Liečime choré stromy a kry

image 23940 25 v1

Ak na prvý pohľad vidíme, že strom chradne, neprospieva, a to aj napriek tomu, že sú splnené všetky podmienky na jeho úspešné pestovanie (pôda, voda, svetlo, teplo, vzduch), je nevyhnutná dôkladná prehliadka.

Kde hľadať

Podozrivé stromy či kry skontrolujeme zblízka – vhodné je použiť aj lupu, prípadne vzorky pozrieť pod mikroskopom, pretože niektoré poškodenia, napríklad roztočmi (ríbezľový, jabloňový, hruškový), nie sú viditeľné voľným okom.

Prezrieme najmä pukliny v kôre, miesta prirastania konárov ku kmeňu, pazuchy listov a púčikov – miesta dotyku s kôrou; niekedy je škodca priamo v púčiku (obyčajne sú napadnuté púčiky väčšie a hrubšie ako ostatné). Vstupnou bránou pre infekciu hubovými, vírusovými, bakteriálnymi chorobami sú mechanické poranenia, napríklad po odlomení konára pod ťarchou úrody či pri poškodení kmeňa náradím pri obrábaní pôdy. Všímame si farbu listov, neprirodzené skoré žltnutie, tvorbu hrdzavých, hnedých škvŕn, opadávanie nedozretých plodov, prírastky počas vegetácie, veľkosť úrody, veľkosť plodov, ich vyfarbenie a mumifikáciu, usychanie konárov, odlupovanie kôry, prezrieme aj popadané lístie. Príčinou choroby či poškodenia môže byť aj vek, prirodzené starnutie. Vtedy je nevyhnutné sa so stromom definitívne rozlúčiť.

glejotok
          Glejotok postihuje najmä kôstkoviny. Foto: thinkstock.com 

Škodcovia a ochorenia

Roztoč ríbezľový

Má dĺžku 0,2 mm. Spôsobuje zdurenie a neskôr usychanie púčikov, najmä čiernych ríbezlí. Prezimuje v napadnutých púčikoch. Ochrana spočíva v odstraňovaní zdurených púčikov na jar, čo najskôr pred vypučaním.

Vošky na ríbezliach a ovocných stromoch

Prezimujú v štádiu vajíčok v pazuchách púčikov. Ochranou je dôkladný tzv. umývací predjarný postrek povolenými prípravkami (Calypso 480 SC, Dursban 480 EC, Pyrinex 48 EC, Reldan 22 a i.).

Hraboš poľný, hryzec vodný

Poškodzujú podzemné časti rastlín – korene stromov, koreňovú zeleninu, hľuzy zemiakov, cibule okrasných rastlín. V pôde nájdeme diery s priemerom asi 3 cm (nory). Hlboko do nôr vkladáme požerové a dýchacie návnady Ekophos – Alp, Phostoxin. Sú pre človeka veľmi jedovaté, pri použití treba postupovať presne podľa návodu. Čiastočná mechanická ochrana spočíva vo vložení hustého pletiva do jamy pri výsadbe mladých stromčekov na jeseň alebo na jar.


      Prejavom spály nie je len usychanie listov, stromy napáda aj zvnútra. Foto: thinkstock.com 

Ochranné opatrenia

Jesenné zásahy

• uschýnanie konárov
všetky choré, odumreté a suché konáre odrežeme až do zdravej, živej časti; olúpanú kôru zarovnáme nožom takisto do zdravej časti; ranu uhladíme nožom a natrieme stromovým balzamom, prípadne štepárskym voskom; to isté platí aj pri dutinách v kmeni a mrazových puklinách
 po ohryzení zverou
skontrolujeme oplotenie, na kmene pripevníme chrániče z drôteného pletiva alebo plastu; najmä spodnú časť konárov a kmeňa natierame repelentmi
 dôkladne vyhrabeme popadané lístie
spod stromov a hlboko ho zakopeme do zeme, prípadne spálime
mumifikované, zoschnuté plody
oberieme a hlboko zakopeme alebo spálime


      Spála na listoch hrušky. Foto: thinkstock.com 

Baktériová spála jadrovín

Ide o karanténne ochorenie. Škodcom je baktéria (Erwinia amylovora) napáda jablone, hrušky, duly, jarabinu, hloh, mišpuľu. Šíri sa vetrom, dažďom, výpestkami. Do rastliny sa dostane aj prieduchmi na listoch, cez poranenia spôsobené krúpami, náradím a hmyzom. Najčastejšie prezimuje v kôre stromov. Na spálu platí ohlasovacia povinnosť – podozrenie na výskyt spály treba hlásiť okresnému fytoinšpektorovi alebo obecnému úradu. Na jeseň po opadaní listov aplikujeme meďnaté prípravky Cuprocaffaro, Kuprikol 50 alebo Funguran.

Glejotok kôstkovín

Vidíme ho voľným okom ako medovohnedú tekutinu, ktorá na vzduchu tuhne na tvrdú, hladkú a lesklú hmotu – glej. Vzniká ako následok silných mrazov či mechanického poškodenia. Väčšinou postihuje kmeň, staršie konáre, ale aj mladé výhonky. Ojedinele ho nájdeme aj na plodoch, najmä na broskyniach. V ložiskách glejotoku na kmeni sa nachádza huba (Leucostoma cincta), ktorá sa rozrastá na poškodenej kôre, preniká do zdravých pletív a časom prerastie celý priemer kmeňa a konára. Listy náhle zvädnú, konár odumrie a napokon aj celý strom. Priebeh ochorenia je pomalý, môže trvať niekoľko rokov. Ochrana spočíva v opatrnom obrábaní pôdy okolo stromov, aby sme nepoškodili kôru mechanicky, a v natieraní kmeňov vápenným mliekom. Poškodené pletivo okolo glejotoku treba odrezať ostrým nožom, ranu zarovnať až po zdravé pletivo, dezinfikovať meďnatým fungicídom (Kuprikol 50) a zatrieť stromovým balzamom, prípadne latexovou farbou.

Dobrá rada
Pri žltnutí listov, chloróze, je prvou pomocou časté kyprenie pôdy a aplikácia hnojív s vyšším obsahom železa, ideálne skoro na jar.

Ako na prezimujúcich škodcov?

Prezimujúcich škodcov (roztoče, roztočce, vošky, štítničky, puklice) zlikvidujeme až predjarným postrekom v marci, čo najskôr po vypučaní listov, a pokračujeme počas vegetácie povolenými prípravkami (Bulldock 25 EC, Calypso 480 SC, Karate Zeon 5 CS, Mospilan 20 SP).

Vlnačka krvavá (Eriosoma lanigerum)

Ako škodí?
Nebezpečné sú larvy, ktoré cicajú na mladých výhonkoch a kôre. Dôsledkom sú nádory na konároch a kmeňoch. Tie pomaly uschýnajú, stromy zakrpatievajú, najmä ak nemajú dostatočný prísun živín. Nádory bývajú infikované drevokaznými hubami a ešte viac zhoršujú zdravotný stav stromu.

Ktoré rastliny napáda?
Najmä jablone – jemnejšie a citlivejšie staršie odrody, napríklad ’Parména zlatá‘, ’Boskoopské červené‘, ’Kalvil zimný‘ a ’Baumannova reneta‘. Nepohrdne ani hruškou, dulou či hlohom.

Vývojový cyklus
Vlnačka prezimuje ako larva na stromoch, ukrytá v prasklinách kôry, ale aj v pôde, na krčku kmeňa. Počas zimy larvy nemajú voskový povlak a sú nenápadné. Až na jar (v apríli) sa sťahujú z úkrytov na vhodné miesta – mladé časti, z ktorých môžu cicať rastlinnú šťavu. Zároveň vylučujú voskový povlak, ktorý ich pokryje, a tvoria kolónie. Z lariev sa vyliahnu okrídlené samičky, ktoré poletujú po okolí a napádajú ďalšie stromy. Vlnačka môže mať za rok aj desať generácií.


Prečo vlnačka krvavá?
Počas vegetačného obdobia vošky vylučujú biele voskové vlákna. Na prvý pohľad pripomínajú chumáčiky vaty, vlny. Pod nimi sú skryté celé kolónie vlnačiek. Voskový povlak ich chráni pred predátormi. Ak vatu stlačíme (a tak rozmliaždime telá lariev), z kolónie vyteká načerveno zafarbená telová tekutina pripomína­júca krv.

Ako sa jej zbavíme?
Dôležitá je správna výživa jabloní, najmä dostatok draslíka. Z chemických prípravkov sú vhodné systémové Nurelle D či Pirimor 50 WG. Aby prípravok dobre priľnul na kolóniu, je lepšie nanášať ho štetcom, prípadne použiť zmáčadlo Silwett L 77, ktoré zadrží prípravok na voskových ­kolóniách.

Je možná biologická ochrana?
Možná je, ale problematická. V minulosti boli pokusy s využitím parazitickej osičky (Aphelinus mali), ktorá vyciciava telá vošiek. Osička je však citlivá na zimné mrazy a vonku hynie.

Text: Ing. Hana Szabóová
Foto a kresba: thinkstock.com
Zdroj: časopis Urob si sám, JAGA GROUP, s.r.o.

Tip: Všetok nábytok a záhradné doplnky na jednom mieste



Komentáre

Pridať komentár

Emailová adresa nebude zverejnená, poskytnutá iným osobám ani na ňu nebudeme nič posielať. Je však nutná na prevádzku diskusií. Pozrite si naše podmienky spracovania osobných údajov. Ak sa vám nechce zakaždým zadávať prezývku a email, využite možnosť bezplatnej registrácie.