Presádzanie rastlín do kvetináčov

Keď záhrada vonku odpočíva zimným spánkom, môžeme sa venovať rastlinám v interiéri.

Galéria

Kvetina, nádoba a zemina je kombinácia, z ktorej môžeme vytvoriť záhradu na hocijakom mieste. Tak sa môže strecha stať aj miestom oddychu, terasa výstavou črepníkových rastlín s nádychom exotiky, balkón prevoňaným miestom na posedenie, okno výhľadom do okolia zarámovaným zeleňou. Rastliny zasadené v kvetináčoch pomôžu prekonať obdobie, keď sú nové výsadby v záhrade ešte malé. Výber vhodného kvetináča sa riadi druhom a veľkosťou rastliny a typom výsadby, ktorá môže byť solitérna (klasické kvetináče), skupinová (misy a žardiniéry) alebo pásová (pozdĺžne debničky, kvetinové žľaby). Kvetináč poskytuje prostredie na pestovanie rastliny, no v podstate vytvára len obal, aj keď dôležitý. Vnútorné, pre život nevyhnutné prostredie tvorí biologický substrát – zemina.

Zemina musí byť v primeranej kvalite z hľadiska štruktúry a priepustnosti, dostatku živín i vlahy. Tieto vlastnosti si musí udržať dlhodobo, preto je nevyhnutné pripraviť pre rastliny vhodný vegetačný profil, ktorý umožní vyžadovanú dĺžku prežitia (podľa dlhodobosti výsadieb).

Vegetačný profil v nádobe Vegetačný profil v pestovateľskej nádobe slúži na vytvorenie optimálnych podmienok pre koreňový systém rastliny. Upevňuje ju v pôde a zároveň jej sprostredkúva dodávanie živín. Skladá sa z troch funkčne odlišných vrstiev: vegetačnej – pôdnej, filtračnej a drenážnej. Hĺbka jednotlivých vrstiev a druh použitého materiálu majú pritom rozhodujúci vplyv na optimálne vlastnosti i hmotnosť celého vegetačného profilu, čo je dôležité najmä v nádobách umiestnených na nadzemných konštrukciách.

Vegetačná vrstva
Vegetačná vrstva je pre rastlinu najdôležitejšia, no musí mať potrebnú hrúbku, ktorá závisí od veľkosti zasadeného jedinca a jeho dorastania. Vegetačnú vrstvu tvorí vhodne namiešaný pôdny substrát. Hĺbka pôdy v nádobe by mala byť pre najväčšie kvetináčové rastliny (dorastajúce do výšky 1,5 až 2 m) 40 až 60 cm, pre menšie a nižšie 25 až 40cm, v žardiniérach a pri plošných výsadbách to môže byť aj menej (10 až 15 cm). Bujný rast a bohatú násadu kvetov vysadených rastlín však zaistí iba kvalitná zemina s dostatočnou zásobou pomalyrozpustných živín. Moderné substráty obsahujú okrem podielu záhradnej zeminy aj špeciálny rašelinový kompost a ako prevzdušňujúce zložky drevené alebo kokosové vlákna, drvené štiepky alebo kôru (borka s veľkosťou kúskov do 2 cm), ryžové plevy alebo perlit, ktoré drenážujú celý obsah zeminy, bránia jej uľahnutiu (zliatiu) a podporujú stabilitu jej štruktúry. Vyšší podiel ílovej zložky bráni vyplavovaniu zásobných živín a zabezpečuje postupné uvoľňovanie vlahy a živín ku koreňom. Primiešaná dávka hlavných živín a stopových prvkov umožňuje zasadeným rastlinám dobrý štart. Prídavok dlhodobých hnojív s postupným uvoľňovaním živín zabezpečí priaznivé vegetačné podmienky v ďalšom období. 

Rastliny môžeme vysadiť aj do ozdobných košov naplnených slamou.	Dno vyložíme plastovou fóliou.
Vsypeme zeminu.	Vysadíme kvety a ku koreňom dosypeme zeminu. Kvetiny zalejeme.

Drenážna vrstva
Drenážna vrstva má v profile veľmi významnú úlohu, lebo odvádza prebytočnú vodu z dosahu prevažnej časti koreňovej sústavy, čím zabraňuje jej premočeniu. Pri vhodnom konštrukčnom riešení môže byť aj miestom, kde časť vody zostane a spätným vzlínaním doplní vlahou vegetačnú vrstvu. Hĺbka tejto vrstvy má z celkového vegetačného profilu zaberať dostatočne účinnú časť. Pri vegetačnej vrstve do 40 cm je to 10 cm, pri vrstve do 60 cm je to 15 cm. Drenážna vrstva môže byť zo štrku, ľahkého keramzitu, piesku alebo v prípade menšieho celkového vegetačného profilu z nasiakavej hrubšej geotextílie. 

Pri vysádzaní rastlín do nádob najprv dno nádoby vystelieme fóliou.	Na dne vytvoríme drenážnu vrstvu zo štrku alebo z keramického materiálu keramzitu, či liaporu – expandovaného ílu.
Na drenážnu vrstvu položíme filtračnú vrstvu napríklad z geotextílie a pokračujeme vegetačnou vrstvou, do ktorej sadíme rastliny.	Je dôležité výdatne zaliať rastliny hneď po vysadení.

Filtračná vrstva
Filtračná vrstva je prechodnou medzivrstvou, oddeľujúcou vegetačnú vrstvu a drenážny podklad. Jej úlohou je chrániť drenážnu vrstvu pred zanášaním jemnými koloidnými pôdnymi čiastočkami z hornej vegetačnej vrstvy. Ako filtračnú vrstvu je vhodné použiť netkanú geotextíliu (prípadne vrstvu hrubšieho triedeného riečneho piesku v hrúbke 1 cm). Filtračná vrstva má vplyv na životnosť celého vegetačného profilu v nádobe.
 
Výber rastlín Veľkosti, výške a stabilite nádoby treba prispôsobiť výber rastlín pri krátkodobých výsadbách (napr. balkónových), resp. rastliny, najmä väčšie a dlhoveké – črepníkové, majú nároky, ktoré sa musia rešpektovať pri výbere vhodnej nádoby pre ne. Rastliny trvalo umiestnené v nádobe potrebujú životný priestor, ktorý sa s pribúdajúcim časom a ich rastom zväčšuje, takže pri presadzovaní treba menší črepník vymeniť za väčší. Väčšie rastliny nebývajú v bežných kvetináčoch príliš stabilné, preto je vhodné pripraviť im prostredie v stabilných pestovateľských vaniach, s ktorými sa na danom mieste (napr. zimná záhrada, strešná záhrada) vopred počíta.

Ing. Ľubica Lešinská
Foto a kresba: autorka a archív JAGA
Zdroj: časopis Urob si sám