Rodinný dom svojpomocne (2.časť): Základy

Na výstavbu rodinného domu sme sa rozhodli použiť katalógový projekt. Ten vo väčšine prípadov nezohľadňuje špecifické danosti prostredia, v ktorom bude rodinný dom postavený. Týkalo sa to hlavne základov, ktoré sú v projektoch tohto typu štandardne vyprojektované.

Galéria

Náš rodinný dom je postavený v kopcovitom teréne s ílovitou pôdou, s lokálne vysokou úrovňou hladiny podzemných vôd. Podľa inžinierskogeologického prieskumu bolo hodnotenie základových pomerov pre rodinný dom bez podpivničenia zložité. Vzhľadom na uvedené hodnotenie inžinierskogeologických podmienok bolo treba pri plánovaní výstavby v danom území počítať s primeraným – podľa náročnosti projektu – zvýšením nákladov na prípravu územia a na zakladanie stavby. Pred začatím budovania základov sme si dali od projektanta vypracovať statický posudok a návrh zakladania stavby na našom pozemku. Oproti pôvodnému projektu bolo potrebné zmeniť základovú konštrukciu. Ako izoláciu základov sme použili natavovacie asfaltované pásy.
Pri budovaní základov sme dodržiavali nasledovný postup:
▶ Základovú škáru bolo možné vykopať strojom, za predpokladu, že stroj bude pri práci stáť tak, aby sa pri pojazde sa nedostal do priestoru, kde sa budú neskôr betónovať základy. Tie sme si dali vykopať strojom.
▶ Posledných 10 cm výkopu pod podkladový betón bolo potrebné vykopať ručne bezprostredne pred položením podkladového betónu, pričom sme dbali na to, aby po ručnom vykopaní pred betonážou do výkopu nenapršalo.
▶ Na podkladovom betóne v hrúbke 10 cm sme vybudovali vystuženú monolitickú časť základu v šírke 1 m a výške 22 cm. Betón na stavbu sme si dali doviesť domiešavačom.
▶ Po zatvrdnutí betónového základu sme murovali ostatnú časť základu zo šalovacích betónových tvárnic s uloženou betonárskou výstužou – betonárska oceľ, ktorej základy pohltili vyše 1 km. V tejto fáze sme museli dať pozor, aby sme nezabudli do zeme uložiť potrebné armatúry na vodu, kanalizáciu a pripojenie na verejnú sieť.
▶ Bezprostredne po vymurovaní šalovacích dielcov bol vykonaný spätný zásyp so zhutňovaním pôvodnej zeminy okolo základov. Nasledovalo zaplnenie obmurovanej časti základov kameňom a štrkom, položenie kari sietí a následné zabetónovanie celej podlahy.
▶ Okolo celého domu sme vybudovali štrkový drén na odvod vody.
Čo na to odborník?

Vystužený betón

Vysoká členitosť základov bola daná statickým výpočtom. Alternatívou k základovým pásom je položenie penového skla a samonosnej základovej dosky.
Po celej hĺbke mohli byť použité šalovacie tvárnice prípadne prenosné debnenie. Na urýchlenie prác s výstužou odporúčam použiť betón vystužený oceľovými vláknami (drátkobetón) namiesto štandardného betónu. Tento produkt obsahuje aj oceľové drôty, ktoré sú schopné nahradiť „kilometre výstuže“. Na základe statického výpočtu sú drôty nadávkované priamo v betonárni a výrobca betónu garantuje ich množstvo.

Základy sme si dali vykopať strojom, no časť, sme si museli dokopať ručne pre riziko zosuvu pôdy.	Na stavbu základov sme využili betónové tvárnice zalievané železobetónovou výplňou

Základná základová zásada

Základnou zásadou je, že by sa betón nemal ukladať z väčšej výšky ako 1,5 m, a má sa zhutniť vibrátorom. V tomto prípade je dobré použiť čerpadlo na betón, aby sa nedostal na debnenie, ale sa presne ukladal na určené miesto. Rovnako je nutné zabezpečiť účinný vibrátor. Pri betónovaní na starší betón musí byť použitý „prepojovací“ mostík z penetračného náteru. Čerstvo zabudovaný betón, hlavne spomínaná platňa, sa musí počas 10 dní ošetrovať proti vzniku nežiaducich trhlín a zabezpečiť proti nežiaducemu odparovaniu vody z konštrukcie.

Vnútorná výplň základov pred pokládkou betónovej platne.	Betónová platňa základov domu je dokončená. Začíname so zvislými pórobetónovými konštrukciami.

Filozofia základov

Základy by bolo možné realizovať po celej hĺbke šalovacími tvárnicami z vibrolisovaného betónu, čím by sa zabezpečila presnosť a ušetrila práca pri vykopávaní mimo vymedzeného priestoru, prípadne použitie debnenia.
Pri základoch je nutné dodržať rozmery a správne ich odizolovať. Asfaltované pásy patria medzi najúčinnejšie a cenovo prijateľné. Alternatívou je betón s prímesou kryštalickej hydroizolácie, ktorá zároveň chráni aj proti pôsobeniu radónu, prípadne penové sklo, fólie, kde je problém so špeciálne sa zatavujúcimi spojmi, alebo hydroizolačné nátery, ktoré sú finančne najnákladnejšie. K základom je potrebné pristupovať s filozofiou, že držia celý dom, a už nikdy ich nie je možné opraviť ako fasádu.
Chcela by som pochváliť zodpovedný prístup pri nasadení mechanizmov – pôda, ktorú statik posúdil ako nevhodnú, bola mechanizmami zaťažená iba čiastočne. Pozitívne hodnotím aj starostlivosť o výkopy, že v nich neostávala voda či zvyšky nečistôt.

Práce by bolo možné zrýchliť iba použitím drátkobetónu prípadne samohutniaceho betónu, kde by odpadli aj náklady spojené s hutnením betónu.

Ing. Ľubica Pišťanská, technológ spoločnosti Holcim, Slovakia

Betonix radí
Pred začatím zemných prác treba upraviť povrch terénu, najmä odstrániť organické látky, porast a ornicu. Tieto látky nesmú zostať v podloží, pretože ich zotlievaním by násypy dlho sadali. Ďalej je potrebné vybudované zemné telesá chrániť pred atmosférickými vplyvmi a nečistotami. Výkopy je nutné zabezpečiť pažením. Ďalej je potrebné stavebnú jamu odvodniť, a to buď povrchovo, alebo hĺbkovo.
Viac na www.akostavat.com

Čo na to architekt?

Klasický dom verzus energeticky úsporný dom: Začnite od základov

Pri realizácií základov si musíme dať pozor na nežiaduce tepelné straty smerom do zeminy a taktiež obmedziť, respektíve vylúčiť vznik tepelných mostov, ktoré sa môžu vyskytnúť najmä v pätách obvodových stien.
Nezabudnime preto dať do podlahy aspoň 15 až 20 cm izolácie, prípadne môžeme stavbu založiť na vrstve penového skla. Základy po obvode chránime pred premŕzaním nenasiakavou tepelnou izoláciou, ktorej hrúbka sa pohybuje spravidla okolo 10 cm.

Ako je na tom náš postavený rodinný dom? A ako ho môžeme ešte vylepšiť?

V projekte a aj pri výstavbe sa do podlahy navrhla tepelná izolácia s hrúbkou 40 mm. Takáto tepelná izolácia už nevyhovuje dnešným požiadavkám. V rozostavanom dome sú však už obmedzené podmienky na nápravu. V takomto prípade nám čiastočne pomôže obmedziť tepelné straty zateplenie základov po celom obvode domu extrudovaným polystyrénom s hrúbkou od 60 mm do 100 mm. Týmto opatrením zabránime premŕzaniu základov a obmedzíme prienik chladu do podlahy.

Podlaha energeticky úsporného domu by mala mať tepelný odpor s hodnotou R = min. 4,0 m² . K/W, čo dosiahneme tepelnou izoláciou s hrúbkou min. 150 mm. Ani v takomto prípade by sme však nemali zabudnúť na zateplenie základov ani sokla.

Ing. arch. Rudolf Hudák, autor projektu úsporných, domov – miniDOMY.sk

Text: stavebník, Ing. Ľubica Pišťanská, Ing. arch. Rudolf Hudák
Foto: stavebník, thinkstock.com
Zdroj: časopis Urob si sám, JAGA GROUP, s.r.o. –>