Oprava alebo výmena podlahy

Oprava alebo výmena podlahy

Podlahy patria k najviac namáhaným konštrukciám budov, ich životnosť je obmedzená a v určitých intervaloch (po niekoľkých rokoch, prípadne desaťročiach) ich musíme opraviť alebo úplne vymeniť. Popri technických nárokoch (odolnosť proti prešliapaniu, obrusu alebo oteru) sa na podlahoviny kladú aj estetické nároky, pretože tvoria dôležitú súčasť celkového vzhľadu interiéru.

Rozsahy poškodenia podláh
Podlahové konštrukcie, najmä ich vrchné vrstvy, sa opotrebúvajú chôdzou, prípadne hospodárskou činnosťou vykonávanou v miestnostiach. V starších budovách, ktoré sa dostatočne neudržiavajú, sú podlahy vystavené aj účinkom vlhkosti a rôznych infekcií spôsobených biologickými škodcami. Najmä podlahy v chalupách (či už hlinené, alebo drevené) bývajú často zaťažené vlhnutím, pretože už pri ich konštruovaní neboli ani izolované, ani odvetrané (pri hlinených to napokon vyplýva už z ich podstaty – z voľne kladených vrstiev hliny na zem). Medzi najčastejšie poruchy vrchných podlahových vrstiev z pružnejšieho materiálu patrí prešliapanie či odretie. Pri menej pružných a tvrdších podlahových materiáloch môžu vznikať trhliny – praskanie alebo drobenie mäkšieho materiálu.  Podlahy z biologických materiálov sú citlivé na zmeny vlhkosti v konštrukciách (následkom čoho menia objem – rozťahujú sa, prípadne napučiavajú) a sú náchylné (ak sú splnené príslušné životné podmienky) na poškodenie rozličnými biologickými škodcami (plesňami, hubami, drevokazným hmyzom a pod.). Poruchy podláh sa prejavujú zmenou tvaru, najmä rovnosťou povrchu, zmenou farby či pohľadovej štruktúry vrchnej vrstvy, tiež trhlinami, odlupovaním či odchyľovaním väčších kusov vrchnej vrstvy. Pri podlahách z biologických materiálov sa poruchy môžu prejaviť aj rozkladom hmoty. 

Ukladanie podlahy
Pred začatím ukladania novej podlahy (najmä pri výmene dlaždíc) musíme miestnosť riadne premerať, pretože sa pomerne často stáva, že miestnosť, ktorá na prvý pohľad vyzerá ako pravouhlá, vôbec taká nie je. Ďalším dôležitým rozhodnutím je určenie sklonu novej podlahy, ktorá môže byť vodorovná alebo vyspádovaná (zvyčajne v rozpätí 2 až 5 %). Po vyrovnaní alebo vyspádovaní necháme podkladovú maltu aspoň jeden deň zatvrdnúť. Ak aj novú podlahu (najmä dlažbu) ukladáme vodorovne a súvislo, treba ju neustále kontrolovať dlhšou latou, hmatom a pohľadom. Pri ukladaní dielcov (dosák, parkiet, vlysov, dlaždíc) postupujeme smerom od konca miestnosti k dverám a po uložení všetkých dielcov necháme podlahu pred zaťažením aspoň 24 hodín tvrdnúť.

Oprava drevených podláh
Pri oprave poškodených drevených podláh musíme zistiť príčinu ich poškodenia. Ak ho zapríčinili drevokazné huby, podlahu zvyčajne nemožno opraviť a musíme ju vymeniť. Určiť rozsah napadnutia hubami pohľadom na neodkrytú podlahu je vzhľadom na neviditeľné podhubie ukryté pod povrchom dosiek ťažké. Preto musíme podlahu otvoriť a nainfikované prvky odstrániť (za vlhka, aby sa neprášilo). Odstraňujeme pritom nielen viditeľne poškodenú podlahu, ale aj ostatné konštrukcie (podlahové trámy, násyp aj okolité omietky) – okolo poškodeného miesta približne o jeden meter viac, než je viditeľný rozsah napadnutia, čo platí predovšetkým v prípade výskytu drevomorky domácej, ktorá sa dokáže rozšíriť aj pod omietky. Pri odstraňovaní drevenej podlahy napadnutej hubami musíme postupovať rýchlo, prašnosť obmedziť na minimum, odstránené dosky a iný materiál neodkladne vyniesť mimo objektu a spáliť. Predchádza sa tým ďalšiemu šíreniu infekcie. Dobré je dôkladne naimpregnovať nové konštrukcie prostriedkom proti konkrétnej nákaze.

Oprava doskových podláh
Ak nie je rozsah poškodenia veľký (najmä pri hubovom napadnutí), podlahu môžeme opraviť. Po osadení novej konštrukcie podlahové trámy vyrovnáme do vodorovnej roviny a zhotovíme násyp. Aby dosky dobre dosadali, násyp medzi vankúšmi v miernom oblúku navŕšime (približne o 0,5 až 1 cm), čo zabráni neskoršiemu prehýbaniu a vŕzganiu podlahy pri chôdzi. Horná plocha podlahových trámov sa pred kladením dosák očistí, dosky potom kladieme po dvoch až troch naraz. Klince zatĺkame hlavičkami pod úroveň podlahy, podlahu zametieme a nerovnosti sa môžu ohobľovať. Podlahové kútové lišty pribíjame na záver – musíme ich pribíjať do steny, nie do podlahy (aby umožnili podlahe objemové zmeny). Konštrukcia mnohých typov kútových líšt však takého pribíjanie neumožňuje – ak sa však montujú riadne presušené drevné dielce v nie veľmi veľkej miestnosti so stabilizovanou klímou (predovšetkým vlhkosťou), zvyčajne to nepredstavuje problém.  Ak podlaha pri chôdzi pruží, môže byť príčinou sadnutie podsypu. V takom prípade musíme podlahu otvoriť a podsyp navŕšiť asi o 0,5 až 1 cm. Podlahové dosky (ak sú zo spodnej strany v lepšom stave) môžeme potom otočiť a pribiť naopak. Ak je podlaha poškodená havarijným zatečením (vodou z inštalácií, povodňami), musíme s opravou počkať, až sa primerane vysuší nielen drevo podlahy, ale aj podsyp. Tomu môže pomôcť vysťahovanie miestnosti, dlhšie trvajúce otvorenie okien a dverí, prípadne aj teplovzdušný vysušovač. Ak sa však drevená podlaha vlhkom zdeformuje, je oprava ťažká, často až nemožná, a poškodený úsek sa musí vymeniť za nový. 

Oprava vlysových a parketových podláh
Pri vlysových alebo parketových podlahách, ktorých materiál sa pred kladením dostatočne nevysušil, vznikajú dodatočným vysušovaním široké škáry. Ak sú vlysové a parketové podlahy vystavené hoci aj krátkej, ale intenzívnej vlhkosti, rozťahujú sa do strán. Ak nie je zavlhnutie značné, podlaha sa o krátky čas vráti do pôvodnej polohy, ak však podlaha veľmi zavlhne, trvalo sa zdeformuje. Škáry stiahnutej – dosušenej – podlahy môžeme vyplniť kúskami dreva alebo tmelom, čo podlahu technicky opraví, ale esteticky ju môže znehodnotiť. Drevo a tmel musíme po uložení, vlepení či zatvrdnutí zarovnať prebrúsením s okolitou podlahou. Aby sa vlysová (parketová) podlaha mohla v určitom rozsahu roztiahnuť (napr. po absorbovaní vlhkosti alebo vplyvom tepla), môžeme už pri jej kladení vytvárať dilatačnú škáru širokú asi 1 až 2 cm po jej obvode pri stene. Dilatačnú škáru zakrývame podlahovou lištou. V menších, suchých, menej preslnených miestnostiach a pri použití dobre vysušeného dreva môžeme dilatačné škáry minimalizovať na šírku len niekoľkých milimetrov. Ak vlysy ležia pevne, môžeme škáry opraviť parketovým tmelom, prebrúsiť a nalakovať. Ak sa jednotlivé vlysy poškodili či uvoľnili, môžeme ich vymeniť. Chybný vlys vysekáme dlátom a na jeho miesto môžeme vlepiť náhradný vlys, na ktorom vopred odstránime perá. Vlysy by sme nemali ukladať do nepriedušných hmôt (napr. asfalt), ale pripevňovať na hrubú tesársku podlahu. 

Tip: Všetok nábytok a bytové doplnky na jednom mieste



Pôvodná podlaha ako podklad pre novú
Zošliapaná drevená podlaha sa môže použiť ako podklad pre novú podlahu. Pri oprave dosky vytrháme a pribijeme opačne, pričom vychodené miesta na trámoch podložíme. Takáto podlaha je vhodná ako podklad pre vlysovú pribíjanú podlahu. Vyšliapané drevené podlahy môžeme vyrovnať tmelom z disperzií alebo z epoxidových živíc zahustených vhodným plnivom (napr. pilinami). Na vyrovnanú podlahu môžeme uložiť nový podlahový povlak, napr. kobercovú krytinu. Veľmi opotrebované drevené podlahové dosky môžeme vymeniť alebo prekryť novou vrstvou dosák, ktoré sa priklincujú na pôvodnú podlahu. Novú vrstvu však na podlahu môžeme pridať len vtedy, ak zvýšenie podlahy nebude prekážať napr. pri prahoch dverí. Ukladanie nových vrstiev z iných ako priedušných materiálov (najmä z keramiky, betónu, PVC, gumy a pod.) so sebou nesie riziko koncentrácie vlhkosti v podkladových drevených vrstvách konštrukcií, kde to môže viesť k ich korózii až zničeniu. Toto riziko môžeme do určitej miery znížiť použitím zvláštnych profilovaných podkladových fólií, ktorých profilácia vytvára sústavu kanálikov prepojených s ovzduším a ktorými sa vodné pary môžu z konštrukcie odvetrať.  Napriek tomu je toto riešenie vhodné len do suchých priestorov s malým rizikom koncentrácie vodných pár (teda nie je vhodné do vlhkých priestorov, nad neizolované podlahy umiestnené tesne nad zemou, do zavĺhajúcich konštrukcií a pod.). 

Oprava dlaždicových podláh
Pri oprave dlaždicových podláh (keramických, kamenných), ktoré praskli, uvoľnili sa alebo sa inak poškodili, z poškodeného miesta najprv odstránime úlomky dlaždíc, resp. uvoľnené dlaždice a maltu z úložnej plochy a styčných plôch. Úlomky a maltu opatrne vysekáme murárskym dlátom až po podkladovú vrstvu. Poklepom overíme, či sa neuvoľnili aj iné okolité dlaždice, ktoré sa tiež musia odstrániť. Uvoľnené lôžko dôkladne vyčistíme a navlhčíme. Rozotrieme v ňom cementovú alebo vápennú maltu alebo tmel do takej výšky, aby dlaždice po uložení lícovali so starou dlažbou. Maltu v lôžku zarovnáme hladidlom, zaprášime cementom (vápnom) a do takto pripraveného podkladu poukladáme jednotlivé dlaždice. Ak sa opäť ukladajú aj staré dlaždice, musíme ich dôkladne navlhčiť (uložiť na niekoľko hodín do vody). Položené dlaždice sa zarovnajú s lícom okolitej dlažby poklepom cez rovnú dosku. Škáry sa zalejú cementovou alebo vápennou kašou alebo tmelom a zatrú gumovou stierkou. Po čiastočnom zatvrdnutí sa dlažba dôkladne očistí (napr. mäkkými kefami alebo vlhkými a suchými pilinami). 

Oprava betónových podláh
Opravy betónových podláh sú aj pri použití rýchlotuhnúcich betónov náročné, pretože dokonale spojiť starý a nový betón, najmä ak sa starý betón znečistil (napr. olejom), je veľmi ťažké. Betónové podlahy (zhotovené z betónovej mazaniny) na poškodených miestach opravujeme vysekaním do hĺbky 3 až 8 cm, v objektoch s ťažkou prevádzkou aj hlbšie. Okraje vysekanej plochy musia byť zvislé a plochu upravujeme do tvaru štvorca alebo obdĺžnika. Pri sekaní betónovej podlahy nesmieme poškodiť izoláciu alebo rozvody elektrického prúdu, prípadne vody, uložené pod mazaninou.

Text: Ing. Oto Makýš, PhD.
Foto: archív vydavateľstva,  Elena Bobeková

Komentáre

Pridaj komentár

Emailová adresa nebude zverejnená, poskytnutá iným osobám ani na ňu nebudeme nič posielať. Je však nutná na prevádzku diskusií. Pozrite si naše podmienky spracovania osobných údajov. Ak sa vám nechce zakaždým zadávať prezývku a email, využite možnosť bezplatnej registrácie.