Premena rodinného domu, ktorá si získala srdcia Slovákov: Zo zdevastovanej stavby spravili bývanie snov

Po rokoch v Nemecku sa rozhodli vrátiť na Slovensko a začať odznova. Ich vysnívaný dom však najprv pripomínal skôr ruinu než bývanie. Dnes v ňom žije šesťčlenná rodina, ktorá má za sebou príbeh tejto nádhernej rekonštrukcie.

Galéria

„Žili sme v Nemecku s tým, že tam aj zostaneme,“ spomína Mária. Zlom však nastal v roku 2018, keď sa bratranec ženil a riaditeľka nechcela dať deťom voľno. Vtedy sa rodina začala pohrávať s myšlienkou návratu domov. Podmienkou bol dom na rovinatom a slnečnom pozemku.

Zaujímavé je, že práve tento dom pozeral jej manžel už v roku 2009, keď čakala ich najstaršiu dcéru. Vtedy však nebolo možné dom kúpiť, pretože mal viac vlastníkov a majetkové vzťahy neboli vysporiadané. Až neskôr sa situácia zmenila.

Z papiera do reality

Dom pôvodne vlastnili traja súrodenci. Každý tu mal svoju izbu, spoločnú kuchyňu a podľa papierov aj kúpeľňu s WC – v skutočnosti však nefungovalo nič. „Papier znesie všetko,“ hovorí s úsmevom Mária.

Rozhodli sa preto pre kompletnú rekonštrukciu. „Ostali len múry. Omietka, krytina, podlahy – všetko išlo dole. Vodu, odpady, elektrinu sme ťahali nanovo,“ opisuje. Dom sa tak zmenil na takmer hrubú stavbu.

Po príchode z Nemecka bývali v jednej malej izbe, kúpali sa v pivnici a varili tam, kde sa práve dalo. „Hneď, ako sa rozvidnelo, už sme robili,“ spomína. Práce viedol manžel, ktorý už mal za sebou jednu rekonštrukciu, takže presne vedel, čo treba.

Zmeny v dispozícii

Pôvodne tu boli dve predelené spálne, no manželia sa rozhodli priečku zbúrať a vytvoriť otvorený priestor – kuchyňu s obývačkou, ktorá sa stala srdcom domu. Miestnosť, kde kedysi bývala kuchyňa, sa premenila na spálňu.

Poschodie bolo plné harabúrd, no po novom strope a priečkach tu vznikli štyri izby a kúpeľňa s WC. „Poschodie využívajú najmä dve najstaršie dcéry. Časom tam pôjdu aj mladšie, aby mala každá svoju izbu,“ vysvetľuje.

Čo ich stavba naučila

Rekonštrukcia preverila ich trpezlivosť, ale aj vzťah. „Naučili sme sa určovať si priority a robiť kompromisy. Manžel hľadal materiál celé hodiny, počas covidu posielal e-maily a čakal na ponuky. Všetko sme konzultovali spoločne,“ hovorí Mária.

Najviac im pomohlo plánovanie. Cestou z Nemecka už v aute rozoberali, čo budú na Slovensku robiť ďalej. „Keď sme prežili rekonštrukciu, zvládneme všetko,“ smeje sa dnes manžel.

A či by do toho išli znova? „Určite áno. Stalo sa z toho naše spoločné hobby. Radi tvoríme, plánujeme… a už rozmýšľame, do čoho sa pustíme nabudúce.“

Text a foto: Mária Masiariková (text bol redakčne upravený)