Moderný dom zo starej stodoly

Staré stodoly sú ozdobou každej dediny – majú dokonalé proporcie a pekne „sedia“ v teréne. Tieto veľké domy bez okien, zato s veľkými vrátami, ktorých pomerne tenké steny boli postavené z kameňov alebo tehál, sa však doteraz považovali za celkom nevhodné pre život. Odvážni investori v spolupráci so šikovnou architektkou sa rozhodli tento mýtus vyvrátiť.

Galéria

Stodoly boli súčasťou vidieckeho hospodárstva, nachádzali sa v blízkosti chlievov a stajní, dvorov či zeleninových záhrad. V tomto prípade je pôvodný statok dokonca rozdelený cestou, a tak pre stodolu ostal iba malý pozemok. Predstava, že by sa dala zrekonštruovať a dostavať, vznikla potom, ako jej majitelia ustúpili od stavby v novej štvrti rodinných domčekov za mestom. Zistili, že také prostredie im nevyhovuje, a radšej sa teda pokúsia nájsť bývanie v pôvodnej zástavbe v niektorej z blízkych dedín.

Majitelia sa už roky poznajú s architektkou Pavlou Burešovou. Architektka, ktorá začínala v ateliéri renomovaného architekta Ladislava Lábusa, spolupracovala na rekonštrukcii nájomného domu v Prahe na Vinohradoch. Architektonický tím vtedy použil celý rad zaujímavých sklenených prvkov, napríklad transparentné posuvné steny, sklenené zábradlia na schodisku a podobne. Ako dodávatelia kovania aj skla pre túto stavbu mali investori možnosť zoznámiť sa so spôsobom práce silnej skupiny architektov, s ich názormi na riešenie priestoru a výber materiálov, ako aj s pohľadom na poctivosť a kvalitu zhotovenia pri samotnej realizácii. Dobré vzťahy aj profesionálne kontakty udržiavali investori a architektka aj neskôr, keď už Pavla Burešová začala pracovať samostatne. Nakoniec sa stali priateľmi. Informácia o kúpe starej stodoly tak bola dobrou správou predovšetkým pre architektku. A zároveň veľkou výzvou.

Podkrovie sa do krajiny otvára oknami – obrazmi, zarámovanými hlbokými nikami zo svetlého dreva. „Chceli sme zachovať celistvú hmotu objektu a vyváženú mierku. Hádam sa to podarilo práve vďaka veľkým vloženým oknám, ktoré boli nevyhnutné nielen pre prirodzené osvetlenie interiéru, ale aj na zachovanie potrebných proporcií,“ hovorí Pavla Burešová.

Stará a krásna
Stodola novým majiteľom učarovala. Od začiatku však bolo jasné, že prestavba bude náročná. Nestačilo len vstavať obytné miestnosti a doplniť okná. Hlavnou nevýhodou bola nutnosť zásadných stavebných úprav: postaviť a odizolovať podlahy aj múry, vztýčiť novú strechu či vybúrať otvory v masívnych kamenných obvodových stenách. Naopak, plusom bol veľký vnútorný priestor, ktorý nebol vopred nijakým spôsobom definovaný, takže autorka aj majitelia domu mali možnosť vytvoriť ho celkom po svojom, voľne a slobodne. Napokon sa aj absencia okien ukázala ako výhoda – do veľkej hmoty stavby mohli vložiť nové veľké okná a rozmerné vikiere zhotovené podľa autorského návrhu, ktoré zo starej stodoly vytvorili celkom súčasný dom. Nový návrh, samozrejme, zachováva pôvodné otvory na fasáde. Na fasáde obrátenej na sever a k ceste vzniklo nové predsunuté zádverie. Novému priestoru dominuje kov a sklo v spojení s oranžovou farbou. Je to jediné, ale dobre vybraté miesto pre výrazný farebný akcent, ktorý akoby návštevníkov pozýval dovnútra. Miestnosť v prízemí je prepojená s terénom dnes už bežnou drevenou terasou, podkrovie sa do krajiny otvára oknami – obrazmi, zarámovanými hlbokými nikami zo svetlého dreva.

Interiér sa približuje veľkorysému mestskému bytu. Autorka, samozrejme, rada využila možnosť uplatniť na niektorých miestach krásnu pôvodnú stenu z opuky – je však dobré pripomenúť, že okrem obvodových opukových stien sa z pôvodnej stodoly ani nič iné využiť nedalo… Ostatné materiály vybrali tak, aby sa tu dobre bývalo, aby sa jednoducho udržiavali, aby pocit otvoreného priestoru skôr posilnili.

Kameň, drevo, sklo
Dispozícia je zdanlivo veľmi jednoduchá a v skutočnosti dobre premyslená. Nosný múr stodolu rozdeľuje na dva samostatné byty – ten menší možno ešte ďalej upravovať podľa želaní a okolností. Veľký byt má v prízemí jednu veľkú obytnú miestnosť s vloženým hranolom s kúpeľňou a záchodom (rovnaký hranol s identickou funkciou sa opakuje o poschodie vyššie). V stene oproti je šatník, komory a špajza, práčka aj sušička a úložné priestory – všetko nevyhnutné zázemie v blízkosti kuchyne. Tú tvoria dva za sebou postavené pracovné pulty. Kúpeľne a kuchyňu môžeme označiť ako podarené dizajnérske diela – aj na výbere dlaždíc, obkladov a ďalších materiálov sa zhodli všetci zúčastnení.

„Chceli sme zachovať celistvú hmotu objektu a vyváženú mierku. Hádam sa to podarilo práve vďaka veľkým vloženým oknám, ktoré boli nevyhnutné nielen pre prirodzené osvetlenie interiéru, ale aj na zachovanie potrebných proporcií,“ hovorí Pavla Burešová. Vonkajšie fasády tak neboli rozbité množstvom menších okien a interiér návrh rieši ako jeden celok. Zo spoločnej obytnej miestnosti vedie ľahké oceľové schodisko do otvoreného poschodia so zasklenou podlahou. Z chodby sa vchádza do spální a do pracovne.

Schodisko je obľúbený prvok autorky, takmer vždy ho po dohode s investormi rieši atypickým spôsobom, podľa individuálneho návrhu. Má rada kvalitne zhotovené pevné kovové zábradlia. V tomto prípade však namiesto kovu opäť uplatnila sklo – dvaja dospelí ľudia, ktorí v byte žijú, si s touto jednoduchou zábranou vystačia. Sklo sa v dome objavuje neustále, a to aj na miestach, kde by sme ho ani nečakali. Sklenené posuvné dvere v prízemí aj v hornej kúpeľni, sklenené zásteny pri sprchových kútoch, sklenené podhľady, nad nimi je umiestnené nepriame osvetlenie, ba aj vaňa je obložená tmavým sklom. Podlaha je drevená, takzvaná priemyselná mozaika, zložená z drobných a pevných hranolov. Drevené prvky nájdeme aj na všetkých veľkých oknách, ktoré tak zvnútra tvoria pôsobivé výklenky. Nie sú ťažkopádne ani príliš masívne, ale rámujú výhľady von a tiež umožňujú posedenie na parapete. Ďalším výrazným prvkom je štuková omietka v interiéri.

Striedma kompozícia tvarov a materiálov môže dokonca vyvolať aj dojem strohého chladu. Lenže dom sa postupne zabýva. Už pribudli svietidlá, isto sa objavia ďalšie izbové rastliny, obrazy alebo iné umelecké diela a knihy. Ani vo chvíli, keď sa v stodole ešte nebývalo a dokončovali sa niektoré práce, však nepôsobil studeno. Dospelá stavba, rozložená uprostred dediny obklopenej lúkami, poliami a lesmi. Okolité stavby aj krajina akoby vstupovali dovnútra. Veľmi silno a pozitívne pôsobia i krásne kamenné múry, doplnené súčasnými prvkami, vybratými starostlivo a s láskou.

Prízemie: 1 zádverie, 2 hala, 3 šatník, 4 technológie, 5 komora, 6 kuchyňa, 7 domáce práce, 8 kúpeľňa, 9 WC, 10 obývacia izba, 11 – 14 samostatná bytová jednotka, 15, 17 terasa – paluba, 16, 18 vstup	Podkrovie: 1 – 4 samostatná bytová jednotka, 5 – 7 izby, 8 galéria – knižnica, 9 WC, 10 kúpeľňa

Text: Hana Vinšová
Foto: Ester Havlová a archív firmy Sinai
Zdroj: časopis Môj dom