Vykurovacie systémy
Aký vykurovací systém je najlepší? Ťažká, a najmä nezodpovedateľná otázka. Pri výbere vykurovacieho systému sa treba riadiť architektonickým aj dispozičným riešením stavby, použitými materiálmi, klimatickými podmienkami v okolí, možnosťou zásobovania tým-ktorým druhom paliva, náročnosťou obsluhy systému a v neposlednom rade aj požiadavkami budúcich užívateľov stavby na tepelnú pohodu či estetiku.
Galéria
Pri výbere vykurovacieho systému si možno zvoliť lokálne vykurovanie, keď každú miestnosť či časť domu vykuruje samostatný zdroj tepla. Častejšie sa však uplatňuje ústredné vykurovanie, keď jeden zdroj tepla (kotol) zabezpečuje teplom celý dom. V kotle sa spracuje energia z paliva (plyn, drevo, vykurovací olej, uhlie atď.) na teplo, ktoré sa v ňom odovzdá teplonosnej látke (vodnej pare, vode či vzduchu). Tá sa pomocou potrubného rozvodu rozvádza do jednotlivých vykurovacích telies (vzduch priamo do miestnosti). Vykurovacími telesami môžu byť klasické radiátory, avšak v posledných desaťročiach sa čoraz častejšie používajú sálavé podlahové či stenové plochy. Klasické vykurovanie radiátormi a podlahové či stenové vykurovanie pracujú na celkom odlišných fyzikálnych princípoch.
Konvekčné vykurovanie
Radiátory odovzdávajú svoje teplo vzduchu, ktorý potom prúdi a ohrieva okolité stavebné konštrukcie a prvky interiéru. Je dôležité zabezpečiť, aby vzduch v miestnosti skutočne dostatočne prúdil. To sa obyčajne najlepšie docieli montážou radiátorov do miest, kde by bolo inak najchladnejšie, čiže čo najnižšie (teplý vzduch prúdi hore) k obvodovej stene (ktorá býva obyčajne najchladnejšia), najčastejšie pod okná. To zabezpečí, že teplý vzduch bude vďaka rozdielu teplôt cirkulovať dookola – najprv bude stúpať hore pod strop, potom pozdĺž stropu, postupne odovzdá svoje teplo stropu a stenám, klesne dole a opäť sa ohreje pri radiátore. Voda v ňom sa odovzdávaním tepla vzduchu ochladzuje a vratným potrubím sa vracia naspať do zdroja, kde sa opäť ohrieva.
Hlavnou výhodou vykurovania radiátormi sú menšie investičné náklady, bezhlučný chod, pomerne jednoduchá montáž a rýchlejší nábeh systému, nevýhodou je nutnosť vyššej teploty radiátora, teda aj vykurovacieho média a zároveň nižšia teplota podlahy a stien, ktorá sa pri takomto vykurovaní dosahuje. To znamená, že na dosiahnutie skutočne dobrej tepelnej pohody je zvyčajne nevyhnutná o niekoľko stupňov vyššia teplota v miestnosti ako to býva pri podlahovom kúrení. Najčastejšie býva pri tomto spôsobe vykurovania teplotný spád 90/70 °C, čo znamená, že v kotle sa zohrieva médium (najčastejšie voda) na teplotu 90 °C a prichádza doň s teplotou 70 °C.
Na podobnom princípe cirkulácie, čiže obehu vzduchu v miestnosti, pracuje aj teplovzdušné vykurovanie, keď sa priamo do miestnosti vháňa teplý vzduch. Tento spôsob sa u nás používa obyčajne vtedy, ak sú v miestnosti veľké zasklené plochy – vzduch sa do miestnosti vháňa potrubiami umiestnenými pod zasklenými plochami, stúpa a ohrieva okná, čím zabraňuje ich roseniu. Tento systém je dobre regulovateľný, avšak energeticky náročnejší, preto býva výhodnejší vtedy, keď sa priestor nepoužíva nepretržite. Praktické je ho použiť v prípade, keď máme v domácnosti kozub a teplý vzduch distribuujeme pomocou teplovzdušných prieduchov aj do ostatných miestností. V zahraničí, kde prevládajú ľahké montované domy s dobrými tepelnoizolačnými vlastnosťami, avšak slabými tepelnoakumulačnými schopnosťami, sa teplovzdušné vykurovanie používa oveľa častejšie, keďže svojimi vlastnosťami vyhovuje tomuto typu objektov.
Sálavé vykurovanie
Pri tomto spôsobe vykurovania sa teplo odovzdáva z média priamo do stavebných konštrukcií, od ktorých sa potom ohrieva okolitý vzduch. Najjednoduchším spôsobom sálavého vykurovania je kachľová pec alebo v poslednom čase moderné infražiariče, najčastejšie uplatňovaným spôsobom sálavého vykurovania je podlahové vykurovanie. Tu býva teplotný spád obyčajne 45/30 (40/25) °C, čo znamená, že privádzaná voda má teplotu 45 °C a podlaha sa neprehrieva nad 30 °C. To stačí na zachovanie tepelnej pohody v miestnosti. Optimálna teplota podlahy v prípade, že osoby, ktoré ju využívajú, sú obuté, je pre sediace osoby 25 °C a pre stojace a chodiace osoby 23 °C. Ak sú osoby bosé, teplota podlahy by nikdy nemala prekročiť 29 °C, samozrejme, veľmi to závisí od použitého materiálu. Ak je teplota podlahy vyššia, môže to spôsobiť rýchlejšie opotrebovanie materiálu, no najmä chôdza po nej bude v tomto prípade pre ľudí nepríjemná. Dlhotrvajúce pôsobenie príliš teplej podlahy môže dokonca údajne zapríčiniť cievne problémy.
Podobné výhody ako podlahové vykurovanie má aj u nás menej často používané stenové vykurovanie, kde sa obyčajne ráta s teplotným spádom 60/40 °C. Náklady na výrobu tepla sú pri sálavom vykurovaní nižšie, lebo v porovnaní s konvekčným spôsobom vykurovania možno dosiahnuť rovnakú tepelnú pohodu v miestnosti pri nižšej priemernej teplote vzduchu v miestnosti až o 2 až 3 °C, čo znamená pokles spotreby energie o 12 až 18 %. Vzduch v miestnosti necirkuluje ako pri konvekčnom vykurovaní, nevíri prach, takže zabezpečí prostredie vhodné aj pre alergikov. Zároveň je jeho relatívna vlhkosť vyššia, preto sa pri dýchaní nevysušujú sliznice. Navyše, má aj vysokú estetickú hodnotu, lebo sa netreba v interiéri vyrovnávať s trčiacimi rebrami radiátorov. Hlavnou nevýhodou podlahového vykurovania sú vyššie investičné náklady a jeho veľká tepelná zotrvačnosť, čo znamená, že aj po vypnutí ostáva podlaha mnoho hodín teplá, kým po zapnutí zasa studená. To predurčuje podlahové kúrenie skôr do masívnych budov, ktoré sa využívajú nepretržite.
Text: Ing. arch. Jana Macinská
Kresby: autorka
Foto: archív vydavateľstva JAGA, Buderus, Duratherm, EKOSOLARIS, Gebo Bohemia, KVART, Oventrop, Wavin, VIADRUS, VIESSMANN, Regulus, MINB, FENIX, Techem, DEVI, Protherm, SYSTEMA, Vaillant, UNIVERSA
Komentáre