Pestovanie exotických rastlín – avokádo

Plody exotického ovocia, či už z Južnej Ameriky, alebo južnej Afriky, ktoré čoraz častejšie vídavame v obchodoch s ovocím alebo v supermarketoch, nás nezvyčajným vzhľadom lákajú, aby sme ich aspoň raz ochutnali.

Galéria

Pestovanie exotických rastlín
Lenže ovocie, ktoré môžeme kúpiť u nás, sa v krajine pôvodu oberá nedozreté, skladuje sa v chladiarenských boxoch, dlho sa prepravuje, a dokonca aj dozrievanie sa väčšinou vyvoláva a urýchľuje etylénom či inými chemickými látkami. Preto sa nemožno čudovať, že sa jeho chuť nedá porovnať s chuťou ovocia konzumovaného priamo v trópoch alebo subtrópoch. Niektoré z exotických ovocí sa však udomácnili aj v našich podmienkach a iné sa môžeme pokúsiť vypestovať v izbe v kvetináči.

AVOKÁDO – Hruškovec americký (Persea americana)
Avokádo patrí do čelade vavrínovitých. Zaraďuje sa medzi ovocie, používa sa však ako zelenina. Pochádza z Južnej Ameriky, kde rastie v tropických oblastiach ako vždyzelený jednodomý strom. K nám sa plody dovážajú prevažne z Izraela.

Vďaka dovozu týchto chutných plodov začalo byť avokádo objektom záujmu našich pestovateľov. Zo semien možno totiž pomerne ľahko vypestovať okrasnú izbovú rastlinu.

V našich podmienkach avokádo vytvára nízky ker a darí sa mu všade tam, kde rastie napríklad citrónovník. Znáša mrazy – 3 až – 4 °C. Listy sú elipsovité až vajcovité, svetlo- až tmavozelené, neopadavé, lesklé.

Plod
Guľatý až hruškovitý plod avokáda má matnú až lesklú hladkú žltozelenú až tmavofialovú kožu. Najlepšie sú tmavé druhy menšej veľkosti. Plod musí byť celkom zrelý a musí sa zjavne poddávať tlaku prstov. Nezrelé avokádo však bez problémov dozrie v priebehu 3 až 5 dní pri izbovej teplote.

Maslo plné vitamínov
Belasožltá alebo citrónovozelená dužina avokáda má maslovitú konzistenciu, je mierne sladkastá a jemne vonia po orechoch. Obsahuje 11 druhov vitamínov, 14 minerálnych látok, kalcium, železo a až 30 % tuku. Dužina je ľahko stráviteľná, neobsahuje cholesterol. Považuje sa za najvýživnejšie zo všetkého ovocia.

Zdravé a chutné
V krajine pôvodu sa avokádo konzumuje ako základná potravina. Po rozrezaní plodu a vybratí semena do vzniknutej jamky nasypeme podľa chuti trochu soli, čierneho korenia, papriky a cesnaku a dužinu vyjedáme lyžičkou. Môžeme ju aj natierať na chlieb. Avokádo nakrájané na plátky alebo vo forme pyré môžeme pridávať do rozličných zeleninových jedál. Do teplých jedál pridávame kúsky avokáda až tesne pred dohotovením – netreba ich variť.

Zakoreňovanie semena
Z plodu vylúpneme semeno a v spodnej tretine širšej časti doň zapichneme zápalky alebo špáradlá. Potom semeno položíme na pohár naplnený vodou tak, aby zápalky dovoľovali stále ponorenie jeho spodnej časti vo vode a 2/3 semena bolo vo vzduchu. Približne po 5 týždňoch sa objavia vo vode korienky. Ak vrchná časť vypučí, rastlinu vyberieme opatrne z vody a zasadíme do črepníka tak, že vrchná tretina semena bude vyčnievať zo zeminy.

Zemina má byť priepustná, piesočnato-hlinitá, neutrálnej reakcie. Avokádo je vlhkomilná rastlina, neznáša však zamokrenie. Plody prináša približne po piatich rokoch pestovania.

Opatrne prerežeme hrubú kožku plodu po obvode.	Príborovým nožom prerežeme dužinu až po jadro.
Obe polovice narezaného avokáda skrútime v protismere.	Jadro obvykle zostane v jednej z polovičiek.
Jadro opatrne vylúpneme.	Papierovým obrúskom zotrieme zvyšky dužiny.
Do spodnej tretiny širšieho konca do jadra zapichneme špáradlá.	Semeno položíme do misky s vodou tak, aby dve tretiny vyčnievali.

Text: Ing. Katarína Kettmannová
Foto: Dušan Brindza a archív autorky