Prírodné strešné izolácie

Boli časy, keď strechy patrili najmä holubom, haraburdám, na vidieku najmä kopám sena. V tom poslednom prípade to mali vyriešené: seno bolo viac ako spomienkou na leto, zateplilo strechu a nebolo treba nič viac vymýšľať. Väčšina z nás už seno z polí nezváža, a ak sa aj dopracovala k podkroviu, tak ho pod svojimi šikminami zobytnila alebo sa len chystá na zobytnenie voľakedy neatraktívneho priestoru. Bez izolácií sa nezaobídete. Možno stojí za zamyslenie, či si budete priať zatepliť na prírodno á la fauna alebo á la flóra...

Galéria

Rozvoj technológií stavania priniesol množstvo ponúk, ktoré si svojimi parametrami konkurujú. V tomto článku sa pozornosť sústreďuje na žánrovo vyhranenú skupinu izolácií, ktoré oprášili dobrú povesť prírodných materiálov. Konope, ovčia vlna, celulóza, korok; tento výber nevyzerá ako výsledok vedeckého pokroku kozmického veku a ani ako využitie skúseností NASA. Ani sa tak netvári. Priznáva sa k materiálom, ktoré sprevádzajú budovanie chalúpok, domov a víl už niekoľko generácií, ale pritom sa ani neodrieka skúseností moderného staviteľstva. Nie sú mu cudzie súčinitele prestupu tepla, dobré, ba až nadštandardné vzťahy s nízkoenergetickým bývaním a nebráni sa ani montovaným konštrukciám.

Izolácie na prírodno
Bez dodržiavania technických noriem sa nezaobídeme ani pri snahe vytvoriť správne zateplenú šikmú strechu. Primerane navrhnutá a postavená strešná konštrukcia potrebuje aj vhodne zabudovanú tepelnú izoláciu vrátane jej ochrany. Rozhodnutie o hrúbke a spôsobe uloženia tepelnej izolácie by malo vychádzať z výpočtu tepelných strát pri prestupe strešným plášťom s cieľom vytvoriť potrebnú klímu, odhlučnenie a tepelnú pohodu v zobytnenom priestore pod novou alebo zrekonštruovanou strechou. Navrhovanie tepelných izolácií do šikmých striech sa týka aj takej prozaickej záležitosti, ako sú naše úspory za spotrebu energií pri vykurovaní či ochladzovaní domu.

Ak by sme sa postarali o dokonalú tepelnú izoláciu všetkých konštrukcií stavby a zanedbali vo finále práve strechu, ublížili by sme tým celému domu. Nie nadarmo stavebníci vzdychajú, že chcú mať čo najskôr dom pod strechou. To, aká funkčná bude, zásadne ovplyvní výber tepelnej izolácie. Aj pri tomto rozhodovaní čoraz viac ľudí hľadá spôsob ako zladiť svoj životný štýl so vzťahom k prírode a nakonec zistia, že im je blízka ponuka prírodných materiálov s minimálnym podielom chemických látok. Ukázalo sa teda, že napriek širokému výberu z kvalitných tepelných izolácii, ktoré si už získali miesto na trhu so stavebnými látkami (dosky z extrudovaného či expandovaného polystyrénu, rohože z minerálnej vlny, platne z polyuretánu alebo penového skla) postupne sa dostávajú do povedomia stavebných firiem, investorov, ale najmä do konštrukcií strešného plášťa moderných domov tepelné izolácie s prekvapujúco prostým pôvodom. Ešte pred pár desaťročiami by bolo viac než kuriózne v našich končinách zatepľovať strechu novostavby trebárs izoláciou z konope alebo ovčej vlny. Do škály rastlinných izolačných materiálov, ktoré sa v súčasnosti vyrábajú a používajú, patria celulózové izolácie, izolácie z drevných vlákien, korok, kokosové vlákna, trstina alebo bavlna. Tepelnoizolačné vlastnosti ovčej vlny už preverilo aj niekoľko zrealizovaných projektov.

Hrúbka izolácie podkrovia závisí od klimatickej náročnosti prostredia; je ovplyvnená rozdielom a striedaním vonkajšej a vnútornej teploty, prúdením a vlhkosťou vzduchu. Vonkajšia teplota závisí od klimatických podmienok a nadmorskej výšky. Tatranci a ani Oravci by nemali na hrúbke strešnej izolácie šetriť viac ako obyvatelia Komárna či Veľkého Krtíša. Hrúbku tepelnej izolácie určí presný výpočet, ktorý zohľadní vlastnosti konštrukcie, podnebie a ostatné faktory. Pri zatepľovaní medzi krokvami je vhodná hrúbka aspoň 16 až 25 centimetrov (za dostačujúcu možno označiť hrúbku hlavnej vrstvy 16 a druhej tenšej vrstvy 4 centimetre). Minimálna účinná hrúbka izolantu zodpovedajúca aktuálnym teplotechnickým štandardom je pri novostavbách 22 cm a pri rekonštrukciách 12 cm. Pravdou je, že aj pri rekonštrukciách by sa mali vytvoriť podmienky na dostatočné zateplenie napríklad prídavnými konštrukciami. Hrúbka izolácie však závisí predovšetkým od hodnoty tepelného odporu, súčiniteľa prechodu tepla a od tepelnej vodivosti posudzovanej vo vzájomných súvislostiach celej konštrukcie strešného plášťa. Čím väčšia je hrúbka izolácie, tým nižšia je hodnota súčiniteľa prestupu tepla U.

Celulóza v šikmej streche
Technológia výroby izolácie z celulózy získanej z novinového papiera je „novinkou“ starou viac než deväťdesiat rokov. S celulózou si vtedy začali v USA a v severských krajinách Európy, u nás sa ujala po roku 1990. Technológia výroby, ktorá je v súčasnosti vo svete najrozšírenejšia, spočíva v suchom mechanickom rozvláknení zberového papiera a súčasnej impregnácii vlákien špeciálnymi prísadami. Tie zlepšujú odolnosť proti ohňu, plesniam i drobným hlodavcom. Tepelná izolácia sa upravuje tak, že konečný výrobok je nehorľavý, s nulovým šírením plameňa po povrchu a zároveň ošetrený boritými soľami, ktoré zabezpečujú odolnosť proti hubám, plesniam, hmyzu a hlodavcom.

Zákazník nemusí izolačný materiál zložito transportovať do podkrovia, ten je naložený na aplikačnom vozidle a prostredníctvom dopravných hadíc je možné nafúkať izoláciu do strešnej nadstavby aj na siedmom podlaží. Takýto spôsob práce navyše umožňuje uložiť izoláciu bez chybných spojov a s veľmi dobrou priľnavosťou v detailoch. Izolácia má v praxi široké použitie.	Skladba šikmej strechy zateplenej fúkanou celulózou sa nelíši od iných prípadov použitia tepelných izolácií. Dôkladné vypĺňanie podkrovných konštrukcií tepelnou izoláciou na báze celulózy je možné vďaka pretlakovému plneniu strojom. Výhodou pritom je, že zatepľovať možno v ktoromkoľvek ročnom období, bez zvláštnychch nárokov na poveternostné podmienky.

Na stavbe sa celulóza fúka aplikačnými strojmi a pneumaticky sa dopraví priamo do izolovanej konštrukcie. Takto už nie je potrebná ručná manipulácia. Zateplenie fúkanou celulózou dôsledne rieši vyplnenie detailov, pričom kopíruje nerovnosti izolovaného povrchu. Výsledkom vyplnenia konštrukcie pri správnej objemovej hmotnosti fúkanej celulózy je kvalitná izolácia bez tepelných mostov, ktoré by sa pri menej dokonalých postupoch mohli prejaviť práve v detailoch. Pri zatepľovaní šikmých striech sa objemová hmotnosť mení podľa sklonu konštrukcie. Najčastejšie sa konštrukcie plnia z priestoru nad klieštinami do pripravenej dutiny. Pre tento typ izolácie sú najvhodnejšie konštrukcie využívajúce doskové materiály (OSB, MDF, Hofafest…) alebo dobre napnuté poistné hydroizolačné fólie určené na priamy kontakt s izoláciou. Takto sa pevne vymedzí priestor pre fúkanú izoláciu a zároveň sa získa vetrotesná prepážka vrátane poistnej hydroizolačnej vrstvy. Požadované tepelnoizolačné vlastnosti a schopnosť pohlcovať zvuk zaradili „fúkanú“ celulózu medzi izolácie s výbornými funkčnými vlastnostmi, a pritom jej nemožno uprieť ekologickosť.

Prečo celulóza: • tepelno izolačné parametre λ=0,039 – 0,043W/m . K (Climatizer plus), • výrazné zlepšenie akustiky stavby, • vysoká hodnota mernej tepelnej kapacity materiálov, ktorá zlepšuje akumulačné vlastnosti stavby a znižuje letné prehrievanie obývaných priestorov, • nižšia navĺhavosť ako pri surovom dreve, • nízky difúzny odpor, umožňujúci konštrukciu s difúzne otvorenou skladbou, • dokonalé vyplnenie všetkých detailov stavby, • odolnosť voči hubám a plesniam, • ľubovoľné aplikačné hrúbky (4 – 40 cm) jedným aplikačným zariadením, • cena izolácie, vrátane dodávky a montáže je porovnateľná s klasickými doskovými izoláciami.

Drevovlákno v šikmine
Izolácie z drevných vlákien (dosky Hofatex) prišli na svet pomocou termomechanického rozvláknenia drevných štiepkov v zariadení nazývanom defibrátor. Vlákna vo výrobni miešajú s vodou, potom vodnú suspenziu ohrejú, odvodnia, vyformujú z nej vláknitý koberec, který je už základom novej dosky. Odvodnené dosky sa ešte dosúšajú na konečnú vlhkosť. Počas výroby sa v drevnom vlákne aktivujú prírodné látky: lignín a hemicelulóza, ktoré zabezpečia pevné spájanie dosiek. Celý proces sa odohráva bez použitia lepidel, a tak tieto izolačné dosky svojimi vlastnosťami spĺňajú kritériá ekologických stavebných materiálov. Izolačné dosky z drevných vlákien možno aplikovať s podobným zámerom ako bežne používané izolácie na báze minerálnej vlny alebo polystyrénu.

Drevovláknité dosky pohlcovaním tepla účinne zabraňujú prehrievaniu obytných podkrovných priestorov. V interiéri zabezpečujú stavebné konštrukcie s drevovláknitými doskami príjemnú klímu: vyrovnávanie vlhkostných rozdielov je im vlastné (podobne pôsobí masívne drevo). Na rozdiel od dreva majú však niekoľkonásobne lepšie tepelno-izolačné vlastnosti a lepšie prepúšťajú vodnú paru z konštrukcií. Hrúbka izolačnej vrstvy z drevovláknitých panelov je podmienená tepelno-fyzikálnymi požiadavkami kladenými na zateplenie šikmej strechy. V tomto zmysle sú rozhodujúcimi kritériami hodnota koeficientu prestupu tepla U a hodnota fázového posunu tepla v dôsledku letných horúčav (STN 73 0540).

Najúčinnejšie zateplenie šikmej strechy drevovláknitými panelmi možno dosiahnuť nad krokvami s uložením minimálne dvoch vrstiev panelov rôznych hrúbok. Pri tomto spôsobe sa minimalizujú tepelné mosty v oblasti krokiev. Izolačné panely sa vyznačujú homogénnou štruktúrou a rozmerovou stabilitou. V prípade, že sa vzhľadom na architektúru strechy uprednostní zateplenie medzi krokvami, potom bude vhodnejšie aplikovať například trojuholníkový formát drevovlákna. Jednotlivé kusy sa vkliňujú vedľa seba medzi krokvy a odrezávajú sa len prečnievajúce časti trojuholníkov, ktoré neskôr možno použiť pri izolácii rôznych škár zúžených častí strešnej konštrukcie.

Drevovláknité panely vo dvoch vrstvách sa kotvia kontralatami cez izolačnú vrstvu až do krokiev s použitím špeciálnych skrutiek. Parozábrana má zabrániť prenikaniu vodnej pary do stavebnej konštrukcie. Tenšia, vrchná vrstva drevovláknitých dosiek (spoj na pero a drážku) je difúzne otvorená a zároveň má zvýšenú odolnosť voči prenikaniu vody. Aplikuje sa teda ako poistná hydroizolácia bez potreby použitia difúznej fólie. Na rozdiel od fólie slúži aj ako prídavná tepelná izolácia a môžu obmedziť tepelné mosty na krokvách.

Prečo drevovláknité dosky? • tepelno izolačné parametre λD= 0,038 W/(m . K) (Hofatex Therm), • výborné tepelno- a zvukovoizolačné vlastnosti, • dobre prepúšťajú vodnú paru, • vyrábajú sa výlučne z prírodných surovín, • jednoduchá aplikácia a ľahké opracovanie, • difúzne otvorený materiál, • vyrovnáva vlhkostné rozdiely prostredia, • zdravotne neškodný a plne recyklovateľný. (Smrečina Hofatex)

Pri aplikácií tepelnoizolačnej vrstvy sa neraz vytvoria rôzne dutiny v miestach napájania jednotlivých pásov tepelnej izolácie a v problematických detailoch (styk pomúrnice s rovinou strechy). Takáto nedôslednosť, ktorá sa „pritrafí“ najmä pri použití tvrdých nestlačiteľných tepelných izolácií, znižuje tepelný odpor konštrukcie. Vzniknuté škáry môžu v kombinácii s nedostatočnou vzduchotesnosťou konštrukcie zapríčiniť aj vyššie tepelné straty (infiltráciou vzduchu) a lokálne ochladzovanie povrchu na teplotu rosného bodu (tvorba kondenzátu).

Konope siali… a izolovali
Až 90% svojho života trávime v uzavretých priestoroch. Izolácie z technického konope patria k prírodným materiálom, ktoré neobsahujú škodlivé látky. Vyrábajú sa z konopných vlákien s pridaním uhličitanu sodného na zlepšenie odolnosti proti ohňu. Na trh sa dodávajú v podobe rohoží alebo v rolkách v rozmeroch od 0,625 x 1,2 m do 1,00 x 2,00 m, pričom výrobca ponúka aj zhotovenie izolácií na mieru zdarma. Izolácie z technického konope sa ukladajú medzi krokvami. Na to, aby bola izolácia správne umiestnená, treba vopred zmerať svetlú vzdialenosť medzi krokvami alebo trámami a pripočítať 2 až 3 cm. Takto zhotovená rohož lepšie tesní a zároveň eliminuje výskyt tepelných mostov. Konopné izolácie sú vhodné najmä na zaizolovanie konštrukcii striech na stavebných objektoch vyhotovených z prírodných materiálov nezávisle na tom, či ide o novostavbu alebo starší dom. Konopné rohože a rolky sú difúzne otvoreným materiálom, ktorý zaručí príjemnú klímu v interiéri. Letnú ochranu proti vysokým teplotám zaručí schopnosť technického konope tlmiť teplotu s časovým posunom (tlmenie teplotnej amplitúdy).

Prečo konope? • tepelno izolačné parametre λD= 0,040 W/(m . K) (Termo-Konopí), • neobsahuje prídavné látky, ktoré by poškozovali životné prostredie, • použitie izolácií z konope rovnako ako aj montáž neohrozuje zdravie tých, čo s ním manipulujú alebo žijú, • nebol zistený rast plesní, • príjemne vonia, • pri manipulácii nedráždi pokožku, • má výborné difúzne vlastnosti, a tak prirodzene reguluje vlhkosť v interiéri, • zdravá a príjemná klíma v obytných miestnostiach, • konopné vlákna neobsahujú bielkoviny, a tak nie je potrebná ochrana proti škodcom, moliam, • tvarová stálosť, • konopné izolácie sa už osvedčili pri stavbe domov (zruby Drevodom Rajec)

Aj ovce pomohli…
Keď ovce dvakrát ročne ostrihajú, získajú nepranú vlnu. Prať sa ale musí. Šetrne a na prírodno; len mydlom a sódou tak, aby sa tuk z ovčej vlny vypral až do zostatkového obsahu (maximálne 1%). Pri preplachovaní sa nanáša prostriedok proti moľom, ktorý sa už osvedčil v textilnej brandži. Nepoškodzuje vlnené vlákna a ani sa neskôr nevyparuje. Do pláchania sa pridá aj ochranný prostriedok proti plameňom Boralin. Po uschnutí a zhutnení sa materiál opäť uvoľní v rozvoľňovacom stroji, ešte raz sa vyčistí, spracuje v mykacom zariadení, rozvoľní valcami, pridajú sa ďalšie procedúry, až napokon vznikne vláknová pavučina, ktorá sa dostane na jemnú polypropylénovú mriežku. V teplovzdušnej komore sa aktivuje lepidlo PP-mriežky a stojaca vláknová pavučina sa na ňu upevní. Pri výrobe viacvrstvového izolačného materiálu sa jednovrstvové podložky z ovčej vlny položia na seba a v sušičke sa navzájom spoja. Takto upravená vlna sa stane nielen ekologickou tepelnou izoláciou, ale súčasne pôsobí aj ako prirodzená klimatizácia obytného priestoru. Jej difúzne vlastnosti priaznivo regulujú vlhkosť celého obytného prietoru. Výsledkom je primerané teplo v zime a príjemný chlad v lete.

Prečo vlna? • izolácia z ovčej vlny je vynálezom prírody, • čím extrémnejšie podmienky, tým viac sa prejavia pozitívne vlastnosti izolácie z ovčej vlny; • ovčia vlna prirodzene absorbuje vlhkosť, táto schopnosť zabraňuje kondenzácii v konštrukcii, reguluje vlhkosť vzduchu a vytvára príjemnú klímu v miestnosti, • zdravý vzduch v miestnosti zaručuje vyššiu kvalitu bývania, • obnoviteľná surovina – rastie sama, • vďaka stojatým vláknam si materiál z ovčej vlny zabezpečil trvalú tvarovú stabilitu pri minimálnej objemovej hmotnosti, • difúzne otvorený materiál, priedušná izolácia, • jednoduchá a zdraviu neškodná montáž.

Marína Ungerová
Foto: Daemwool, Hock, Termo-Konopí, Smrečina Hofatex, Velux, VUNO HREUS, Space Joist, Steico
Zdroj: časopis Môj dom