Vyberme si správny komínový systém
Komín je veľmi dôležitá súčasť domu a v nijakom prípade nesmieme podceňovať jeho návrh a výstavbu. Prvoradou úlohou komína je bezpečne odviesť spaliny nad strechu, kde sa rozptýlia do ovzdušia.
Galéria
Murovaný komín už nezodpovedá požiadavkám modernej vykurovacej techniky. Má horší ťah, je citlivý na vlhkosť, má malú odolnosť proti kyseline a zlú tepelnú izoláciu. Pukliny, premokanie a oheň predstavujú pre dom a jeho obyvateľov veľké nebezpečenstvo. Okrem toho nemožno murovaný komín používať univerzálne.
Preto skôr ako sa budeme rozhodovať pre komínový systém, mali by sme vedieť, aký spotrebič – kotol – budeme používať. Väčšina majiteľov rodinných domov však chce aj spotrebiče na tuhé palivo – pec či kozub. Moderné vložkové komíny to umožňujú. Návrh komínového telesa by sme mali prediskutovať s projektantom, so stavebnou firmou a stavebným dozorom.
Komínový prieduch
Potrebný ťah v prieduchu komína (prieduch je zvislý otvor v telese komína) sa dosiahne vtedy, ak má komín správnu výšku, prierez a vyústenie. Ideálny tvar komínového prieduchu je kruh. V jednom komínovom telese môže byť viac prieduchov pre rozličné druhy paliva. Výpočet priemeru prieduchu je úlohou projektanta. Pri centrálnom plynovom vykurovaní rodinných domov v 95 percentách stačí priemer 14 cm. Pre spotrebiče na tuhé palivá, ako je napríklad uzavretá kozubová vložka, postačuje priemer 16 až 18 cm, na otvorené kozuby sa odporúča priemer 20 cm. Ak priemer prieduchu nezodpovedá výkonu, stráca spotrebič účinnosť, a tým sa zvyšujú náklady na vykurovanie. Priveľmi široký komínový prieduch nemá dostatočný ťah a dochádza k nadbytočnej tvorbe kondenzátu.
 |  |
Konštrukcia
Z hľadiska konštrukcie poznáme komíny jednovrstvové a viacvrstvové. Pri jednovrstvových komínoch tvorí komínový plášť priamo komínový prieduch. Jednovrstvové komíny sa môžu navrhovať len v občas užívaných stavbách, napríklad v chatách či hospodárskych budovách. Viacvrstvové komíny pozostávajú z komínového plášťa, izolácie a šamotovej vložky. Vonkajší plášť tvoria tvarovky z ľahčeného betónu. Sú mrazuvzdorné, môžu sa omietať, stierkovať a tapetovať. Práca s nimi je nenáročná a rýchla. Izolácia komína z minerálnych vláken zabezpečuje optimálnu prevádzkovú teplotu a zabraňuje kondenzácii spalín. Srdcom každého keramického komínového telesa sú šamotové vložky, ktoré sú vhodné pre všetky typy palív. Ich životnosť je najdlhšia, odolávajú vysokým teplotám a sú bezpečné aj z hľadiska vznietenia spalín. Pri tuhých palivách (drevo, uhlie) musia odolať vysokým teplotám, a zároveň byť odolné proti prieniku kondenzátu, ktorý vzniká pri plynnom, ale aj tuhom palive (ochladzovanie spalín na hranicu rosného bodu a pod ňu). Šamotové vložky kruhového prierezu odolné proti kondenzátom sú vnútornou časťou komína. Hliníkové vložky možno použiť v komíne pre plynový spotrebič. Životnosť majú obmedzenú na dva až päť rokov, ale v komíne pre spotrebiče na tuhé palivo sú zakázané. Vložka z nehrdzavejúcej ocele je vhodná pre tuhé a plynné palivo a má niekoľkonásobne dlhšiu životnosť ako hliník.
Komínové telesá
Dnešné moderné vykurovacie zariadenia si vyžadujú aj moderné komínové telesá.
Názor s ktorým sa môžeme stretnúť, že čím väčší priemer má prieduch, tým je lepší, je mylný. Ak priemer prieduchu nezodpovedá výkonu spotrebiča, stráca spotrebič na účinnosti, a zvyšujú sa tak náklady na vykurovanie. Pretože komínový prieduch nemá dostatočný ťah, dochádza k nadbytočnej tvorbe kondenzátu, ktorý môže poškodiť komínové teleso, v prípade, že jeho konštrukcia nie je schopná odolávať takémuto zaťaženiu. Priemer prieduchu komínového telesa rodinného domu štandardnej veľkosti pre plynový kotol je 14 cm.
Komín pre plynový spotrebič by mal byť tesný proti tvorbe kondenzátu, aby kondenzát z odvádzaných spalín nemal možnosť poškodiť komínové teleso. V prípade kondenzačných spotrebičov je táto požiadavka zvlášť dôležitá, keďže spaliny z takéhoto kotla už na jeho výstupe majú teplotu pod teplotou rosného bodu (52 až 56 °C). Pri správne postavenom komínovom systéme to však nie je žiaden problém.
Priemer prieduchu komína pre spotrebiče na tuhe palivá by mal byť stanovený podľa výpočtom, avšak je možno sa však orientovať aj podľa všeobecných podmienok.
Pri dodržaní minimálnej účinnej výšky 5 m možno použiť rovnicu – priemer dymovodu (vyústenie spalín zo spotrebiča) sa rovná priemeru komínového prieduchu. Bežným priemerom pre odvod spalín z kozubovej vložky je 16 až 20 cm (v závislosti od výkonu), z kachľovej pece 18 až 20 cm, z otvoreného kozuba 20 až 30 cm.
Nad strechou
Pre správnu funkciu komínového telesa a aj spotrebiča je potrebná dostatočná výška zaústenia dymovodu do komínového telesa. Vo všeobecnosti platí požiadavka, aby vyústenie komínového telesa bolo 0,5 m nad hrebeňom strechy. Táto podmienka sa opiera o skúsenosti s požadovaným rozptylom spalín tak, aby nemohli vnikať späť do interiéru budovy cez okenné otvory.
–>
Časť komína vyčnievajúca nad strechou by mala okrem technických, technologických a ekonomických požiadaviek spĺňať aj estetické požiadavky. Elegantným riešením je komínový prefabrikát z nehorľavého vláknitého betónu, ktorý sa ku komínu pripevňuje pomocou skrutiek. Je odolný proti poveternostným vplyvom a má dlhú životnosť. Iné riešenie predstavuje stavebnica, ktorú tvoria betónové segmenty s dlhou životnosťou. Ich povrchová úprava imituje tradičnú tehlu. Montáž trvá len niekoľko hodín. Trendom sú komínové hlavice z nehrdzavejúcej ocele.
Údržba a kontroly
Teplota sadzí zachytených pri horení v komíne na pevné palivá dosahuje 1 000 až 1 300 °C. Môže zapríčiniť poškodenie komínovej konštrukcie, ohroziť budovu požiarom a v krajnom prípade aj ohroziť život. Pri spaľovaní tuhého paliva spolu so spalinami – horúcim vzduchom – unikajú do komína spálené zvyšky paliva v podobe sadzí. Vzhľadom na svoj charakter, v spolupôsobení s parou vzniknutou odparením vody obsiahnutej v palive, sa usádzajú sadze na stenách komína. Vzniká tak súvislý povlak na vnútornej stene komína, ktorý môže začať horieť, preto treba komín pravidelne čistiť od nánosu sadzí v prieduchu.
Komín pre plynový kotol treba skontrolovať pred kolaudáciou a požiadať odborne spôsobilú osobu o jeho uvedenie do činnosti, následne nechať komín skontrolovať každých 12 mesiacov.
Komín na tuhe palivá – pre kozub, kachle – treba tiež pred kolaudáciou skontrolovať a požiadať o jeho uvedenie do činnosti odborne spôsobilú osobu. Následne treba nechať komín skontrolovať každé 4 mesiace. Čistenie komína prenecháme odborníkom – kominárom, ktorí túto prácu urobia bez toho, aby ho poškodili. Výsledkom každej kontroly by mal byť preverený a bezchybný komín a vystavená revízna správa, ktorú budeme potrebovať v prípade, že dôjde na základe prevádzky komínového telesa k poškodeniu majetku.
Text: Vladimír Chudý
Fotografie: archív vydavateľstva, Stanislav Botur, Leier, Prespor, Schiedel
Komentáre