/ Dom / Strecha /

Spájanie dreva

spajanie dreva

Na rýchle spojenie dvoch alebo viacerých drevených častí slúžia mechanické spájacie prostriedky ako klince, skrutky, kolíky a pod. Ďalšou možnosťou je spájanie pomocou rôznych lepidiel a tiež tradičný spôsob, ktorý predstavujú tesárske spoje. Pomocou sústavy tesárskych spojov spojíme drevené prvky aj bez použitia kovových spojovacích prostriedkov.

Tesárske spoje sú dlhodobo odskúšané a pri presnom a správnom vyhotovení aj veľmi estetické. Medzi ich nevýhody však patrí prácna výroba a fakt, že pri vytváraní osedlaní, vydlabaní alebo preplátovaní dochádza v miestach s najväčším zaťažením k oslabeniu prierezu dreveného prvku. Preto si, v porovnaní s inými spôsobmi spájania, tieto spoje vyžadujú masívnejšie konštrukčné prvky s väčším prierezom.

Tesárske spoje
Podľa vzájomnej polohy spájaných konštrukčných prvkov a ich účelu rozlišujeme tri základné druhy tesárskych väzieb:

– pozdĺžne väzby (zrazy, plátovanie),
– priečne väzby (čapovanie, preplátovanie, kampovanie, osedlanie/zadrapnutie),
– zosilňovanie driev (zosilňujúce väzby, rozširujúce väzby).

Obr.: Čelné zrazy


Pozdĺžne väzby

Pozdĺžnymi väzbami nadstavujeme vodorovné, zvislé a šikmé prvky. Vodorovné trámy nadstavujeme zrazom a plátovaním. Najjednoduchším tesárskym spojom je spoj na zraz. Používame ho tam, kde je trám podopretý po celej dĺžke alebo len čiastočne, pričom podpera musí vždy byť pod spojením. Čelá zrazov môžu byť tupé, šikmé, klinočelné alebo s čapom. Proti vybočeniu musíme trámy zabezpečiť tesárskymi skobami alebo drevenými či oceľovými príložkami tak, aby na každej strane spoja boli minimálne dva svorníky. Skoba musí byť dostatočne dlhá a zaráža sa dosť ďaleko od čela zrazu, aby sa koniec trámu nerozštiepil. Pozdĺžne plátovanie uplatníme v takých konštrukciách, kde zraz nie je dostatočne podopretý. Plátovanie môže byť rovné, šikmé, s ozubom a iné. Proti bočnému posunu ho zabezpečujeme drevenými kolíkmi alebo oceľovými svorníkmi a spoj spevňujeme kovovými spojkami.

Zvislé nadstavovanie stĺpov a šikmých vzpier nazývame štepovanie. Čelá nadstavovaných prvkov najčastejšie spájame prostým čelným zrazom, ktorý zabezpečíme proti bočnému posunutiu tesárskymi skobami alebo okovaním plochou valcovanou oceľou, prípadne čiastočne zapustenými drevenými alebo oceľovými príložkami spojenými so stĺpom svorníkmi. Ďalším druhom nadstavenia stĺpov je plátovanie pomocou dvojnásobne až trojnásobne dlhšieho plátu než je priemer stĺpa. Plátovaním sa nedosiahne veľmi pevné spojenie, preto sa plát používa iba tam, kde hrozí len malé nebezpečenstvo vybočenia.

Obr.: Priečne tesárske spoje

Priečne väzby
K najrozšírenejším tesárskym spojom na spojenie dvoch alebo troch drevených prvkov, ktoré sa vzájomne križujú, patrí čapovanie. To môžeme použiť aj v prípade, že sa jeden trám končí na druhom tráme. Podľa uhla, pod ktorým sa trámy spájajú, rozlišujeme čapovanie pravouhlé alebo šikmé. Tento spoj nájdeme na krokvách v hrebeni, vzperách a pásikoch v krove, ale aj medzi priečnymi trámami a stĺpikmi. Základným prvkom tejto väzby je čap na konci jedného prvku a vydlabanie na druhom. Čapy môžu byť stredné a bočné. Na miestach, kde by oslabenie vydlabania mohlo byť nebezpečné, používame iba zapustenie pomocou svorníkov alebo strmeňov. Svorníky a strmene musíme umiestniť kolmo na niektorý trám alebo na os vnútorného ostrého uhla, ktorý zvierajú spájané prvky.

Obr.: Čapovanie

Preplátovanie použijeme vtedy, keď sa v konštrukcii križujú dva vodorovné trámy alebo keď je jeden ukončený na druhom. Keďže spodný prvok nesie hmotnosť vrchného dreveného prvku, môže byť horný trám viac oslabený. Rozoznávame úplné preplátovanie, keď výrezy v obidvoch trámoch siahajú do polovice výšky každého trámu, alebo čiastočné preplátovanie, keď sa z každého trámu vyberie výrez menší ako polovica jeho výšky. Preplátovanie používame napr. na spojenie väzníc a pomúrnic vo valbových krovoch, spojenie hranolov v rohu, napríklad prahov a lyžín drevených stien a podobne.

Obr.: Klesajúce preplátovanie

Kampovanie je osadzovanie na ozub, ktoré zabráni posunutiu prvku a súčasne šetrí drevo. V podstate ide o určitý druh preplátovania a môžeme ho využiť na spojenie križujúcich sa trámov namáhaných na ohyb. V jednom tráme je zárez, druhý môže ostať aj bez zárezu. Výška zárezu býva 1/7 z výšky dreva. Kampovanie môže byť jednostranné, obojstranné jednoduché, obojstranné dvojité a obojstranné rybinovité. Používame ho vo väzbe krovu, napríklad pri spájaní väzného trámu a pomúrnice, väznice a trámu alebo klieštin navzájom, alebo pri stavbe drevených lávok.

Obr.: Kampovanie

Osedlanie je spoj, ktorým spájame šikmý trám s vodorovným (napr. krokvu s pomúrnicou). V šikmom tráme vyrežeme sedlo, ktorým dosadne na hornú plochu vodorovného trámu. Spoj ešte zabezpečíme nárožníkmi – klincami dlhými 160 až 210 mm. Zadrapnutie je spojenie šikmého trámu s vodorovným, keď sa v tomto spoji šikmý trám končí.

Zosilňovanie driev
V miestach, kde sa trámy namáhajú na ohyb, používame zosilňujúce väzby. V miestach, kde hrúbka jedného trámu nestačí plniť statické nároky konštrukcie, treba spojiť dva trámy k sebe tak, aby pôsobili ako jeden celistvý prvok. Spojenie dvoch vodorovných trámov, ktoré pri ohybe pôsobia konštrukčne ako celok, nazývame rošt. Trámy kladieme na seba, a pritom dávame pozor, aby boli spojené čo najdokonalejšie a neposúvali sa. Posunutiu zabránime spojením skrutkami, skobami, rozličnými príchytkami, ozubmi, klinmi alebo kombináciou uvedených spôsobov. Trámy po bokoch vzájomne spojené tesárskymi skobami, ktoré sú do dreva zarazené vo vzájomnej vzdialenosti 500 mm a v 45° uhle šikmo od stredu trámu, symetricky na obe strany, nazývame zaskobené rošty. Toto rozmiestnenie skôb je nevyhnutné, aby sa skoby pri zaťažení z trámov nevytláčali. Rozširujúce väzby sa uplatňujú najmä pri doskách a fošniach. V praxi pritom rozlišujeme prostý zraz, spojenie na poldrážku, spojenie na pero a drážku alebo spojenie zvlakmi.

Obr.: Horizontálne preplátovanie

Základné pravidlá pri zhotovovaní spojov
Všetky tesárske spoje musíme vyhotoviť odborne, presne a starostlivo. Styčné plochy musia byť rovné a doliehať na seba tak, aby boli dodržané predpoklady dostatočnej únosnosti alebo statického výpočtu. Je nevyhnutné, aby jednotlivé prvky pri zostavovaní do seba ľahko, ale presne zapadali alebo k sebe priliehali. Spoje musíme dostatočne zabezpečiť proti vzájomnému posunu spájaných driev.

Lepené spoje
Veľmi pevnými, avšak pomerne nákladnými sú lepené spoje. Aj niektoré druhy tesárskych spojov (čapy) sa spájajú lepením. Lepené spoje sú veľmi pevné, húževnaté, pružné a odolávajú vode. Vyžadujú však presné opracovanie plochy a silný lisovací tlak. Na lepenie najčastejšie využívame syntetické lepidlá, ktoré pre svoje výhodné vlastnosti (vodovzdornosť, biologická odolnosť) a ľahké použitie postupne nahrádzajú glutínové a kazeínové lepidlá. Skôr ako začneme drevo lepiť, musíme ho ohobľovať, prípadne prebrúsiť a odstrániť prach z brúsenia. Z borovicového dreva odstránime miesta pokryté živicou a staré nánosy gleja. Lepené dielce po nanesení lepidla stiahneme v lise alebo pomocou stužovadiel a sťahovákov. Optimálny lisovací tlak je 0,4 až 1,2 MPa. Lisovanie trvá dve i viac hodín. Konečnú pevnosť získa lepený spoj až po niekoľkých dňoch. Dôležitou podmienkou pri lepení je dostatočná teplota v miestnosti (minimálne 21 °C) a dostatočná teplota spojov. Na pevnosť lepenia má vplyv aj smer vláken jednotlivých lepených dielov. Najvhodnejšie je, keď sú smery vláken v spoji na seba kolmé. Lepenie drevených prvkov s rovnobežnými vláknami nie je vhodné. Pomocou lepidiel sa dajú navzájom spájať rozličné materiály rozdielnych vlastností, ktoré treba pri lepení rešpektovať. V stolárskej a nábytkárskej výrobe sa stretávame s lepením dyhových materiálov, ale aj dreva s drevom, plastmi, prípadne s gumou alebo textilom.

Pevnosť a trvanlivosť drevených konštrukcií i výrobkov je priamo závislá od pevnosti spojov medzi jednotlivými komponentmi. Preto musíme spoje zhotovovať presne a používať vždy taký druh spoja, ktorý najviac vyhovuje daným podmienkam. Odmenou za toto úsilie nám bude spoľahlivý spoj bez problémov plniaci svoju funkciu dlhé desaťročia.

Text: Erika Vodičková
Foto: J. Štefko a archív JAGA
Zdroj: časopis Urob si sám

Komentáre

Pridať komentár

Emailová adresa nebude zverejnená, poskytnutá iným osobám ani na ňu nebudeme nič posielať. Je však nutná na prevádzku diskusií. Pozrite si naše podmienky spracovania osobných údajov. Ak sa vám nechce zakaždým zadávať prezývku a email, využite možnosť bezplatnej registrácie.