Choroby skladovaného ovocia

Ovocie počas zimného skladovania často postihujú choroby, ktoré sú vyvolané rôznymi fyziologickými poruchami alebo mikroorganizmami. Plody napadnuté skladovými hubovými chorobami sú často príčinou významných strát počas uskladnenia, ale najmä po ich vyskladnení a následnej konzumácii. Ako si teda môžeme zachovať čo najviac z úrody?

Galéria

Fyziologické poruchy

Fyziologické poruchy sú jednou z príčin strát pri uskladňovaní ovocia. Môžu byť zapríčinené nevhodnými podmienkami počas vegetácie alebo nesprávnym uskladňovacím režimom – veľmi nízkou teplotou, vysokým obsahom CO₂, nižším obsahom kyslíka a podobne.

Jonathanova škvrnitosť

Už dávno v minulosti patrila medzi typické skladové choroby (rozširovanie odrody Jonathan a jej mutácií – Jonagold, Jonared, Jonagored a iné). Prejavuje sa vznikom drobných okrúhlych škvŕn na vyfarbenej časti plodu. Škvrny neskôr stmavnú, prehlbujú sa a splývajú. Choroba sa môže objaviť už na strome, ale najčastejšie na plodoch uskladnených na teplom mieste. Spravidla sa objavujú po suchom vegetačnom období na jablkách, ktoré sme preniesli z chladného skladu na teplejšie miesto.
Veľa záhradkárov si myslí, že škvrnitosť spôsobuje prehnojenie dusíkom alebo zavlažovanie v druhej polovici leta. Vzniká za podobných podmienok ako pehovitosť jabĺk. Hlavnú úlohu tu však zohráva nedostatok prístupného vápnika v pôde a sucho v čase intenzívneho rastu plodu. Najvhodnejšia skladovacia teplota pre tieto odrody je 2 až 5 °C. Neskladujme ich dlhšie ako tri-štyri mesiace.

Z preventívnych opatrení sú najdôležitejšie:
• harmonická výživa stromov,
• pravidelná závlaha v čase sucha,
• opakované postreky v dvojtýždňových intervaloch listovými hnojivami s vyšším obsahom vápnika (júl až september).
Možnosti ochrany

• pred uskladnením ovocia
  treba odstrániť všetky poškodené plody
• odrody jabĺk
  silne náchylné na výskyt a šírenie skládkových chorôb je nevyhnutné ošetrovať počas vegetácie fungicídmi
• aplikácia vápenných prípravkov
  v navrhovanom termíne významne zlepšuje skladovateľnosť ovocia
• počas skladovania
  treba odstraňovať plody so začínajúcou hnilobou a nahnité plody, ktoré sú zdrojom ďalšieho šírenia choroby     v sklade
• v žiadnom prípade nekonzumovať plody
  alebo ich zostatky po vykrojení zhnitých alebo plesnivých častí

Penicilínová hniloba Foto: thinkstock.com

Odporúčané vápenné hnojivá

• pri kvapkovej závlahe
  YaraLiva Calcinin
• na listovú aplikáciu
  YaraLiva Calcinit, Y.L. Calfrac 560, Y.L. Seniphos, Florasin Calcium Plus, Wuxal Calcium
• granulovaná forma
  dusičnan vápenatý, síran vápenatý

Pehovitosť (horká škvrnitosť jabĺk)

Má podobu preliačených škvŕn (5 až 6  mm), pod ktorými sa nachádzajú hnedé odumreté ostrovčeky dužiny. Ovocie býva často horké. Aj keď sa choroba prejaví až v skladoch, jej vznik súvisí s pestovateľskými podmienkami. Objavuje sa najmä v suchých rokoch a pôdach silne hnojených dusíkom a draslíkom. Tieto živiny totiž brzdia príjem vápnika, ktorého v pôde býva väčšinou dostatok, ale je vo  forme neprijateľnej pre stromy. Preto je nevyhnutné dodávať vápnik do pôdy (najmä pre plody) v opakovaných dávkach postrekom (prípravok Kalkosan a iné) v júni až septembri. Náchylné sú tieto odrody: Clivia, Dukát, Šampion, James Grieve, Jonagold, Rubín, Lord Lambourne a všetky odrody od Coxovej renety. Jablká postihnuté pehovitosťou treba rýchlo skonzumovať alebo spracovať. Dôležitý je aj súlad podpníka s odrodou. Silne rastúce podpníky podporujú výskyt, slabo rastúce majú opačný účinok.

Hnednutie dužiny

Prejavuje sa najmä na odrodách Jonathan a Ontario. Príčina je v pestovateľských podmienkach. Choroba sa najčastejšie vyskytuje, ak po suchom lete prídu v septembri výdatnejšie dažde. Vplyvom silnejšieho príjmu dusíka sa plody rýchlo zväčšujú a dužina redne. Ochorenie podporujú aj vysoké teploty v čase zberu a skladovania. Objavuje sa skôr na väčších plodoch, preto ich treba ihneď skonzumovať alebo spracovať.

Hnednutie dužiny a jadrinca a následne suchá  hniloba spôsobená plesňou sivou. Hnednutie dužiny jabĺk fyziologického pôvodu sa objavuje pri nedostatku bóru v pôde. Volá sa aj hnedá škvrnitosť dužiny alebo korkovitosť dužiny. Príznaky pozorujeme už na plodoch s veľkosťou orecha. Dužina má fádnu chuť, nie však horkú. Odporúča sa použiť prípravok na báze bóru – postrek v čase vegetácie cez list. Foto: wikipedia.org

Odborník radí
Aby sme sa mohli s vitamínmi zo záhradky posilňovať čo najdlhšie, uskladnené ovocie pravidelne kontrolujeme a vetráme. Ak objavíme nahnité, prípadne inou chorobou napadnuté plody, ihneď ich odstránime. Tak chránime ostatné ovocie pred poškodzovaním.

Sklovitosť jabĺk

Spôsobuje ju porucha v metabolizme vody. Prejavuje sa zaplnením medzibunkových priestorov pletív tekutinou. Začína sa už počas vegetácie a šíri sa aj po zbere. Dužina v okolí cievnych zväzkov je sklovito priehľadná. Sklovitosť sa môže rozšíriť na celý plod. Pri silnejšom napadnutí je viditeľná aj na šupke, a to v podobe olejových tmavozelených (odrody so žltou šupkou) alebo tmavočervených škvŕn (odrody s červenou šupkou). Poškodená časť dužiny postupne hnedne. Sklovitosť je vyvolaná náhlym hromadením cukrov v pletive plodu vplyvom náhlej zmeny počasia, keď po chladnejšom a zamračenom počasí príde náhle zvýšenie teploty so silným slnečným žiarením. Choroby sa vyskytujú najmä na letných a jesenných odrodách, ale náchylné sú aj niektoré sladké zimné odrody. Najčastejšie sú napadnuté odrody Clivia, Dukát, Coxova reneta, Starking, Ontário, Gloster. Ochrana spočíva v skorom zbere plodov a harmonickej výžive stromov.–>
Uskladnenie ovocia

Dezinfikácia
Miestnosť na skladovanie, debničky a iné obaly pred uložením ovocia treba vydezinfikovať.

Triedenie
Plody pred uskladnením starostlivo vytriedime, vylúčime mechanicky poškodené a napadnuté hnilobami. Odrody napadnuté pehovitosťou, sklovitosťou a hnednutím dužiny umiestnime tak, aby sme ich čo najrýchlejšie skonzumovali.

Systém skladovania
Ostatné ovocie uložíme oddelene podľa odrôd a obdobia zrelosti.

Skladové podmienky
V miestnosti – sklade udržujeme optimálnu teplotu od 1 do 5 °C a relatívnu vlhkosť vzduchu 80 až 85 %. Miestnosť dokonale vetráme.

Rozhodujúce faktory

O zdravotnom stave ovocia určeného na uskladnenie sa rozhoduje už v čase vegetácie, predzberovým ošetrovaním, manipuláciou pred jeho uskladnením, ale aj vlastnými podmienkami uskladnenia.

Hubové choroby

Hnilobu ovocných plodov spôsobuje niekoľko patogénnych húb – kruhová hnedá hniloba (Pezicula), moníliová hniloba (Monilinia) a penicilínová hniloba (Penicillium). Správne skladovanie musí byť vzdušné.

Moníliová hniloba plodov (Monilia fructigena)

Často sa vyskytuje už na stromoch. Šíri sa najmä na poškodenom ovocí (mechanicky, červivé plody). Huba nedokáže infikovať ovocie s neporušenou šupkou. V skladoch môže mať monilióza dve formy:
► Kruhová hnedá hniloba – poznáme ju podľa okrúhlych hnedých, ostro ohraničených škvŕn. Ovocie má horkú chuť a plody hnijú.
► Čierna hniloba – hnitie nastáva vnútri plodu.

Vývoj moníliovej choroby na odrode Golden Delicious Foto: thinkstock.com

Hniloba jadrovníka

Obmedzuje sa len na jadrovník plodov. Zistíme ju až vtedy, keď začneme konzumovať ovocie. Vyvoláva ju huba Alternaria tenuis – charakteristické je pre ňu tmavohnedé podhubie, ktoré sa postupne rozrastá v jadrovníku. Menej často túto chorobu vyvoláva aj huba Trichothecium roseum; jej podhubie má ružovkastú farbu, plody majú veľmi horkú chuť. Postihuje aj hrušky – nie jadro, ale len povrch plodov postihnutých chrastavitosťou.

Testovanie jabĺk
•  najnižšiu odolnosť proti moníliovej hnilobe mala odroda Meteor
•  medzi odolnejšie sa zaradili odrody Angold, Gala, Jarka
•  k citlivým odrodám patria Golden Delicious, Resista, Rubín, Topaz, Zuzana
•  najcitlivejšia je odroda Gloster

Monilióza na mechanicky poškodenom plode Foto: thinkstock.com

Fuzáriová hniloba

Prejavuje sa dvomi typmi poškodenia. Pri periférnej hnilobnej infekcii vniká do dužiny poškodenou šupkou, najmä pri stopke plodu. Druhým typom je jadrovníková hniloba, pri ktorej sa nekróza rozširuje z jadra. Pri tomto type vnikli zárodky huby do plodu už v čase vegetácie a huba sa v sklade rozrastá. Zhnednutá šupka nie je horká, mäkne, ale nemá kašovitú podobu. Z takýchto plodov ľahko stiahneme šupku.

Penicilínová (modrá) hniloba (Penicillium expansum)

Túto chorobu spôsobujú huby rodu Penicillium, predovšetkým však druh P. expansum. Je to najčastejšia choroba skladovaných jabĺk a hrušiek. K infekcii dochádza na poranených plodoch. V sklade sa potom choroba šíri z napadnutých plodov na zdravé, preto sa musí ovocie pravidelne kontrolovať a nahnívajúce kusy odstraňovať. Ochorenie sa prejavuje tvorbou svetlohnedých okrúhlych, mierne prepadnutých škvŕn na stopke plodu, dužina pod týmto miestom mäkne a stáva sa kašovitou. Na povrchu škvŕn sa tvoria modrozelené hrudky konídií. Ochrana spočíva v opatrnej manipulácii počas zberu a v správnom uskladnení.

Text: Ing. Eva Šidová, PhD.
Foto: autorka, thinkstock.com, wikipedia.org
Redakčná úprava: Martina Deríková
Zdroj: časopis Urob si sám, JAGA GROUP, s.r.o.