventilom IDS 3/4″, ktorý v budúcnosti osadíme do zeme tak, aby bol zarovno s trávou a nezavadzal pri kosení. Rýchlospojný ventil umožňuje rýchly a jednoduchý odber vody kdekoľvek v záhrade. Kratšiu hadicu (10 m) prenášame po záhrade a bez skrutkovania ju nastokneme na ventil na pripravených miestach. Ide o ručnú, teda namáhavejšiu, lacnejšiu, ale dobre kontrolovateľnú verziu polievania. Ak si chcete byť istí, že ste v letnom dni dodali stromčeku poctivých 10 litrov vody (resp. aspoň 70 l raz za týždeň), je lepšie zaliať stromček hadicou, aby sa voda dostala priamo ku koreňom; jeho polievanie nesmie byť povrchové. My čerpáme vodu na zalievanie z vŕtanej studne s hĺbkou asi 16 m.

foto isifa/shutterstock

Keďže náš pozemok ešte nebol úplne oplotený, mladé stromčeky boli od začiatku zimy lákadlom pre poľnú zver. Zajace ich obhrýzli asi 15. Pán Adamove nám poradil natrieť rany (ohryzené miesta) plzenským voskom a obaliť ich starým obväzom. Kúpili sme ohybné drenážne rúry s priemerom 80 mm a kusmi s dĺžkou asi 1,3 m sme obalili stromčeky (sňali sme ich o 4 mesiace po oplotení pozemku.) Hoci vo vnútri môžu prezimovať škodce, takáto ochrana bola pre nás najrýchlejšia. Plastové hadice sčasti zabránili aj premrznutiu stromčekov. Rada bola nad zlato. Naše stromčeky v marci rozkvitli, prežili, no až čas ukáže, či sú schopné ďalšieho vývoja.

Pri uväzovaní stromčekov je dôležité dať pozor, aby nedošlo k poškodeniu stromu. Na uväzovanie preto volíme plastové bužírky, špagát, teda nič také, čo by sa mohlo v budúcnosti zarezať do kmeňa.

Zjari sme stromčeky začali pravidelne zavlažovať a priestor medzi nimi sme si nechali ešte raz skultivovať rotačným kultivátorom (rotavátrom), pretože tam stále boli hrudy. Druhé kultivovanie bolo úspešnejšie, a preto sme mohli začať s výsevom trávnika, aby sme okolo stromčekov nemali blato. Posledné hrudy však rozbil, pozemok vyrovnal, trávnik zasial a povalcoval i zalieval až najstarší člen nášho trojčlenného tímu, náš otec, hrabľami.
Dvadsať árov pozemku dokončil asi za 2 mesiace. Táto práca bola veľmi zdĺhavá, pretože výsev sme robili po častiach. Bolo nevyhnutné trávnik dennodenne zalievať, a keďže sme nechceli chodiť po čerstvo vysiatom museli sme s ďalším výsevom počkať, kým prvý začal vyrastať.

Prvú trávu sme pokosili malou benzínovou kosačkou. Po prvých 3 koseniach sme si kúpili výkonnejšiu traktorovú (Husqvarna TC 138), s ktorou kosenie 20 árov trvá asi 45 minút. Minieme pritom 3 l benzínu. Kosiť treba každé 2 týždne.

viete, že…

… pre neskúseného záhradkára je asi lepšie sadiť jednoročné stromčeky, ktoré ešte nemajú vyformovanú korunu? Rozkonárené 2- až 3-ročné stromčeky musia mať pred výsadbou buď dobrú koreňovú sústavu, aby sa ujali, alebo musí byť korunka ostrihaná. My by sme však korunky nevedeli dobre ostrihať, a tak by pravdepodobne odumreli. Nevedeli by sme ani zhodnotiť, či je koreňová sústava dostatočná pre rozkonárenú korunku.

Dobré rady

Správny postup pri výsadbe podpníka

1. Pred výsadbou upravíme koreňový systém tak, že vyrežeme poškodené a príliš dlhé korene.
2. Namočíme korene do vody (aspoň na hodinu, najviac na 24 hodín).
3. Vykopeme vhodne veľkú jamu. V prípade ťažkých, ílovitých alebo kamenistých pôd kopeme jamu 80 × 80 × 100 cm.
4. Do stredu jamy ku kmeňu zatlčieme bambusový kolík.
5. Na dno jamy umiestnime kravský hnoj (1 × 3 kg na ovocné stromy a 1 × 1,5 kg na drobné ovocie).
6. Ďalšiu vrstvu tvorí pôvodná zem a substrát s aktívnym humusom 3 : 1. Touto vrstvou plníme jamu do 1/3 – 1/2 výšky.
7. Stromček priložíme ku kolíku zo severnej strany.
8. Stromček prihŕňame a druhá osoba ním potriasa tak, aby sa kyprá úrodná zemina obohatená substrátom dostávala pomedzi korene. Potom ho nadvihneme do žiadanej hĺbky (miesto očkovania musí byť 10 – 15 cm nad povrchom pôdy).
9. Stromček prihrnieme zvyšnou pôvodnou zeminou obohatenou substrátom s aktívnym humusom v pomere 1 : 1
10. Po zasypaní koreňov pôdu mierne ušliapeme.
11. Stromček polejeme 15 – 20 l vody.
12. Po vsiaknutí vody zahŕňanie ukončíme a okolo kmienka urobíme misu na jar alebo nakopcujeme na jeseň.
13. Stromček uviažeme osmičkovou slučkou ku kolíku.
14. Urobíme výchovný rez. V prípade marhúľ a broskýň je lepšie urobiť rez až na jar po mrazoch. (Plantex)

náš tip

Ak sa chcete venovať záhradkárstvu, je dobré navštevovať rôzne podujatia, kde môžete stretnúť odborne vzdelaných ľudí, ktorí vám vedia pomôcť. Tak to bolo aj s pánom Júliusom Adamove, odborným inštruktorom, s ktorým sme sa spoznali na Agrokomplexe v Nitre. Ochotne pomohol, či už radou, alebo aj priamo v sade. Sám sa ponúkol prejsť veľkú diaľku (napriek svojmu vysokému veku) a navštíviť naše hospodárstvo. V marci sme ho pozvali, aby nám pomohol s výchovným rezom, a prisľúbil nám každoročné návštevy. Strihanie stromčekov sa treba učiť dlhšie ako jednu-dve sezóny.

Text, foto, realizácia Mgr. Pavol Szabó
Zdroj časopis Urob si sám 3/2019