Oprava múrov a stĺpov

Trhlinky alebo trhliny vmúroch astĺpoch starších stavieb často neznamenajú prvotnú poruchu konštrukcie, na ktorej sa vyskytujú, ale sú signálom inej poruchy alebo procesu, ktorý vstavbe prebieha. Vyhodnotenie trhlín aurčenie ich príčin je náročná práca, ktorú je najvhodnejšie zveriť odborníkovi – statikovi. Pri určovaní príčin porúch je dôležité sledovať lokalizáciu trhlín vkonštrukcii, ich tvar asmer (priebeh).

Galéria

Premurovanie a domurovanie

Pri opravách porúch starších murív (napríklad pri premurovaní trhlín alebo doplnení vypadaného muriva a podobne) treba zvážiť, či by nebolo vhodné murivo rozobrať a znovu uložiť do pôvodného tvaru. Túto technológiu môžeme použiť na riešenie porúch dokonca aj v extrémnych prípadoch, keď potrebujeme rozobrať a opätovne vymurovať časti konštrukcie, ktorej stabilita je narušená, a iný spôsob sanácie je ekonomicky, technicky alebo z hľadiska bezpečnosti nevyhovujúci. Podmienkou akýchkoľvek rekonštrukčných prác je, samozrejme, odstránenie prvotnej poruchy konštrukcie.

Rady pri premurovaní
Pri premurovaní trhlín dôsledne dbáme na previazanie starého materiálu s novým. Pomôže tomu aj dôkladné vyčistenie úložných plôch a káps v murive po odstránených poškodených dielcoch od úlomkov tehál, kameňov a malty. Pri takomto postupe sa však môže stať, že kým odstránime  všetko murivo, ktoré stratilo svoju pevnosť, rozoberieme značnú časť pôvodnej steny. Tomu predídeme tak, že uvoľňujeme len nevyhnutne potrebné dielce muriva, resp. tie, ktoré sú už uvoľnené. Pri rozoberaní je výhodné ukladať mate­riál na skládku v tesnej blízkosti konštrukcie (napr. na zem, na lešenie) po riadkoch za sebou smerom od steny – tak, aby bola aspoň približne zachovaná postupnosť uloženia materiálu v konštrukcii. Pri opätovnom murovaní potom postupujeme opačným smerom, materiál zo skládky odoberáme smerom k stene. Najvhodnejšie je však uvoľnený materiál ihneď vmurovať na miesto pôvodného uloženia. Ak totiž rozoberieme hoci aj menšiu časť muriva, pôvodnú konštrukciu, predovšetkým z nepravidelných kameňov, už nedokážeme presne zložiť.

Oprava trhlín

Opravu trhlín (pasívnych) začneme tým, že odstránime pozdĺžne pruhy omietky, ktoré sú súbežné s trhlinami. Trhliny viditeľné v omietke môžu byť niekedy podstatne užšie ako trhliny skryté v murive pod omietkou (rozdiel môže byť aj niekoľko centimetrov). Preto sa o šírke pruhov omietok, ktoré odstránime, musíme rozhodnúť priamo na mieste opravy. Minimálna šírka pruhov omietky odstraňovanej pozdĺž trhlín by mala byť asi 5 cm, do úvahy treba vziať aj plochy uvoľnenej (vydutej) omietky, ktoré sa okolo trhlín často nachádzajú.

Škárovanie
Základnou technológiou sanácie trhlín je škárovanie. Úzke trhliny (do 2 cm) stačí vyčistiť (dôkladne vyškrabať od malty), vyfúkať stlačeným vzduchom, navlhčiť a vyškárovať tak, aby sa malta do škár dala natlačiť čo najhlbšie. Maltu zhutníme vhodným nástrojom. Takto môžeme opraviť trhlinu širokú 1 cm do hĺbky asi 10 až 15 cm. Hlbšie trhliny už musíme opravovať metódou injektáže. Trhliny širšie ako 2 cm v murive takisto najprv vyčistíme, navlhčíme, vyklinujeme pevnými úlomkami kameňov, tehál alebo tvrdého dreva (dubového, nie bukového), prípadne ich premurujeme a zaplníme maltou. Ak sú trhliny hlbšie, mali by sme ich injektovať z rúrok osadených do stvrdnutej malty.

Zošívanie skobami
Zošívanie je spôsob opravy trhlín, ktorý slúži aj na určité spevnenie objektu. Môžeme ho zrealizovať viacerými spôsobmi. Je však dôležité vedieť, že tento spôsob opravy je vhodný pre trhliny v pasívnom stave – aktívnu poruchu, ktorej príčina je stále aktuálna, vyrieši len zriedkavo. Sily spôsobujúce vznik trhlín a deformácie budov sa zošívaním trhlín darí zachytiť a eliminovať len málokedy. Jednou z možností zošitia je osadiť do muriva tesárske alebo murárske skoby.

Bandážovanie
Inou technológiou spevnenia trhlín je ich povrchové prekrytie tenkou sieťovinou (z materiálu, ktorý nekoroduje), ktorú pripevníme k murivu pod vrstvu omietky. Pletivá sú zvyčajne veľmi pružné, preto sú schopné kopírovať aj nerovný podklad, vrátane rohov.

Injektovanie
Technológiou opravy trhlín (stabilitných, nie dilatačných) v tehlovom alebo kamennom murive, ktorá je schopná murivo aj spevniť, je injektovanie – vtláčanie riedkej injektážnej malty. V trhlinách s hrúbkou nad 5 mm je injektážna malta schopná dosiahnuť pomerne hlboko, avšak v užších trhlinách prenikne len do hĺbky niekoľkých centimetrov. Dôležité je, že pri injektáži väčšinou nie je potrebné odstraňovať omietky, ktoré práve naopak slúžia ako určité debnenie injektážnej malty. Trhliny možno injektovať aj epoxidovými alebo polyuretánovými živicami. Po injektáži môžeme trhliny, ktoré sa prejavujú na líci muriva, preškárovať alebo omietnuť. Ak sa v murive nachádzajú duté miesta, vyvŕtame do nich šikmé otvory, cez ktoré sa transportuje injektážna malta. Vrty sa pred injektážou prečistia tlakovým vzduchom. Tlak i hustota injektážnej malty závisia od kvality muriva a šírky trhlín.

–>

Zosilnenie múrov a stĺpov

Zosilnenie múrov možno dosiahnuť aj ich zväčšením, ktoré sa dá zrealizovať primurovaním ďalšieho múru k pôvodnému. Táto technológia je pomerne jednoduchá, avšak pri murovaní nového nosného muriva treba počítať s jeho sadaním.
Nové múry vysoké do jedného podlažia do starého múru zaväzujeme tak, že do čela starého múru vysekáme kapsy vysoké 3 až 5 vrstiev tehál a hlboké asi pol tehly. Kapsy očistíme od starej malty, dôkladne ich navlhčíme a nový múr do nich zaviažeme. Ak k starému vysokému múru chceme primurovať nový vysoký múr, robíme to bez preväzovania oboch konštrukcií. Do dilatačnej škáry medzi oboma múrmi, ktorá umožní sadanie nového múru, vložíme pieskovanú lepenku. Tá zabraňuje starému múru odobrať technologickú vlhkosť novému murivu. Ak k starému múru pripájame nenosný pilier, zaväzuje sa každá štvrtá až piata vrstva. Okenné a dverné ostenie, najmä však nosné piliere, sa do nosného múru zaväzujú v každej druhej až tretej vrstve. Ak predlžujeme múr hrubý 45 cm a viac, je vhodné vysekať na jeho čele zvislú drážku širokú asi pol tehly a hlbokú asi štvrť tehly, do ktorej nový múr zaviažeme. Táto úprava umožní sadanie nového muriva.

Stiahnutie konštrukcií budovy

V starších budovách sa často objavujú zvislé alebo šikmé trhliny v ich hornej časti, ktoré svedčia o tom, že múry pracujú a rozťahujú sa. Mnohé staršie stavby nie sú v súčasnosti proti týmto pohybom dostatočne zabezpečené, pretože pôvodné systémy ich stiahnutia (napríklad ťahadlami v stropoch alebo drevenými trámovými stužovadlami v múroch) už nemusia byť funkčné. Takéto objekty treba dodatočne stiahnuť priečnymi, resp. pozdĺžnymi ťahadlami alebo obvodovými stužovadlami. Ťahadlo dnes môže byť zhotovené aj z oceľového prúta, lana, uhlíkového kábla a podobne.

Stiahnutie železobetónovým vencom
Budovu môžeme stabilizovať aj využitím železobetónového obvodového venca. Ten pri menších budovách umiestňujeme v úrovni korunnej rímsy (napríklad pod pomúrnicu), pričom najlepšie je, ak ho zapustíme do steny. Pri takomto uložení z muriva vyberieme jeho stred a ponecháme okraje, ktoré zároveň poslúžia ako debnenie. Pri umiestnení železobetónu treba vziať do úvahy, že jeho materiál vytvára tepelné mosty cez konštrukcie a že je stužujúco účinný až vtedy, keď sa dostatočne zaťaží – napríklad hmotnosťou krovu. Má aj zvyčajne inú tepelnú rozťažnosť ako pôvodný materiál steny.

Oprava škárovania

Pri oprave malty pohľadového (režného, priznaného) muriva najprv opatrne odstránime popraskanú alebo uvoľnenú časť malty (napríklad tesárskou skobou alebo kladivom a sekáčom). Po dosiahnutí vrstvy neporušenej malty škáry očistíme od prachu (štetcom, kefou, prípadne aj vysávačom) a tesne pred škárovaním ich primerane navlhčíme vodou. Do pripravených škár potom môžeme vtlačiť maltu, ktorú je lepšie používať v hustejšej konzistencii (mierne vlhkú). Škáry dôkladne vyplníme maltou a dávame pri tom pozor, aby medzi maltou a murivom nezostali dutiny, pretože do nich neskôr môže vniknúť voda, ktorá v zime zamrzne a prispeje k rýchlejšej degradácii múru.

Text: Oto Makýš
Foto: archív autora, KM Beta, RAKO, Peter Tuchyňa, Wienerberger
Zodpovedný redaktor: Milan Bohunický

Ing.Oto Makýš, PhD. je pedagógom na katedre technológií stavieb Stavebnej fakulty STU vBratislave. Profesijne sa zameriava na záchranu aobnovu pamiatkových budov na Slovensku aj vzahraničí.