Ošetrovanie jahôd a založenie novej výsadby

Jahody ako viacročnú kultúru pestujeme na jednom mieste spravidla tri až štyri roky. Preto im musíme venovať sústavnú pozornosť i po zbere plodov – vtedy prebiehajú v rastlinách fyziologické procesy, ktoré ovplyvňujú budúcoročnú úrodu. Zameriame sa na kyprenie a odburiňovanie pôdy, dostatočnú závlahu a výživu, na odstraňovanie poplazov a v niektorých prípadoch i pokosenie listov po zbere plodov.

Galéria

Kyprenie a odstraňovanie buriny
Počas dozrievania a zberu plodov porasty jahôd mechanicky neošetrujeme. Vyššie jednoročné buriny vytrháme ručne. Pri zbere plodov sa pôda značne utlačí a čiastočne sa pokryje burinou. Preto sa odporúča urobiť okopávku, pri ktorej sa pôda prevzdušní a odstránia sa vyrastené buriny. V prípade suchého počasia je vhodné jeden až dva dni pred okopávkou porast zavlažiť, a keď pôda obschne, prihnojiť ju štvrtinou celoročnej dávky dusíkatých hnojív. Okopávky podľa potreby opakujeme.

Odstraňovanie poplazov
Ak sme získali novú odrodu, ktorú si chceme rozmnožiť, poplazy neodstraňujeme. V takomto prípade kypríme pôdu veľmi opatrne, aby sme nepoškodili mladé zakoreňujúce sadenice. V bežných výsadbách závisí odstraňovanie poplazov na spôsobe pestovania. Pri udržiavaní jednotlivých materských rastlín odstraňujeme všetky poplazy. Pri pásových výsadbách odstraňujeme poplazy smerujúce do pracovných uličiek.

Poplazy vyrastajúce v smere riadkov ponechávame. Týmto spôsobom sa postupne vytvoria súvislé prerastené pásy, čím sa v budúcom roku zvýši úroda. Dbáme však na to, aby pásy neboli príliš prehustené, a preto i v riadkoch odstraňujeme časť poplazov podľa potreby. Poplazy nikdy od rastlín neodtŕhame, aby sa nepoškodili koreňové kŕčky a korienky, ale odstraňujeme ich odrezávaním, nožom, nožnicami alebo odsekávame ostrou motykou. Jednotlivé odrody sa vyznačujú rôznou intenzitou tvorby poplazov, a preto zvyčajne nestačí odstrániť ich jednorázovo; túto činnosť treba vykonávať priebežne niekoľkokrát v roku.

Výživa a závlaha
Pri pestovaní jahôd dodávame pri predvýsadbovej príprave do pôdy základné živiny – najmä fosfor a draslík – a pôdu môžeme obohatiť aj organickými látkami – prihnojíme ju maštaľným hnojom alebo kompostom. Dusíkaté hnojivá treba dodávať každoročne v rozdelených dávkach. Prvá dávka sa používa v predjarnom období, začiatkom marca – použijeme jednu polovicu celoročnej dávky. Druhou dávkou (štvrtinou z celoročného množstva) prihnojíme pôdu pred kvitnutím, teda v druhej polovici apríla. Tretiu dávku, opäť jednu štvrtinu z celoročnej dávky, aplikujeme po zbere plodov. Toto prihnojenie spojíme s kyprením pôdy, prípadne so zavlažovaním.

V našich klimatických podmienkach býva v letnom období väčšinou suché počasie, a preto je zavlažovanie jahôd nevyhnutné. Jahody majú vysoké požiadavky na vodu, nielen pri tvorbe plodov, ale aj po zbere úrody, keď sa zakladajú generatívne orgány a vytvárajú sa podmienky na úrodu v budúcom roku. Odporúča sa zavlažovať vyššími dávkami vody v dlhších časových intervaloch.

Odstraňovanie listov po zbere plodov
Z biologického hľadiska je odstraňovanie listov nežiaduce. Odporúča sa len v takých prípadoch, keď sú listy napadnuté hubovými chorobami (napr. pri škvrnitosti listov) a veľmi sa znižuje ich asimilačná schopnosť. Túto prácu treba vykonať najneskôr do začiatku augusta, aby sa ešte do jesene vytvorila dostatočná listová plocha. Pri odstraňovaní listov dávame pozor, aby sme nepoškodili srdiečka rastlín. Pokosené listy z porastu odstránime. Zároveň je vhodné porast zavlažiť, prihnojiť dusíkatými hnojivami a vykonať okopávku. Pri pestovaní dvakrát rodiacich (remontantných) odrôd listy po zbere plodov nikdy neodstraňujeme.
–>
Príprava na novú výsadbu
Jahody môžeme sádzať počas celého vegetačného obdobia za predpokladu, že máme dobre vyvinuté sadenice a dôkladne pripravenú pôdu. Pri záhradkárskom pestovaní sa však najviac využíva obdobie augusta až septembra, prípadne jarné obdobie, najmä apríl. Veľmi výhodná je i skorá letná výsadba. V tomto čase však v poraste ešte nie sú dostatočne vyvinuté a zakorenené sadenice, a preto možno použiť tzv. frigo sadenice, ktoré boli až do výsadby uskladnené v chladiarni pri teplote –1 až –2 °C.

Termín výsadby závisí najmä od pôdnych a klimatických podmienok, spôsobu výsadby, možnosti zavlažovania, skúsenosti pestovateľa a najmä od dostatku kvalitných sadeníc. V každom termíne výsadby je dôležitá dôkladná predvýsadbová príprava pôdy. Najvhodnejšie predplodiny sú také, ktoré boli hnojené maštaľným hnojom alebo inými organickými hnojivami – tie zanechávajú pôdu v dobrom štruktúrnom stave a zničia burinu. Na výsadbu v auguste a septembri to môžu byť skoré druhy okopanín, zelenín, prípadne strukoviny. Každý druh plodín odčerpá z pôdy určité množstvo živín, ktoré sa s každým druhom líši. Preto si miesto výsadby premyslíme a každý rok ho pri jednotlivých druhoch obmieňame.

Predvýsadbová príprava pôdy sa musí ukončiť aspoň dva týždne pred vlastnou výsadbou. Spočíva v orbe alebo v rýľovaní so súčasným zapracovaním organických hnojív v dávke 60 až 100 kg na 10 m2. Zároveň zapracujeme i priemyselné draselné a fosforečné hnojivá (300 g síranu draselného a 600 g superfosfátu). Asi týždeň pred vlastnou výsadbou plochu plytko skypríme, povrch urovnáme a necháme uľahnúť.

Výsadba sadeníc
Po dôkladnej predvýsadbovej príprave pôdy pozemok vymeriame, vyznačíme smer radov, pričom spon určíme podľa spôsobu pestovania. Z hľadiska osvetlenia porastu je najvhodnejšie sadiť rastliny do radov orientovaných od severu na juh, z praktického hľadiska je najvhodnejšie vysádzať ich na rovine a v miernom svahu. Rady vedieme v smere dlhšej strany pozemku a na väčších svahoch v smere vrstevníc. Vzdialenosti medzi radmi a medzi rastlinami v radoch určíme podľa spôsobu pestovania a najmä podľa vzrastu odrody. Čím je odroda bujnejšia, tým majú byť vzdialenosti medzi rastlinami väčšie.

Na záhradke sadíme jahody ručne, pomocou motyčky alebo lopatky na sadenie. Najprv vyhĺbime jamku hlbokú 10 až 15 cm, umiestnime do nej sadenicu, pričom korienky rovnomerne rozložíme, prihrnieme pôdu a mierne ju pritlačíme. Správne zasadená sadenica má mať koreňový kŕčik na úrovni povrchu pôdy a srdiečko s listami tesne nad povrchom. Po výsadbe musíme porast zavlažiť. Odporúča sa tiež tzv. zeleninársky spôsob sadenia, pri ktorom sa do vyhĺbenej jamky naleje voda, a keď sa čiastočne vsiakne, zasadí sa do nej rastlinka. Na ňu sa prihrnie suchá pôda, ktorá vytvorí izolačnú vrstvu zabraňujúcu vyparovaniu vody.

Je veľmi dôležité na výsadbu používať len zdravé, dobre vyvinuté jahodové sadenice, ktoré musia mať aspoň tri dobre vyvinuté listy a bohatú koreňovú sústavu.

Spôsoby pestovania
Aj keď poznáme rozličné spôsoby pestovania jahôd, v podstate existujú dva základné typy:

• výsadba riadková,
• výsadba pásová.

Všetky ostatné spôsoby sú len kombináciou týchto dvoch základných typov.

Udržiavanie jednotlivých rastlín – pri tomto spôsobe pestovania odstraňujeme po zbere plodov všetky vyrastené poplazy a udržiavame len pôvodné rastliny. Tento spôsob je vhodný pri jednoriadkovom a dvojriadkovom spôsobe pestovania.

Zahustené riadky – v riadkoch medzi pôvodnými rastlinami necháme zakoreniť mladé rastliny, ktoré sa vytvorili na poplazoch, v takom širokom páse, ako sú široké pôvodné rastliny, t. j. 25 až 35 cm. Ostatné poplazy s mladými rastlinami odstraňujeme. V prípade potreby však prerieďujeme i mladé rastliny v pôvodnom páse tak, aby medzi nimi bola vzdialenosť aspoň 10 až 15 cm.

Pásový spôsob – pri tomto spôsobe sú riadky vzdialené 80 až 100 cm. V riadkoch medzi pôvodnými rastlinami ponechávame mladé rastliny v páse širokom asi 50 cm. Ostatné mladé rastliny odstraňujeme tak, aby medzi jednotlivými pásmi vznikli voľné medziriadky so šírkou asi 50 cm.

Výsadby dvojriadkov – ide o druh pásovej výsadby, pri ktorom sú dvojice riadkov od seba vzdialené 80 až 100 cm a medzi sebou len 40 cm. V jednom riadku sa odporúča vysadiť rastliny na vzdialenosť 20 až 30 cm, najlepšie do tzv. trojsponu, a poplazy odstraňovať.

Záhonový kobercový spôsob – umožňuje vytvoriť pás široký 80 až 120 cm. Rastliny vysádzame do riadkov vzdialených od seba 60 cm a v jednom riadku 25 až 30 cm. Poplazy s mladými rastlinami necháme zakoreniť v medziriadku a tiež asi 30 cm od pôvodných riadkov. Riadky sa môžu vysadiť aj vo vzdialenosti 90 až 100 cm, pričom mladé rastliny na poplazoch necháme zakoreniť len v medziriadkoch.

Hrobkový spôsob – vysadzovanie jahôd na hrobky alebo záhony vyvýšené nad úrovňou terénu asi 20 až 30 cm sa odporúča najmä v severnejších polohách s väčším výskytom zrážok. Plody tu menej trpia hnilobou a rýchlejšie dozrievajú.

Prekladanie riadkov – spôsob, ktorý využívame najmä vtedy, keď nemáme dostatočne veľkú plochu na novú výsadbu. Pri tomto spôsobe usmerňujeme rast poplazov a zakoreňujúcich mladých rastlín z pôvodných radov do medziradov. Medziriadky však musíme dobre nakypriť, zbaviť buriny a pohnojiť, najlepšie kompostom. Po zakorenení mladých rastlín pôvodné riadky zrušíme.

Výsadba jahôd do fólie z PVC
Táto výsadba má viacero výhod. Zabraňuje znečisťovaniu plodov pri dažďoch, znižuje napadnutie hnilobou a uľahčuje samotný zber. Spôsobuje zvýšenie teploty pôdy i nad povrchom fólie, preto plody dozrievajú o dva až tri dni skôr. Môžu sa však vyskytnúť určité problémy s likvidáciou fólie po zrušení výsadby.

Pestovanie jahôd v nádobách
Využíva sa najmä vtedy, ak nemáme dostatočne veľkú plochu v záhradke. Môžeme použiť rôzne nádoby, napríklad kvetináče, hrantíky, sudy a pod. Podmienkou úspešného pestovania je kvalitná pôda a zvýšená starostlivosť pri ošetrovaní. Pri nedostatku miesta na výsadbu vo voľnej pôde môžeme pestovať jahody i na tzv. pyramídach, kde využívame priestor i v horizontálnom smere. I pri tomto spôsobe musíme sadenice uložiť do kvalitne pripravenej pôdy a venovať náležitú pozornosť ich ošetrovaniu.

Text a foto: Ing. Ladislav Smatana
Zdroj: Časopis Urob si sám