Pasívny dom s kozubom
Predsudok, že kozuby v pasívnom dome nemajú svoje miesto, sa podarilo nabúrať realizáciou piešťanskej novostavby, ktorá je tesne pred dokončením. Pochybovačom tak dokazuje, že teplo rodinného kozuba patrí aj do takéhoto energeticky nenáročného domu.
Galéria
Konštrukčné riešenia obalovej konštrukcie domu z energetickej kategórie A ponúkajú stavebníkovi možnosť voľby medzi drevostavbou alebo masívnou akumulačnou konštrukciou. Optimálne riešenie by malo nielen zabezpečiť požadované tepelnoizolačné parametre, ale aj podporovať príjemnú mikroklímu v interiéri. Súčasné pasívne domy by mali byť najmä miestom na kvalitný život so všetkým, čo k nemu patrí. Dvojpodlažný pasívny dom s úžitkovou plochou okolo 185 m2 vyrástol v novej štvrti okrajovej časti mesta. Pridanú hodnotu domu predstavuje kozub, ktorý je v pasívnych domoch relatívne vzácnym úkazom.
Tepelnoizolačné vlastnosti nestačia
Tepelnoizolačné vlastnosti sú prvým parametrom, na ktorý sa hľadí pri stavbe pasívneho domu. Masívna tepelná izolácia však na pokrytie všetkých požiadaviek nestačí. Horlivé zvyšovanie hrúbky obvodových stien a pridávanie tepelnej izolácie v snahe zlepšiť tepelnoizolačné vlastnosti má význam iba do určitej miery. Výrazné zlepšenie tepelnoizolačných hodnôt možno dosiahnuť iba zabezpečením vzduchotesnosti obalovej konštrukcie domu (obvodové steny, výplne otvorov, strecha a pod.). Netesnými miestami konštrukcie uniká pri rozdielnom tlaku medzi interiérom a exteriérom teplý vzduch do chladnejšieho prostredia. To znamená väčšie tepelné straty, ale aj väčšiu produkciu CO2.
Vzduchotesnosť obalovej konštrukcie objektu zabraňuje v zime úniku tepla, v lete prehrievaniu domu. Ochladzovanie vzduchu v interiéri pomocou klimatizácie, ktorá je štvornásobne energeticky náročnejšia ako vykurovanie, sa preto minimalizuje. Z hľadiska úspor energie a prevádzkových nákladov či zabezpečenia vysokého komfortu bývania bol kľúčový výber systému obalovej konštrukcie domu. Majiteľ sa rozhodol postaviť dom tradičnou technológiou murovania. Rozhodol sa pre stavebný systém z bieleho pórobetónu. Obvodové steny sa vymurovali z tvárnic s hrúbkou 300 mm. Múry zaručili dostatočnú pevnosť a únosnosť konštrukcie. Na subtílnu stenu sa celoplošne lepil sivý expandovaný polystyrén s hrúbkou 250 mm. Vznikla stena so štandardnou hrúbkou a tepelným odporom R = 11,09 m2 K/W, ktorý sa odporúča pre pasívne domy.
Vzduchotesný dom vyžaduje trpezlivosť
Navrhnutá skladba obvodových stien splnila podľa výpočtov podmienky z hľadiska tepelného odporu. Dôležité však bolo zabezpečiť vzduchotesnosť obalovej konštrukcie domu. Výhodou pórobetónu je jeho štruktúra, ktorú tvoria miniatúrne vzduchové bublinky. Pri manipulácii s tvárnicou zabraňujú tvorbe dutín, ktorými by mohlo teplo neželane unikať. Na dosiahnutie maximálnej vzduchotesnosti stien však bola potrebná ich dôkladná realizácia. Splnenie tejto požiadavky uľahčilo presné murovanie. Stavba pasívneho domu si vyžaduje zručnosť a predovšetkým skúsenosť. Majiteľ je vlastníkom malej stavebnej spoločnosti, preto sa spoľahol na vlastné skúsenosti a pasívny dom si staval sám. Precíznym a presným murovaním sa mu podarilo dosiahnuť vynikajúce hodnoty, ktoré nepotrebovali dodatočné korekcie. Až úspešným absolvovaním skúšky tesnosti obvodového plášťa budovy, takzvaným Blower Door testom, sa však mohlo definitívne potvrdiť, že ide o pasívny dom. Vo vyspelých krajinách Európskej únie je protokol o meraní tesnosti bežnou súčasťou energetického certifikátu budovy.
V našich podmienkach sa používa len vo výnimočných prípadoch, najmä pri overovaní parametrov neprievzdušnosti nízkoenergetických domov. Cieľom merania tesnosti konštrukcie bolo lokalizovať kritické miesta, ktoré nemožno pozorovať voľným okom, a odstrániť chyby a poruchy konštrukcie domu ako celku. Blower Door test sa vykonáva pomocou špeciálneho zariadenia, ktoré pri konštantnom tlaku (zvyčajne 50 Pa) namáha jednotlivé časti stavby podtlakom a pretlakom. Presné určenie miest, ktorými uniká vzduch, potom umožní ich ďalšiu úpravu. Pojem pasívneho domu ani jeho požadované parametre nie sú zatiaľ legislatívne zakotvené, vo všeobecnosti sa vychádza z definícií Inštitútu pre pasívne domy v Darmstadte. Intenzita výmeny vzduchu v pasívnom dome by mala byť n50 < 0,6 (1/h), kde n50 je výmena vzduchu za jednu hodinu pri pretlaku 50 Pa. Pasívny dom v Piešťanoch dosiahol podľa prvých meraní hodnotu n50 < 0,2 (1/h). „Až na drobné netesnosti pri vstupných dverách a na oknách, ktoré sa dajú dodatočne vyladiť, dopadla skúška na výbornú,“ konštatuje majiteľ. Táto hodnota sa v konečnom dôsledku premieta aj do celkovej spotreby energie v dome. Na základe výsledkov tejto skúšky sa predpokladá spotreba domu 13 kWh/m2 za rok.
Teplo domova
Navrhnúť optimálny stavebný systém pre hrubú stavbu pasívneho domu bolo v porovnaní s hľadaním vhodného technologického vybavenia relatívne jednoduché. Majiteľ trval na stavbe kozuba, a to nielen pre možnosť navodiť si doma príjemnú atmosféru. „V čase plynovej krízy nám jedno polienko pomôže vyriešiť problémy s vykurovaním,“ vysvetľuje svoje rozhodnutie. Umiestniť a realizovať kozub s komínom v pasívnom dome je problematické, nie však nemožné. Náročnejšie bolo nájsť dodávateľa kozuba, ktorý by vyhovoval potrebám pasívneho domu. Výrobca nakoniec vytvoril extrémne tesný kozub podľa požiadaviek majiteľa. Kozub sála do miestnosti len minimálne, postačuje však na vykúrenie domu a predhrev teplej vody. Skúška Blower Door testom preukázala veľmi dobré výsledky vzduchovej nepriepustnosti pre pasívnym dom s kozubom a komínom. Prívod vzduchu do kozuba usmerňuje elektronická regulácia.
Teplo prechádza do teplovodného výmenníka, ktorý je napojený na 800-litrovú akumulačnú nádrž, slúžiacu na predhrev teplej vody, a do podlahového rozvodu teplej vody na vykurovanie. Významným zdrojom úspor tepla pasívneho domu je vzduchotechnika so systémom rekuperácie, ktorého súčasťou je aj kvapalinový zemný výmenník na ohrievanie a ochladzovanie nasávaného vzduchu. Čerstvý vzduch sa privádza do každej miestnosti výustkami. Opotrebovaný vzduch sa odvádza výustkami, ktoré sú umiestnené v hygienických miestnostiach domu. Majiteľ sa rozhodol pre použitie viacerých prvkov stavebného systému, nielen tvárnic (murivo v pivnici, stropy z nosníkov a vložiek, vencové tvarovky, deliace interiérové priečky, schody, nosné a nenosné preklady). „Dodatočné vstupy do muriva, akým sú priestupy na elektrické vedenie či vzduchotechniku, som spravil veľmi jednoducho. V týchto spojoch sa nenašli žiadne úniky vzduchu,“ dodáva majiteľ. Pasívny dom v Piešťanoch síce ešte nemá za sebou „ostrú“ prevádzku, je však pravdepodobné, že splní požiadavku na komfortné bývanie.
| Pasívny dom s kozubom Miesto: Piešťany Účel stavby: Rodinný dom s troma podlažiami Autor: Ing. Ján Klimek Merná spotreba tepla na vykurovanie: 13 kWh/(m2 . a) Obvodová stena: U = 0,09 W/m2 Strop nad suterénom: U = 0,20 W/(m2 . K) Strop na 2. nadzemnom podlaží: U = 0,07 W/(m2 . K) Okná: U = od 0,75 po 0,84 W/(m2 . K) Vzduchotesnosť: n50 = 0,2 1/h |
Text: Ing. Martin Mihál
Foto: Dano Veselský
–>
Už som videl pasívny dom s kachľovou pecou v Pustých Úľanoch, aj na stránke stefancovci sú info, je aj murovaný z tehál.
Len ci je to este pasivny dom :o)
Prečo nie? My máme pasívny dom s 20kW plynovým kotlom. Hlavne, že sme kúúúl a inn.:-)
No bez vykurovacieho zariadenia by si si v tom pasivnom moc neuzil. Uplne pasivny dom totiz neexistuje, takze skor by som ho nazval nizkoenergeticky, ale ak chces tak si do takeho kvazipasivneho domu nemusis dat ziadne kurenie, ved je pasivny, ale este som nepocul, zeby v pasivnom dome niekto bez kurenia vyrazne prekonal 20°C a pri extremnych mrazoch to nebude ani 18°, takze ja by som urcite kurenie odporucal instalovat, jedina vyhoda je, ze ho clovek bude pouzivat v ovela mnesej miere ako u beznaho dmu, ale aby nakuril vobec, by sa musel trochu viac obliekat aj doma. Otazka je kolko rokov znizenych narokov na kurenie je potrebnych aby sa vratila ta investicia, ci je to viac ako zivotnost takeho domu. Mam nizkoenergeticky dom, tam je cana porovnatela s beznou stavbou a usetri sa tiez dost, ale pasivny by som nestaval, uz minimalne preto, ze pasivny dom neexistuje, leda tak pre asketov, ale potom staci aj jaskyna.
Naco sa preboha pustas vobec do debaty ked o tom vies kulove? Kto ti povedal ze pasivny dom nema mat zdroj kurenia? Vies vobec co je to 15 kWh na meter a rok? Hovori ti nieco nulovy dom? Ked prestanes tliachat blbosti a mylit si ferbel a serbel, potom mozes vyliezt zo svojho nizkoenergetickeho domu, tipujem na kvalitny hebelovy s plastovymi okienkami, kde dosahujes uzasne hodnoty nejakych 50kwh a ukazat sa ludom co sa v tom aspon trocha vyznaju, aky si hlupak.
Uzasna debata. Mal som predstavu, ze aspon v tychto forach su ludia, ktori okrem svojej erudovanosti vedia aj slusne debatovat , ale „sudruh“ Slovensky je so svojou reakciou na urovni tich hlupakov , o ktorich tam pise. Hm, ale aspon si zohrial svoje posramotene technicke ego, ked tak pekne vsetko „vysvetlil“ nevzdelancovi co si dovolil povedat svoj nazor. Predpokladam, ze vlastnis velmi uspesnu stavebnu spolocnost a my sme pre Teba len plebs, ktoremu treba pekne prevetrat pri dodavkach stavebnych prac penazenku a pozerat nan z vrchu lebo su vsetci hlupaci. Zabudol si vsak, ze nik nie je v tejto dobe vo vsetkom vzdelany, takze nabuduce sa mozno prekvapis , ked Ta tvojimi debatnymi zbranami odpalkuje v inej teme podoblny neokrochanec ako Ty. Ale vlastne ani nie lebo Ty a tebe podobni mate miesto chrbtovej kosti len hadicu a pocit vsevedenia s kombinaciou neohrozitelnosti.
„Hlupak ako ty“, píše sa: ktorých, tých, …
Pasivny dom s 20 kW kotlom, to je obrazne povedane ako Fabia s motorom z nakladnej Tatry. Bud mate nehorazne predimenzovane vykurovanie, alebo nemate pasivny dom.
Ved nikto nikdy netvrdil, ze do pasivneho domu krb nemoze ist, iba tam nemoze ist obycajna krbova vlozka s nasavanim z obytneho priestoru a obycajny komin.Skor som zvedavy, kolko polienok bude treba spalit a kolko tepla unikne cez pootvarane okna, pokial sa nahreje 800l vody. Nieco mi hovori, ze s jednym polienkom to asi nebude.Ale budem rad, ak bude zverejneny potom neaky prevadzkovy vystup.Z fotiek na ktore sa pozeram, ma zaujima skor, co tam produkuje pasivne solarne zisky…
Jedno tvrdim – krb OK , samozrejme. Ale ten vymennik nad nim je uplne zbytocny. Nikdy v tomto dome nebudte tolko kurit aby sa mu vyplatil -1. vymennik , 2. vymennikovy zasobnik , 3. armatury + instalacia. I tak potrebuje iny onrev vody na leto. Navratnost 10 rokov.
oprava – 100 rokov.
by som skor povedal, ze to ma riesene na tu plynovu krizu co pisal, ked mu nepojde plyn bude mat zabezpeceny ohrev vody takto.
ked bude mat za sebou ostru prevadzku v minus 15 tak potom napiste. plus dopiste cenu za cele vykurovanie.
Nevyznam sa v technologiach, ale ten dom vyzera strasne, myslim designovo
tie velke steny a male okna, take skarede domy sa stavali pred 30 rokmi, komunisticke, brrrrr
Drzim palce a radcitam tieto clanky planujem realizovat nieco podobne. Ale nie na SVK . Ludia co stale omielaju nejaku navratnost mi luzu uz krkom ide o to ze co budete musiet za ten dany rok zaplatit . Fotovoltaicke clanky veterna turbina = el. energia , slnko + rekuperacia = teplo v dome , co viac voda ??? = studna + zber dazdovej vody na zahradu . Jednoducho vysvetlene aj pre komunistov z doby. A ano realizovat sa to da treba hladat a hlavne sa odhodlat.