Aj chata potrebuje základy

Výkopové práce a stavba základov – to sú prvé stavebné činnosti, ktoré neobídu ani stavbu chaty. Pred jej začiatkom je nutné urobiť prípravné zemné práce: odstránenie porastov, kríkov, stromov, pňov, prípadne starých budov, starej dlažby, trávy a ornice.

Galéria

Kedy začať
Niektorí individuálni stavebníci zhotovia najprv suterén, ten nechajú v zime „vymrznúť” a na jar pokračujú v stavbe prízemia a prípadného ďalšieho podlažia. V takom prípade stačí začať výkopy a základy začiatkom jesene a do zimy sa dokončí celý suterén. Druhá možnosť je začať s prácami na výkopoch skoro na jar a pokračovať postupne a plynule stavbou bez prerušenia až do mrazov. Stavba je dovtedy zastrešená, má osadené okná a dvere a vnútri sa môže pokračovať s prácami bez ohľadu na počasie.

Zloženie základovej zeminy
Podľa slovenskej technickej normy rozdeľujeme zeminu z hľadiska výkopových prác, terénnych úprav, výkopov a násypov do siedmich tried. Čím vyššiu triedu zeminy máme na pozemku, tým ide oddeľovanie ťažšie.

Vykopanú zeminu môžeme použiť na ďalšie terénne úpravy a svahovanie priamo na stavebnom pozemku. Pri väčšine projektov v technickej správe sa uvádza použitie ornice – hornej vrstvy výkopu v hrúbke 20 až 40 cm – na terénne úpravy, a preto sa tento vykopaný materiál (výkopok) skladuje väčšinou priamo na stavebnom pozemku.

Výkopy
Pred zhotovením výkopov si dokonale preštudujeme výkresy výkopov a základov, pretože cez základy prechádzajú inštalácie vody, plynu, kanalizácie a na ich priestupy cez steny základov nesmieme zabudnúť. Z hľadiska výkopových prác rozlišujeme tri druhy výkopov:

• stavebná jama – výkop, ktorého šírka aj dĺžka v pôdoryse sú väčšie ako 2 m, a hĺbka je maximálne 14 m,
• stavebná ryha – výkop, ktorého jeden pôdorysný rozmer je menší ako 2 m, dĺžka nerozhoduje. Hĺbka je maximálne 14 m. Ak je výkop pre základovú pätku užší ako 2 m, nazýva sa tiež ryha,
• stavebná šachta – má pôdorysný rozmer do 36 m2 a jej najväčší rozmer je hĺbka.

Ak staviame nepodpivničenú chatu, zhotovíme len stavebné ryhy, do ktorých vlejeme betónovú zmes. Ak staviame podpivničenú chatu, celý veľký výkop bude stavebná jama, na dne ktorej budú ryhy pre základy. Ešte je dôležité uvedomiť a ujasniť si šírku týchto základov, pretože by mali byť asi o 20 cm širšie (z každej strany nosného alebo obvodového múru je základ rozšírený minimálne o 10 cm) ako hrúbka suterénneho muriva. Je to kvôli lepšiemu rozloženiu zaťaženia do základovej zeminy.

Označenie
V teréne máme zvyčajne kúskami roxorov vyznačené rohové body stavby. V minulosti sa z týchto rohových bodov nakreslili na terén čiary vápnom, okolo budúceho výkopu sa zhotovili lavičky a na lavičky sa natiahli šnúry ako čiary obrysov základov. Lavičky sa zhotovovali ako jednoduché – doska s dvomi kolíkmi alebo ako rohové – dve dosky zvierajúce pravý uhol s tromi kolíkmi – ako pomôcky na obrys rohov objektu. Lavičky sa osadili 1,5 m od obrysov budúceho objektu, aby sa pri výkopoch nezosunuli do stavebnej jamy. Dnes sa výkopy robia jednoduchšie, na terén sa nastrieka obrys výraznými farbami v spreji a môže sa kopať.

Rozmery
Podľa technológie zhotovenia suterénneho muriva a jeho kvalitného izolovania proti vode a stratám tepla je už v projekte určené, či sa výkop z vonkajšej strany zväčší (približne o 60 cm), a či sú steny výkopu zvislé alebo šikmé. Na zhotovenie izolácie je potrebné na vonkajšej strane výkopu vytvoriť pásmo šírky okolo 60 cm – pracovné pásmo (teda aj stavebná jama je širšia a dlhšia asi o 120 cm), po dokončení spodnej stavby medzeru zasypeme výkopkom odloženým na dočasnej skládke. Ak projektant navrhol inú technológiu zhotovenia suterénneho muriva – zvnútra stavby, stena výkopu lícuje s obrysom základov a suterénneho muriva.

Zaistenie stien
Steny výkopu môžu byť zvislé, alebo šikmé. Závisí to od zloženia základovej zeminy a od hĺbky výkopu. Ak je výkop plytší ako 1,5 m a zemina je súdržná, môžeme kopať zvislo. Ak je výkop hlbší, musíme steny pažiť. Ak je základová zemina nesúdržná, musíme ju tiež chrániť pred samovoľným padaním pažením alebo sa rozhodneme pre šikmé steny výkopu. V praxi sa ako skúška používa nasypanie výkopku lopatou na malú hromadu a na základe sklonu tohto malého kopčeka sa určí sklon šikmej steny výkopu. Bežne sa však zošikmené steny výkopov používajú veľmi málo, lebo sa zvyšuje prácnosť nutnosťou obsypať objekt po zhotovení suterénu.

Ak je výkop hlbší ako 1,5 m, musíme zhotoviť paženie podľa zásad bezpečnosti pri zhotovovaní suterénneho muriva. Robí sa to väčšinou z dosiek, fošní alebo dielcov. Dnes sa na veľké stavby vo veľkej miere používa vzperné paženie, ktoré pozostáva z oceľových profilov.

Vyrovnanie stien a dna
Ak je výkop nahrubo zhotovený, dočistíme steny a spodnú plochu. Čím rovnejší spodný povrch máme, tým lepší podklad vznikne na zhotovenie podkladového betónu. Ak je chata navrhnutá na pásových základoch z liateho betónu, na dne jamy musíme zhotoviť ryhy hĺbky a šírky podľa projektu. Ak je stavba založená na doske (v blízkosti riek, na nerovnomerne únosnej základovej zemine…), dno stavebnej jamy dokonale vyrovnáme.

Základy
Základy sa všeobecne rozdeľujú na plošné (ak je únosná vrstva zeminy hneď pod povrchom) a hĺbkové (ak je únosná zemina hlboko v podloží). Pri stavbe chaty zakladáme len na plošných základoch a prípadnú nedostatočnú únosnosť základovej zeminy odstránime rozšírením základov, aby v základovej škáre vzniklo menšie zaťaženie na jednotku plochy základov.

Základové dosky
Ak už sme nútení robiť výrazné opatrenia kvôli únosnosti základovej zeminy alebo sa obávame pravidelného vylievania vody z koryta rieky, alebo staviame na bývalej skládke, ako základ zhotovíme železobetónovú dosku. Je to konštrukcia vyskytujúca sa hlavne v občianskej vysokopodlažnej zástavbe, ale dá sa použiť aj so železobetónovými stenami ako železobetónová vaňa, ak zakladáme pod hladinou spodnej vody, alebo v svahovitom teréne a obávame sa prívalovej podzemnej vody z dažďov. Železobetónová doska je konštrukcia hrúbky nad 40 cm, vystužená oceľovou výstužou v oboch smeroch a musíme mať na ňu statické výpočty a výkresy.

Materiál
Základové pásy aj pätky formujeme na mieste z betónu alebo železobetónu. Do vytvorených rýh s jednostranným alebo obojstranným debnením vylievame betón až do výšky 10 cm nad dno stavebnej jamy. S pomocou oceľovej výstuže, môžeme základy spojiť so stenami suterénu, ktoré sa dnes najčastejšie robia tiež z betónu. Základy sú namáhané hlavne na tlak, a tak voľba materiálu bude správna, ak vyberieme pevný materiál s veľkou objemovou hmotnosťou aj bez dostatočných izolačných vlastností, ktoré potom vylepšíme dodatočnou tepelnou izoláciou. Na zhotovenie suterénnych stien použijeme tzv. debniace tvárnice.

Debniace tvárnice
V stavebnej praxi sa používa termín stratené debnenie. Znamená to debnenie, ktoré po splnení svojej hlavnej funkcie ostáva v stavebnej konštrukcii natrvalo. Spravidla preto, lebo je zabetónované, a samotnej konštrukcii neprekáža.

Pri používaní debniacich tvárnic z betónu sa tiež hovorí o stratenom debnení. Samo tvorí betónovú konštrukciu. Treba ho len zaliať betónom a poprípade vystužiť. Ak sme sa rozhodli pre použitie dutých betónových tvárnic, postupne ich ukladáme na seba v troch až štyroch radoch, preväzované na polovicu alebo jednu tretinu tvárnice. Musia sa ukladať do zvislej roviny a súčasne kontrolovať vodováhou. Ak presne nesedia, pomáhame si malými drevenými klinmi, ktoré ostanú medzi jednotlivými radmi tvaroviek až do úplného stvrdnutia betónu v tvarovkách. Podľa projektu jednotlivé časti suterénneho muriva pravidelne vystužujeme oceľovou výstužou zvislo i vodorovne. Každé tri – štyri uložené rady postupne zalievame betónom.

Počas stavby stien suterénu podľa výkresov kontrolujeme umiestnenie a veľkosť otvorov – dverí a okien suterénu, presné zhotovenie ich prekladov, konštrukcie a prvky prestupujúce týmito stenami – ako sú otvory na kanalizáciu, vodu, plyn, oznamovaciu slaboprúdovú inštaláciu a iné rozvody, prípadne možnosť priamo do steny zabudovať krkovicu na neskoršie zhotovenie elektroinštalácie.

Prestupy
Na miestach určených projektom vkladáme do debnenia vložky, ktoré po dokonalom stuhnutí betónu vyberieme. Otvory, ktoré po nich ostanú, slúžia ako prestupy kanalizácie, vody, plynu, elektroinštalácií, ak tadiaľ budú prechádzať. Ako vložky môžeme použiť rúrky z PVC s väčšími priemermi (alebo z kovových materiálov ako ponechané prechodky) vystlané pokrčeným papierom alebo vložíme pred betonáž na patričné miesto polystyrén, alebo drevený hrantík stlčený z dosiek. Plný pevný materiál by sme nevedeli z betónu dostať, lebo betón sa tuhnutím zmrašťuje a dokonale obopne všetky vložky.

Text: Ing. Želmíra Kováčiková
Foto a kresby: KM Beta, Jaga, Leier, Premac, Schiedel, Daniel Veselský,
Wienerberger