Drevené exteriérové obklady

drevene exterierove obklady

Správne používanie drevených exteriérových obkladov predpokladá znalosť podmienok namáhania a špecifických vlastností dreva a materiálov na báze dreva.

Pri voľbe druhu dreva rozhodujú tieto všeobecné kritériá:

• prostredie stavby,
• geometria budovy,
• predstavy architekta a investora,
• poveternostné podmienky a ich vplyv na namáhanie stavby,
• požiadavky na povrch zvoleného dreva a jeho ľahká údržba,
• stavebné predpisy,
• tepelná izolácia,
• protipožiarna ochrana,
• požiadavky na spodnú konštrukciu.

Výber druhu dreva a materiálu

Pre drevený exteriérový obklad sa ponúka niekoľko dostupných variantov:

• obklady z masívneho dreva s profilovaním,
• obklady z masívneho dreva s krycími lištami,
• tlakovo impregnované drevené obklady,
• cementovláknité a cementotrieskové dosky,
• veľkoplošné materiály na báze dreva,
• vytlačované vláknité profily a panely,
• šindle.

Obklady z masívneho dreva

Na tieto obklady možno použiť bežné druhy domácich ihličnatých drevín (smrek, jedľa, borovica, smrekovec alebo douglaska), z listnatých drevín spĺňa požiadavky kladené na exteriérové obklady stien napr. dub. Pri obkladoch veľmi exponovaných poveternosťou je vhodnejšie používať odolnejšie druhy exotických drevín, ako sú napr. sibírsky smrekovec, škandinávsky smrek alebo červený céder. Fasádne profily sú zakončené lištami, latami, prípadne krycími doskami.

Obklady z materiálov na báze dreva

Z materiálov na báze dreva sa osvedčili panely vyrobené z drevených vláken spojovaných cementom. Výrobky zhotovené len z dreva, pri ktorom sa ako spojivo používa lepidlo, sú pre vonkajšie prostredie použiteľné len za určitých podmienok. Povrchové i stredné vrstvy dosák z masívneho alebo viacvrstvového dreva treba zlepiť tak, aby boli odolné proti vode.

Fasádne a obkladové panely z cementovláknitých dosák sú jedným z výrobkov novej generácie vystužených bezazbestových plošných dosák. Sú vyrobené zo zmesi siliky a cementu, spevnené mineralizovaným drevným vláknom. Dosky sú nehorľavé a odolné proti hnilobe, plesniam a napadnutiu škodcami. Okrem základného využitia na konštrukcie a obklady vnútorných alebo vonkajších stien a fasád sa používajú nielen na stavbách, ale napr. aj na podlahy alebo výplne balkónov. Dosky môžu mať rôzne sfarbenie, napr. prírodnú svetlosivú alebo tmavosivú farbu, zelenú, žltú, červenú a bielu. Dosky možno aj farbiť. Nevýhodou je, že nemajú kresbu dreva.

Tlakovo impregnované drevené obklady

Ochranné prostriedky na drevo prenikajú dovnútra prierezu dreva pomocou špeciálnych tlakových a vákuových postupov. Pre výslednú kvalitu impregnácie sú pritom rozhodujúce hĺbka a množstvo prieniku, kvalitu ovplyvňuje aj použitý ochranný prostriedok na drevo a druh dreva. Tlaková impregnácia sa robí v impregnačných závodoch, ktoré majú k dispozícii potrebné technické zariadenie. Pre tlakovo impregnované fasádne obklady sú vhodnými druhmi dreva smrek, jedľa a borovica. Tlakovo impregnované fasádne obklady sú veľmi trvanlivé, s nízkymi nárokmi na údržbu.

Tepelne upravené drevo

Tepelne upravené drevo (Thermowood) je nový druh materiálu s inovovanou štruktúrou dreva dosiahnutou tepelnou a vlhkostnou úpravou, ktorá pozitívne ovplyvňuje a zlepšuje nielen trvanlivosť, ale aj ďalšie fyzikálne a mechanické vlastnosti. Thermowood sa vyrába z reziva bežných drevín v špeciálnych sušiacich komorách pri vysokých teplotách. Upravené drevo možno použiť v interiéri a v exteriéri, napr. na vonkajšie obklady fasád, podlahy, stropy, záhradný nábytok, protihlukové bariéry, prvky sáun, na ploty a ohradenia, na terasy, detské ihriská a podobne.

Podľa druhu dreva, dĺžky a intenzity ošetrenia dochádza vplyvom tepelného spracovania dreva k viac alebo menej výrazným zmenám farby; tepelne upravené drevo získa až tmavohnedý odtieň pripomínajúci tvrdé dreviny; výsledná intenzita odtieňa závisí od teploty, ktorou sa pôsobí na drevo.

Počas tepelnej úpravy je bunečná štruktúra dreva zmenená tak, že drevo má väčšiu stabilitu než neupravené bežné drevo v rovnakých klimatických podmienkach prostredia. Rozmerové zmeny sú len polovičné. Tepelné zmeny zvyšujú čas trvanlivosti na viac než 30 rokov bez použitia chemickej ochrany. Thermowood má lepšie izolačné vlastnosti než bežné drevo sušené štandardným spôsobom v komorových sušiarňach. Ďalším charakteristickým rysom je odstránenie (vytesnenie) všetkej živice z dreva počas ošetrovacieho procesu. Tak sa ľahšie aplikuje povrchová úprava a nedochádza k prieniku živice na povrch cez náter. V kombinácii so zvýšenou stabilitou a odolnosťou možno vďaka týmto zásahom znížiť nároky na údržbu. Neznamená to však, že tepelne spracované drevo je stabilné proti UV žiareniu – k šediveniu materiálu dochádza rovnako ako pri prírodnom dreve.

Thermowood možno montovať aj s použitím skrutiek a spojovacích prvkov s vhodnou veľkosťou. Otvory majú byť predvŕtané s osadením na zapustenie hlavy skrutiek do úrovne povrchu. Skrutky s menším počtom závitov poskytujú optimálnu pevnosť spoja. Samorezné skrutky sa môžu použiť bez predvŕtania. Pri aplikácii materiálu vo vlhkom prostredí treba použiť spojovacie kovanie s antikoróznou úpravou. Pri zatĺkaní spojovacích prvkov sa odporúča vyvarovať sa úderu kladivom do materiálu.

Vytlačované vláknité materiály
(profily a panely)

Vytlačované vláknité materiály (profily a panely) sú moderné výrobky použiteľné v exteriéri. Materiál vzniká ako kombinácia drevných vláken a termoplastu vytlačovaním cez kovový profil. Umožňuje zhotovovať rozličné tvary v jednom výrobnom procese. Materiál je odolný proti poveternosti a absorpcii vody. Napriek tomu, že ide o mladý produkt, v súčasnosti sa z termoplastických vláknitých materiálov vyrába už celý rad produktov: podlahy, obklady, záhradný nábytok a ploty, konštrukčné a okenné profily, dverné zárubne, podlahové a stenové panely.

Z ekologického hľadiska sú vytlačované vláknité materiály úplne bezproblémové. Vďaka použitiu 90 až 95 % prírodných materiálov (drevných vláken) a len nepatrného množstva organických uhlíkatých spojív má produkcia týchto výrobkov jasné prednosti oproti ostatným produktom. Recyklovateľnosť je ľahká a lacná, odpadajú pri nej nákladné procesy na úpravu materiálu pred samotnou recykláciou. Výrobky z termoplastických vláknitých materiálov môžu byť ľahko dezintegrované (rozomleté) a po následnom zahriatí sa môžu bezprostredne spracovať do nových tvarov. Zvyčajne sa povrchové úpravy robia lakovaním, fóliovaním, potlačovaním, dyhovaním a podobne. Materiál sa spája obdobne ako ostatné materiály. Profilové a tvarové dielce z termoplastických vláknitých materiálov sa môžu rezať, frézovať, brúsiť a opracovávať obvyklými spôsobmi.

Povrchová úprava

Vonkajšie obklady z neošetrených drevených častí majú dlhú životnosť pri minimálnom udržiavaní. Na vonkajších plochách neošetrených materiálov sú však vplyvy poveternosti pomerne rýchlo viditeľné. Pri drevených obkladoch dochádza k farebným zmenám, a to predovšetkým vplyvom klímy, orientácie na svetovú stranu, prečnievajúcich častí strechy, porastu alebo aj vplyvom zatienenia susednou budovou. Vnútri jednej fasády sa farebné zmeny môžu prejaviť rozdielne. Povrchy severných, východných a južných fasád aj obklady v tieni prečnievajúcich striech (rovnako ustupujúce časti fasády, ako okenné parapety alebo vytvorené vodorovné škáry) sú svetlo- až tmavohnedé. Drevené časti vystavené poveternosti na západných fasádach sú oproti tomu pri väčšine klimatických podmienok striebristé až tmavosivé.

Tip: Všetok nábytok a bytové doplnky na jednom mieste



Povrchová úprava výrobkov z dreva a materiálov na báze dreva má mimoriadny význam, pretože predlžuje životnosť dreva, zvýrazňuje a dokresľuje jeho prirodzenú krásu, zlepšuje jeho úžitkové vlastnosti, prípadne potláča farebné rozdiely. Dá sa povedať, že povrchová úprava je kabát, ktorý výrobok predáva.

Náterové látky sa delia podľa rozličných hľadísk. Základné delenie je podľa intenzity prekrytia povrchu. Podľa tohto kritéria sa náterové látky delia na:

• Transparentné, nepigmentované náterové látky – laky:

– základné laky – nazývajú sa aj brúsne laky alebo základné brúsne laky. Platia pre ne elementárne požiadavky, ako sú dobrá penetračná schopnosť, plnivosť, brúsiteľnosť a priľnavosť;
– vrchné laky – očakáva sa od nich hladký vzhľad, vyhovujúca tvrdosť, vyhovujúce fyzikálnomechanické vlastnosti, dobrá odolnosť proti pôsobeniu kvapalín, dobrá priľnavosť a vyhovujúca svetlostálosť;
– jednovrstvové laky – plnia funkciu základných i vrchných lakov súčasne;

• Pigmentové náterové látky. Úplne zakrývajú vzhľad podkladu. Delia sa na:

– základné farby – pre ne platia požiadavky na vyhovujúcu priľnavosť, brúsiteľnosť, plnivosť, kryvosť a odolnosť proti rozpúšťadlám emitovaným emailmi;
– vrchné pigmentové náterové látky – väčšinou ide o email, od ktorého sa vyžadujú vyhovujúce fyzikálnomechanické vlastnosti, tvrdosť a odolnosť proti pôsobeniu kvapalín, dobrá priľnavosť a vyhovujúca svetlostálosť;
– tmely – spĺňajú požiadavky na priľnavosť a plnivosť.

• Lazúrovacie laky. Ide o náterové látky obsahujúce farbivo alebo mikromletý pigment. Pigmenty sú rôznofarebné prášky organického a anorganického pôvodu, ktoré sa nerozpúšťajú vo filmotvorných látkach ani v rozpúšťadlách, napríklad sadze, titánová bieloba, hliníkové bronzy a azofarbivá. Napriek tomu, že lazúrovací lak má určitú kryvosť, kresba dreva zostáva po nanesení laku čiastočne viditeľná.

Druhy náterových látok

Polyuretánové náterové látky (PUR)
sú rozpúšťadlové alebo vodou riediteľné náterové látky, spracovávané ako dvojzložkové alebo jednozložkové. Pomocou tužidla dochádza pri nich k reakcii medzi spojivom a izokyanátovou živicou alebo pri jednozložkových látkach dochádza k vytvrdnutiu vzdušnou vlhkosťou. Polyuretánové náterové látky vytvoria na dreve veľmi kvalitný povrch s vynikajúcou odolnosťou a s vynikajúcimi hygienickými vlastnosťami.

Epoxidové dvojzložkové náterové látky sa vyrábajú na báze nízkomolekulárnych epoxidových živíc. Na vytvrdnutie sa používajú tužidlá. Nátery epoxidovými náterovými látkami vynikajú tvrdosťou, odolnosťou proti oderu a pôsobeniu niektorých chemikálií. Vyznačujú sa však nízkou odolnosťou proti ultrafialovému žiareniu – strácajú lesk a dochádza pri nich k „sprašovaniu“ náterov.

Oleje patria k tradičným dokončovacím materiálom a aj pri zvyšujúcich sa požiadavkách na ekologickú výrobu a zdravotnú neškodnosť výrobkov sa stále hojne používajú. Oleje silno prenikajú do dreva, a to v závislosti od jeho vlastností. Podľa množstva preniknutej olejovej náterovej látky treba počítať so vznikom tmavších či svetlejších miest. Ich aplikácia je jednoduchá, ale vyžaduje dodržiavať špeciálne bezpečnostné opatrenia. Ak nanášame oleje pomocou textílií, je nevyhnutné odkladať ich po použití do vedra s vodou, aby vplyvom oxidačnej reakcie nedošlo k horeniu. Do skupiny olejových náterových látok patrí aj fermež, čo je súhrnný názov pre vysychavý a polovysychavý olej upravený sikatívmi.

Syntetické náterové látky sú látky pripravované na báze alkydových živíc.

Vodou riediteľné náterové látky sú jednozložkové a dvojzložkové. K jednozložkovým, vodou riediteľným náterovým látkam patria roztoky akrylátových alebo polyuretánových živíc na báze vody alebo vodou riediteľné disperzie (akrylátové, alkydové, polyvinylacetátové a podobne). Pojem disperzia je označenie, keď v jednej tekutine pláva ďalšia látka, a to buď pevná látka, potom sa disperzia nazýva suspenzia, alebo iná tekutina, ktorá sa s pôvodnou tekutinou nemieša, potom sa disperzia nazýva emulzia. Disperznými spojivami sa teda rozumejú spojivá tvorené rozptýlenými pevnými, niekedy aj tekutými časticami spojiva v riedidle.

Vodou riediteľné náterové látky sa veľmi často používajú na napúšťanie (penetráciu) dreva pod vodou. Ide o riediteľné emulzné a disperzné laky, lazúry a krycie farby a emaily. Napúšťadlo možno použiť aj pod syntetické a olejové náterové látky. Veľká penetračná schopnosť napúšťadla umožňuje lepšie rozloženie ochranných látok v dreve, a tak aj účinnejšiu ochranu. Okrem toho penetrácia dokonale spevní drevné vlákna, takže sa povrch dreva lepšie vybrúsi. Penetračná látka obsahuje prísady, ktoré pôsobia proti drevokazným a drevo sfarbujúcim hubám a plesniam (proti hnilobe). Vyrábajú sa v niekoľkých odtieňoch, napr. palisander, svetlý dub, tmavý dub, mahagón, borovica pínia a iné, aj ako bezfarebné. Lazúrovacie laky na báze vodou emulgovateľných živíc sa môžu nanášať na penetračný základ alebo bez neho.

Vodou riediteľné laky sú hrubovrstvové, bezfarebné a absorbujúce UV žiarenie. Náter je trvalo pružný, rýchlo zasychá, odpudzuje vodu, má výbornú priľnavosť k podkladu, dobre sa rozteká a ľahko sa nanáša. Absorbér UV žiarenia a špeciálne látky chránia drevo pred účinkami ultrafialového žiarenia a pred poveternostnými vplyvmi.

Bezfarebné lazúry alebo laky nie sú do exteriéru vždy vhodné. Nedostatočný ochranný účinok proti UV žiareniu obmedzuje trvanlivosť podľa intenzity poveternosti na 1 až 2 roky. Ak je obklad bezpečne chránený proti priamemu účinku poveternosti, možno oddialiť jeho šednutie.
Tenkovrstvová lazúra je náterová látka, ktorá čiastočne vnikne do dreva pri dvojitom ošetrení. Textúra dreva zostáva zreteľne viditeľná. Trvanlivosť pri priamom pôsobení poveternosti a južnej a západnej expozícii je približne 2 až 4 roky. Čím viac je lazúra pigmentovaná, tým vyššia je ochrana proti degradácii svetlom a stálosť farby. Náklady na renováciu sú nízke.

Hrubovrstvová lazúra je náterová látka, ktorá len málo vniká do dreva pri dvojitom použití. Textúra dreva zostáva viditeľná len ako reliéf. Trvanlivosť pri priamom pôsobení poveternosti a južnej a západnej expozícii je približne 3 až 6 rokov.

Laky a krycie nátery prenikajú do dreva málo alebo vôbec neprenikajú. Trvanlivosť pri priamom pôsobení poveternosti a južnej a západnej expozícii je približne 6 až 12 rokov. Náklady na renováciu sú vysoké. Krycie laky vytvárajú jednotne sfarbené povrchy. Poskytujú veľmi dobrú ochranu proti UV žiareniu, a preto sú trvanlivé. Hrúbka vrstvy v značnej miere ovplyvňuje ochranu proti vlhkosti a správaniu náterov pri poveternosti. Tmavé nátery podmieňujú účinkom slnečného žiarenia vyššie povrchové teploty, a tak aj väčšie deformácie.

Všetky podklady pod náter musia byť suché, hladké, čisté, zbavené mastnôt a silikónov. Povrch sa pred nanášaním brúsi brúsnym papierom č. 60 až 120. Tmavšie (sivé) miesta dreva sa musia pred náterom odstrániť vybrúsením. Znovu sa musí vybrúsiť najmä drevo, ktoré bolo dlhší čas vystavené poveternostným vplyvom a po vybrúsení nebolo natreté. Vlhkosť dreva smie byť najviac 12 %. Staré nátery sa opravujú tak, že dobre priľnavý bezfarebný náter dreva sa očistí od mechanických nečistôt a obrúsi brúsnym papierom č. 80 až 120. Poškodené miesta a zvetrané drevo (vrátane húb a rias) sa odstránia až na zdravé drevo. Náter dreva so zlou priľnavosťou sa odstráni.

Za najvhodnejšiu povrchovú úpravu obloženia z palubových dosák v exteriéri možno považovať aplikáciu tenkovrstvového lazúrovacieho laku najmä pre ľahkú údržbu, obnovu povrchovej úpravy opätovným napúšťaním. Je pravda, že hrubovrstvové laky (lazúry) majú predpokladanú životnosť podľa podmienok asi o 2 až 3 roky dlhšiu, ale obnova popraskaného a odlupujúceho sa náteru je značne prácna.

Charakteristika vybraných druhov dreva

Sibírsky smrekovec je známy vynikajúcou odolnosťou proti poveternostným vplyvom a drevokazným hubám. Podľa normy EN 350-2 patrí sibírsky smrek do 3. až 4. triedy odolnosti. To znamená, že odoláva pôsobeniu poveternostných vplyvov a jeho životnosť v priamom kontakte so zemou je približne 5 až 15 rokov. Chemické ošetrenie nie je nutné. Farba dreva je medovozlatá s červenohnedým odtieňom. Sibírsky smrekovec sa dá ľahko opracovať ručným náradím a drevoobrábacími strojmi. Pri inštalácii sa odporúča predvŕtanie otvorov a použitie antikorových skrutiek. Sibírsky smrekovec sa suší bez problémov. Ak je však proces sušenia príliš rýchly, môžu sa objaviť výsušné trhliny.

Sibírsky smrekovec netreba povrchovo upravovať. Aj po rokoch je stabilný a získava striebornú patinu. Pri požiadavke na stálu farbu sa odporúča ošetriť ho transparentným lakom absorbujúcim UV žiarenie.

Škandinávsky smrek patrí medzi mäkké drevá. Podľa normy EN 350-2 patrí do 4. triedy odolnosti. Životnosť dreva v priamom kontakte so zemou je približne 5 až 15 rokov. Chemické ošetrenie je nevyhnutné. Farba dreva je bieložltá.

Červený céder (West red cedar) je drevo s unikátnou rozmerovou stabilitou a prirodzenou odolnosťou proti hnilobe. Neobsahuje živicu, málokedy sa objaví hrča; to všetko robí z cédra vynikajúci materiál použiteľný pri výrobe najrozmanitejších fasádnych profilov a na vyjadrenie rôznych architektonických štýlov. Podľa normy EN 350-2 patrí červený céder do 2. triedy odolnosti. Farba dreva je červenohnedá. Červený céder netreba povrchovo upravovať. Aj po rokoch je stabilný a získava striebornú patinu. Ak požadujeme stálofarebnosť, ošetríme červený céder transparentným lakom absorbujúcim UV žiarenie.

doc. Dr. Ing. Pavel Král
Foto: Dano Veselský
Zdroj: Všetko o dreve v interiéri a exteriéri, JAGA GROUP

Komentáre

  1. Richard Magyarics says:

    Rád by som pripomenul dostupné agátové drevo a produkty z agátového dreva.
    Žiaľ najviac produktov putuje na západ do EU. Je veľmi obľúbené v Rakúsku, v Nemecku alebo vo Francúzsku.
    Buď sa využije jeho patina bez farby, keďže po rokoch drevo získa šedú farbu alebo je možné ľubovoľne nafarbiť.
    Až 40 a viac rokov vydrží agátové drevo v exteriéry. Patrí do 1. triedy odolnosti a má oproti ihličnatým drevinám najdlhšiu životnosť. Vďaka tomu ,že je to drevina z našich klimatických podmienok je agátové drevo určené aj na lepšie znášanie našich klimatických podmienok, mrazov a zimy. Agátové drevo je z našich drevín nachádzajúcich sa v strednej Európe najtvrdšie, je ťažké, húževnaté a pružné. Drevo svetložltej farby ma peknú štruktúru letokruhov. Dá sa upravovať rôznymi olejmi a lazúrami vhodnými na drevo pre dosiahnutie tmavších odtieňov. Agátové drevo je prirodzene odolné voči drevokaznému hmyzu, plesniam a drevokazným hubám.

Pridaj komentár

Emailová adresa nebude zverejnená, poskytnutá iným osobám ani na ňu nebudeme nič posielať. Je však nutná na prevádzku diskusií. Pozrite si naše podmienky spracovania osobných údajov. Ak sa vám nechce zakaždým zadávať prezývku a email, využite možnosť bezplatnej registrácie.