/ Dom / Strecha /

Opravujeme komíny a pece

opravujeme kominy a pece

Komíny starších objektov patria k tým druhom konštrukcií, ktoré v posledných desaťročiach najmä v mestách stratili svoju pôvodnú funkciu, alebo sa nároky na ich využívanie zmenou vykurovacích palív zásadne zmenili. Na chatách a chalupách však komíny stále hrajú dôležitú úlohu. Z ekonomického a environmentálneho hľadiska je kúrenie tuhými palivami nielen jediné možné, ale podstatnou mierou dotvára atmosféru chalupy.

Najčastejšie poruchy komínov
Komíny často tvoria dôležitý estetický doplnok stavby, ktorý ju dokáže vizuálne „zútulniť“. Takže aj napriek tomu, že mnohé komíny už neslúžia pôvodnému účelu, alebo sú značne poškodené, nemali by sme ich odstraňovať, ale ponechať a opraviť, prípadne modernizovať. Ak sa pre ne nenájde iné využitie, môžeme nimi odvetrávať pivničné priestory alebo zavlhnuté konštrukcie, prípadne ich použiť na ochladenie miestností v lete a podobne. Najčastejšie poruchy komínov vznikajú pôsobením poveternostných vplyvov (dážď, vietor, mráz, slnko) a spalín. Príčiny porúch však môžu prameniť aj zo zlej stability komínového telesa, základov, z pohybov budovy a podobne.

Pôsobeniu poveternostných vplyvov je najviac vystavené nadstrešné komínové teleso. To môže byť postihnuté koróziu materiálu, ktorá vedie k rozpadu konštrukcie, prípadne až stavebnej hmoty. Rozrušené murivo komína ohrozuje nielen bezpečnosť strechy a prevádzky pod ňou, ale môže byť aj príčinou požiaru. V takom prípade musíme poškodené murivo rozobrať a nanovo vymurovať nadstrešnú časť komína. Zvetrávaním dochádza aj ku korózii oplechovania komínového priestupu strechou, alebo k rozpadu iného riešenia utesnenia priestupu (napríklad prekrytia vyloženými tehlami, škridlami v nábehu strechy a podobne), ktoré sa v minulosti síce hojne používali, ale dnes sú u nás zachované skôr výnimočne. V každom prípade to spôsobuje zatekanie zrážkovej vody okolo komínového telesa, čo môže poškodiť nielen samotný komín, ale aj priľahlé konštrukcie vo viacerých podlažiach budovy. Negatívny vplyv spalín, často znásobený nevhodným užívaním a údržbou komína, sa môže prejaviť nielen na zakončení komínového telesa, ale aj v jeho vnútri (napríklad dechtovými škvrnami na omietke).

Utesnenie komínov
Častou poruchou komínov je ich nedostatočné utesnenie, ktoré spôsobuje znížený komínový ťah a prenikanie spalín do okolitého priestoru. Ďalšou poruchou je premočenie komínového plášťa fenolom a dechtom s následnými škvrnami na povrchu. Obe poruchy vieme odstrániť len ťažko. Jednou z možností utesnenia je opakované omietnutie komínového telesa nadstavovanou vápenno-cementovou maltou s prísadou plastifikátora alebo s vystužením maltovej vrstvy maltonosným pletivom. Pred omietaním na komínovom telese otlčieme starú poškodenú omietku a vyškriabeme škáry v murive komína do hĺbky asi 3 cm. Pri oprave komína poškodeného dechtom najprv musíme odstrániť príčinu poruchy – nekvalitné palivo alebo zlý spôsob vykurovania. Aj potom je výsledok opravy neistý, pretože dechtom už nasiaklo aj murivo komína. Určitou možnosťou je oddelenie omietky od muriva vrstvou laku, ktorý ešte počas vädnutia obhádžeme pieskom. Ten zabezpečí lepšiu priľnavosť novej omietky. Ďalšími možnosťami sú napríklad obloženie komína nehorľavým obkladom alebo aplikovanie dvojvrstvovej sanačnej omietky. 

Oprava komínových hláv 
Rozrušené murivo pod komínovou hlavou musíme odstrániť až po neporušené murivo, niekedy až po úroveň strešného priestupu. Pôvodné neporušené murivo dôkladne navlhčíme a  znova vymurujeme chýbajúcu časť komína. Časť nad strechou murujeme z ostro pálených, mrazuvzdorných alebo zo šamotových tehál. Používame pritom vápenno-cementovú maltu. Na vymurovaný komín osadíme alebo vybetónujeme komínovú hlavu. Ak komínovú hlavu betónujeme svojpomocne, nezabudnime ju vystužiť jedným alebo dvoma strmienkami z ocele s priemerom 5 až 6 mm, ktoré znemožnia alebo obmedzia jej praskanie. Oceľové strmienky môžeme vložiť aj do úložnej škáry muriva medzi štvrtú a piatu vrstvu pod hlavu. V ideálnom prípade by nová komínová hlava mala lícovať s murivom, pretože presahujúce komínové hlavy síce chránia komínové murivo proti dažďu, ale v porovnaní so zalícovanými hlavami znižujú ťah. V povalovom priestore, resp. v konštrukcii krovu, murivo komína omietneme, nad strechou ho iba vyškárujeme cementovou maltou. Vonkajšiu časť neomietame, pretože aj najkvalitnejšia omietka ťažko odoláva poveternostným vplyvom kombinovaným s tepelným a chemickým namáhaním komínového telesa. Poškodenú krytinu a oplechovanie okolo komína opravíme alebo vymeníme. Porušenú komínovú lávku (zvyčajne sa nachádza len na starých budovách) je výhodnejšie odstrániť a vymetacie otvory v komíne zhotoviť v povalovom priestore. Životnosť bežných jednovrstvových komínov môžeme v nadstrešnej a povalovej časti predĺžiť nahradením viacvrstvovým komínovým telesom, ktoré sa skladá z keramických vložiek s rovnakou vnútornou svetlosťou ako ostatná časť prieduchu a z murovaného komínového plášťa. Pri tomto spôsobe však dbáme na to, aby sme nechali medzi keramickou vložkou a betónovou hlavou primeraný dilatačný priestor. 

Uvedenie obnovených komínov do prevádzky
Po dokončení obnovy alebo prestavby komína či po vymurovaní nového (vždy až po zatvrdnutí malty) uvádzame komín do prevádzky postupným zvyšovaním teploty spalín. Súčasne sledujeme, či sa na komíne neprejavujú poruchy. Pozor! Príliš rýchle zvýšenie teploty môže vplyvom náhleho tepelného namáhania obnovený komín poškodiť.

Tip: Všetok nábytok a bytové doplnky na jednom mieste



Opravy a utesnenia kozubov
V poslednom čase sa na chatách a chalupách stále viac stavajú i rekonštruujú kozuby, kachle i kachľové pece, ktoré slúžia nielen ako hlavný či doplnkový zdroj vykurovania, ale tiež ako estetický doplnok, zútulňujúci miestnosti. Najexponovanejším miestom kozuba je zadná stena. Preto ju pravidelne kontrolujeme, či sa v nej neobjavujú trhliny, ktorými sa môže dym dostávať na nežiaduce miesta. Ak sa v stene za kozubom vyskytnú veľké trhliny, musíme múr znovu premurovať. Malé trhlinky stačí vyplniť maltou zo žiaruvzdorného cementu. Pri oprave trhliniek očistíme poškodené miesto oceľovou kefou, ktorá zo stien odstráni hrubé sadze a nečistoty. Trhliny môžeme vyčistiť tenkým, prípadne zahroteným nástrojom – klincom alebo špachtľou. Následne ich navlhčíme štetcom a ešte vlhké vyplníme žiaruvzdornou cementovou maltou. Prebytočnú maltu odstránime a povrch trhlín zahladíme namočenou handrou alebo prstom. Kým opravený kozub prvýkrát zapálime, necháme cementovú maltu niekoľko dní vyzrieť. Ak sa v kozube uvoľnia spodné dlaždice, pripevníme ich žiaruvzdornou maltou. Poškodenú dlaždicu najskôr smerom od stredu ku krajom rozlámeme kladivom a sekáčom. Starú maltu oškrabeme tak, aby sme očistili okraje okolitých dlaždíc. Maltu nanášame aj na zadnú stranu novej dlaždice, aj na podklad. Následne dlaždicu pritlačíme na miesto a vlhkou handrou zotrieme prebytočnú maltu. Po zavädnutí (aspoň 24 hodín) škáru opäť preškárujeme, aby sme vyplnili drobné trhlinky. 


Čo s nepoužívaným kozubom? 

Bez ohľadu na to, či kozub odstavíme dočasne alebo natrvalo, mali by sme realizovať niektoré opatrenia, ktoré ochránia pred poškodením nielen konštrukciu kozuba, ale aj okolité konštrukcie. Pred odstavením kozub a komín vymetieme, popolník prikryjeme mrežou alebo krytom. Mnohé moderné konštrukcie kozubov majú vlastné dvierka, ktorými možno ohnisko zatvoriť. Ak kozub také dvierka nemá, potrebujeme zhotoviť nehorľavú zástenu, ktorú vložíme do ohniska a z prednej strany ho uzatvoríme. V zatvorenom kozube však musíme umožniť prúdenie vzduchu. Nemalo by byť také, aby miestnosť strácala teplo, musí však dostatočne zamedziť zrážaniu vodnej pary v ohnisku.

Text: Ing. Oto Makýš, PhD.
Foto: JAGA
Zdroj: Časopis Urob si sám

Komentáre

Pridaj komentár

Emailová adresa nebude zverejnená, poskytnutá iným osobám ani na ňu nebudeme nič posielať. Je však nutná na prevádzku diskusií. Pozrite si naše podmienky spracovania osobných údajov. Ak sa vám nechce zakaždým zadávať prezývku a email, využite možnosť bezplatnej registrácie.