Sanácia vlhkej stavby

sanacia vlhkej stavby

Nadmerná vlhkosť konštrukcií je častým problémom starších rodinných domov či chalúp. Akými prostriedkami ju možno odstrániť?

Vlhnutie sa väčšinou prejavuje v spodnej časti stavby, ktorá je v priamom kontakte s terénom alebo blízko terénu (napr. základy, suterény, prízemia, oporné steny). Nasiaknutá voda v murive môže spôsobiť zníženie jeho pevnosti premŕzaním, znížením tepelného odporu a zvyčajne aj estetickej kvality stien (napr. škvrnami na povrchu stien). Voda vytvára prostredie aj na ďalšie sekundárne poruchy – transport solí rozpustných vo vode do muriva či vytvorenie živnej pôdy pre rôzne nákazy, čo sa prejavuje napr. opadávaním omietok, výkvetmi solí, ložiskami plesní atď. Nadmerná vlhkosť stavby môže postupne poškodiť aj ďalšie stavebné konštrukcie, najmä z dreva.

Príčiny vlhnutia

Nadmerné vlhnutie spôsobuje vo väčšine prípadov nedostatočná, poškodená alebo chýbajúca hydroizolácia. Prv než sa pustíme do akýchkoľvek sanačných prác, musíme určiť zdroje vlhkosti a podľa toho odborník navrhne spôsob izolácie proti vode. Zisťujeme, či nie je zvýšená hladina podzemnej vody (treba pozrieť do studní), či nie je poškodená strešná krytina, potrubia vody alebo kanalizácie, strešné žľaby a odpady dažďovej vody, krytiny, oplechovania, okná a pod. Múry môžu vlhnúť aj v dôsledku zrážania pary v nich. S tým súvisí aj využívanie miestností, najmä po adaptácii, na účely, na ktoré neboli určené (napr. z komory na severnej strane domu sa stala kúpeľňa). Ďalšími príčinami môže byť vlhkosť z blízko položených frekventovaných ciest, kopy zeminy alebo rôzneho odpadu, násypy napadanej stavebnej sutiny a pod. Odstránením týchto chýb môžu ťažkosti pominúť bez toho, že by sme stavbu museli špeciálne prerábať.

Postup pri nanášaní sanačnej omietky

 
1. Odstránime starú omietku. 2. Škáry vyškriabeme do hĺbky 1 až 2 cm.
 
3. Podklad očistíme a navlhčíme. 4. Nástrek aplikujeme celoplošne v hrúbke asi 5 mm.
 
5. Po stvrdnutí prednástreku stenu opäť navlhčíme. 6. Nanesieme spodnú (jadrovú) vrstvu omietky.
 
7. Jadrovú vrstvu stiahneme latou, ale povrch neuhládzame. 8. Stvrdnutý povrch zdrsníme a začistíme.
 
9. Nanesieme tenkú vrchnú vrstvu sanačnej omietky. 10. Omietku upravíme filcovým alebo molitanovým hladidlom.


Sanácia

Technológie sanácie vlhkých budov využívajú na odstránenie vlhkosti princípy vetrania a vysušovania vzduchom, aj horúcim, zohrievania konštrukcií, vytvárania bariér (fólií, tmelov, plechov, resp. napúšťacích roztokov), ktoré zabraňujú kapilárnemu vzlínaniu vody v konštrukcii, vytvárania elektrofyzikálnych bariér (elektroosmóza, galvanoosmóza). Izolačné nátery, tmely a omietky, resp. sanačné omietky sa využívajú ako doplnkové technológie spolu s odsoľovaním muriva. Okrem toho môžeme stavbe pomôcť vytvorením drenáže, znížením hladiny podzemnej vody či zvýšením paropriepustnosti jej okolia. Konkrétnych technológií na sanovanie zavlhnutého muriva je dnes na trhu veľa, no uvádzame len niektoré. Otázku výberu tej najvhodnejšej technológie nemožno jednoducho zodpovedať, pretože situácie, v ktorých sa zavlhnuté budovy nachádzajú, sú často veľmi rôznorodé.

Premurovanie hydroizolačnej škáry
Pri vzlínajúcej kapilárnej vlhkosti je z hľadiska pomeru finančnej náročnosti k účinnosti pre bežného chalupára čim majiteľa staršieho domu najvýhodnejšie postupne premurovať konštrukciu vlhkej steny s vložením hydroizolačnej vrstvy. Rozobratie muriva, vloženie dodatočnej hydroizolácie a opätovné domurovanie je možné len vtedy, ak je väzba muriva tvorená pravidelným riadkovým ukladaním tehál alebo plochých či opracovaných kameňov. Jestvujúcu väzbu muriva po odstránení omietok rozoberieme smerom zhora nadol tak, aby sa v pracovnom zábere vytvorila tzv. nepravá (prečnelková) klenba. Znamená to, že vybúraný otvor sa rozširuje odhora nadol. Do vytvorených otvorov pracovných záberov širokých asi 1 m, ktoré treba striedať v poradí prvý – tretí – piaty – druhý – štvrtý atď., dôkladne rozprestrieme novú horizontálnu hydroizoláciu a otvor opätovne domurujeme. Ochrana muriva pred sadaním je dôležitá a možno ju zabezpečiť pomocou klinov a expanznej malty.

Vetranie konštrukcie
Na vytvorenie kontaktného vetrania môžeme využiť napr. štrbinu, ktorá vznikne priložením profilovaných pásov z hrubej plastovej fólie. Fólia musí odolať vysokému tlaku zeminy (výrobca určuje, do akej maximálnej hĺbky možno materiál použiť). Ukladáme ju na vonkajšie strany vlhkého muriva pod úrovňou terénu – do výkopu, ktorý po priložení fólie zasypeme. Je preto vhodnejšie použiť fóliu s vyššou profiláciou (asi 5 až 7 cm), ktorá sa označuje aj ako drenážna, hoci efekt ventilácie je nižší ako pri vytvorení vetracieho kanála so šírkou 30 až 60 cm. Napriek tomu sa proces vlhnutia muriva týmto spôsobom často spomalí. Na efekt ventilácie treba fóliu nechať po uložení prečnievať niekoľko centimetrov nad terén a vzniknutú zvislú priebežnú štrbinu prekryť.

Dutinové podlahy
Podlahy sa vetrajú sústavou navzájom prepojených dutín pod podlahou. Napojené sú na vonkajšie ovzdušie. Dutiny môžeme vymurovať alebo vytvoriť z plastových štvorpätkových prefabrikátov kupolovitého tvaru, ktoré sa ukladajú vedľa seba na štrkový podsyp (prípadne betónovú podlahu). Na zostavu kupol položíme oceľovú sieť a celok zalejeme betónom hrubým minimálne 4 cm. Odvetrávanie zabezpečíme vytvorením sústavy komínikov v obvodovom murive. Na chladnejšej strane sa vyvedú asi 30 až 50 cm nad terén, na teplejšej podľa možnosti čo najvyššie.

Doplnkové technológie


Nátery

Na hydroizoláciu konštrukcií, najmä betónových, ale aj murovaných, sa používajú aj tesniace (tzv. kryštalické) nátery, ktoré môžu byť povrchové alebo hĺbkové. Vytvárajú formáciu kryštálov nerozpustných vo vode s tesniacim účinkom. Chemická reakcia vytvárajúca kryštály preniká do značnej hĺbky betónovej konštrukcie a závisí viac od prítomnosti vody v konštrukcii a teploty konštrukcie než od priľnavosti k povrchu. Hydroizolačné nátery spravidla prepúšťajú paru.

Tesniace nátery zacelia aj vlasové trhliny (do hrúbky približne 0,5 mm), širšie trhliny však treba pred použitím náterov vysekať až po pevný betón a utesniť. Nátery sa zvyčajne dodávajú vo forme prášku alebo suspenzie, ktoré sa zmiešajú presne podľa pokynov výrobcu – väčšinou pridávaním riedidla (vody) do prípravku. Nanášajú sa po vrstvách špeciálnymi štetcami (hrúbka vrstvy 0,5 až 1 mm) alebo metlou s tvrdými štetinami, prípadne sa môžu nastriekať. Druhá vrstva sa nanáša po zaschnutí, no ešte pred zatvrdnutím prvej vrstvy (do 48 hodín).

Omietky a tmely
Okrem hydroizolačných tesniacich náterov sú k dispozícii aj tesniace omietky, stierky (hrúbka vrstvy 1 až 2 mm), malty alebo tmely, ktoré majú podobné úžitkové vlastnosti ako nátery, avšak zvyčajne málo prepúšťajú paru. Dôležitou modernou doplnkovou metódou sanácie zavlhnutých murív je ich omietnutie sanačnou omietkou (sanačným systémom), ktorá je nenasiakavá a vo veľkom rozsahu prepúšťa vodné pary. Túto technológiu môžeme vo viacerých prípadoch použiť aj samostatne, avšak väčšinou predstavuje vhodný doplnok k inej technológii sanácie zavlhnutého muriva. Účinnosť a spoľahlivosť sanačných omietkových systémov býva veľmi vysoká.

Text: Oto Makýš, PhD.
Foto: autor, Baumit, Cemix, JAGA, Sika
Zdroj: časopis Urob si sám

Komentáre

Pridať komentár

Emailová adresa nebude zverejnená, poskytnutá iným osobám ani na ňu nebudeme nič posielať. Je však nutná na prevádzku diskusií. Pozrite si naše podmienky spracovania osobných údajov. Ak sa vám nechce zakaždým zadávať prezývku a email, využite možnosť bezplatnej registrácie.