Úlohy pre záhradkára v januári

V zeleninovej záhrade veľa roboty nemáme. Čerstvú úrodu nám poskytuje petržlen, paštrnák, čierny koreň či ružičkový kel, ktoré sme nechali prezimovať v záhrade.

Galéria

Využijeme aj parenisko
Každý rok vyvezieme zeminu hlbokého pareniska. Ak nie je pôda premrznutá, je vynikajúcim miestom na uskladnenie koreňovej zeleniny a hlúbovín. Koreňovú zeleninu presypeme zeminou alebo pieskom. Do pareniska môžeme ukladať aj hlúboviny s koreňovými balmi, ktoré tiež prihrnieme zeminou. Nástupom silnejším mrazov parenisko zateplíme vrstvou slamy.

Uskladnenie zeleniny a ovocia v pivnici
Záhradnú i domovú pivnicu, ktoré slúžia na uskladnenie zeleniny, jabĺk, zemiakov a pod., dobre prevetráme oknami. Nástupom silnejších mrazov ich uzavrieme, prípadne obložíme polystyrénom. V pivnici regulujeme optimálnu teplotu (1 až 4 °C) a vzdušnú vlhkosť, ktorú zisťujeme vlhkomerom. Vzdušná vlhkosť by mala dosahovať asi 90 %. Ak je nedostatočná, upravujeme ju navlhčením rašeliny, vrecami navlhčenými vo vode alebo občasným vyliatím vody na podlahu. 

Ak uskladnená zelenina vädne, zlikvidujeme ju. Hnilé plody odstránime. Niekoľko koreňov petržlenu a pažítky presadíme do črepníkov, ktoré môžeme umiestniť do kuchyne. Listy sú bohaté na vitamín C. Cibuľu sadzačku držíme v teplote l5 až l8 °C, ináč v lete vybehne do kvetu. Ak hľuzy kvetín uložených v pivnici vädnú, zasypeme ich rašelinou a prikryjeme.

Ak sme to v decembri nestihli, preberieme koreňovú zeleninu a uložíme ju do pyramíd alebo hromád s pieskom či rašelinou. Neuložené hlávky kapusty uložíme do priestorových debničiek alebo na police. Môžeme ich zakladať s koreňmi do pyramíd, pričom korene presýpame pieskom. Kaleráby podobne ako koreňovú zeleninu ukladáme aj do záhonov. 

V trvalo suchých a chladných pivniciach je vhodné ukladať koreňovú zeleninu a zemiaky do perforovaných vrecúšok z polyetylénovej fólie, najlepšie hrubej 0,02 až 0,04 mm. Zelenina tak nezvädne a zostáva dlhý čas svieža.

Rez stromov
Stromy, ktoré nedávajú pravidelne úrodu, môžeme pripraviť na preštepenie. Ich koruny upravíme hlbokým rezom. Asi tretinu nechávame nezrezanú. Kýpte nechávame o 20 až 30 cm dlhšie a presne ich skrátime až pri vrúbľovaní. Ak sa teplota vzduchu pohybuje nad nulou, môžeme zo stromov rezať vrúble. Starostlivo ich označíme menom a pôvodom a uložíme v pivnici do vlhkého piesku, pilín alebo perlitu. Za priaznivého počasia môžeme urobiť zimný postrek stromov proti škodcom. Nemali by sme zabúdať ani na vtáčiky, ktoré u nás prezimujú. Do kŕmidiel im občas nasypme semená. V lete sa nám za to odvďačia v boji proti škodcom. Kŕmidlo vešiame dostatočne vysoko na viditeľné, pokiaľ možno od vetra chránené miesto.

Vždyzelené stromy
Z ihličnanov (napr. z tuje) striasame sneh, aby sa konáre nepolámali. Najmä stromy vysadené na jeseň trpia nedostatkom vlahy. Medzi premrznutými čiastočkami zeminy sa voda nachádza v podobe ľadu a ten korene stromov nedokážu absorbovať ani vtedy, keď teplota vzduchu vystúpi na prechodný čas nad nulu. Počas dlhšieho suchého obdobia a v nemrznúce dni vždyzelené stromy polejeme veľkým množstvom vody. Ich listy umyjeme od prachu silným prúdom vody. 

Ako predísť ohrýzaniu kmeňov stromov 
Najskôr skontrolujeme pletivové oplotenie, či sa cez diery v ňom, alebo pod pletivom nedostali do záhrady zajace. Mohlo sa stať, že hlbokou jesennou orbou sme zeminu vyorali spod oplotenia. Cez drôtené pletivo s okami asi 6 × 6 cm sa však zajace nedostanú. Najlepším riešením ochrany kmeňov stromov proti ohrýzaniu ohrýzaniu je obložiť ich prírodnými materiálmi (dlhé rovné konáre stromov, prúty viniča, bodavé prúty malín alebo ruží a trstina) alebo drôteným pletivom s malými okami. Kukuričné steblá nie sú vhodné, lebo sa v nich rady zdržiavajú menšie hlodavce. Nie je vhodný ani papier, plastové nádoby či rôzne fólie. Zajace tieto materiály hravo rozožerú a môže sa pod nimi vytvárať zárodok choroby kmeňa stromu. 

Nedostatok priestoru
Často sa stáva, že na uskladnenie prácne vypestovanej zeleniny, zemiakov či jabĺk nemáme dostatok priestoru. V tom prípade si môžeme ešte aj v januári vytvoriť malé zateplené sklady. Použijeme na to dosky z penového polystyrénu, ktoré poskytujú dobrú ochranu proti nízkym teplotám. Môžeme si z nich vyrobiť napr. skriňu s odnímateľnou stenou. Dôležité je, aby spoje dosák boli tesné. Ak je vonku chlad, skriňu zlepíme v teplom priestore lepidlom na polystyrén. Izolujeme nielen boky, ale aj dno skrinky. Umiestnime ju k múru záhradnej chaty alebo do rohu balkóna. Najvhodnejšie sú polystyrénové dosky hrubé 50 až 100 mm. Debničky zeleniny (alebo jabĺk) ukladáme na seba do izolovaného skladu.

Ovocná záhrada 
Okrem toho, že v nej nachádzame radosť z pohybu na čerstvom vzduchu, prináša nám aj robotu. Zasadené stromy, ktorým sme korene zakryli iba zeminou, prikryjeme čečinou. Neujaté podpníky jabloňových M-typov vykopeme ešte pred príchodom silných mrazov a založíme ich na miesto, kde pôda nezamrzne.  Pred napadnutím snehu a blížiacimi sa extrémne nízkymi teplotami navozíme pod stromy kompost, lístie alebo slamu.  Ak sneh napadne a je mäkký, môžeme za bezvetria rozhadzovať pod koruny kôstkovín draselné hnojivo.

Text: Vladimír Chudý
Kresby: Ľubica Lešinská
Foto: archív JAGA
Zdroj: časopis Urob si sám