Pestovanie exotického ovocia v byte
Pestovať tropické rastliny v bytoch je náročnejšie. Príčinou neúspechu je najčastejšie nedostatok svetla, ale aj rozmery nádob, pretože obvykle nevytvárajú taký priestor pre korene, aký rastliny vyžadujú. To je dôvod, prečo sa nedá v našich podmienkach vysadiť semeno z každého ovocia a nie každá vypestovaná tropická rastlina nakoniec aj zarodí.
Galéria
Mangovník je mohutný vždyzelený strom, ktorý má dlhú životnosť. Je to typická tropická rastlina, potrebuje priemernú teplotu 25 – 30 °C, vydrží aj teploty 45 °C, naopak, najnižšia teplota by nemala klesnúť pod 10 °C. Vyžaduje priame slnko.
V byte ho možno pestovať ako dekoratívnu rastlinu, ktorej veľkosť usmerňujeme rezom. Semenáčiky môžu začať rodiť od 7 roku. V bytových podmienkach to však nie je pravdepodobné.
Rozmnožovanie
Mango rozmnožujeme semenami, ktoré vysievame hneď po vybratí z plodov. Dužinu zo semien odstránime pod tečúcou vodou a očistené semená vložíme do substrátu tenkým koncom nahor. Prikryjeme ich tenkou vrstvou substrátu, dôkladne polejeme a celý črepník obalíme fóliou.
Podmienky
Klíčenie vyžaduje teplotu 25 – 28 °C a substrát musíme udržiavať vlhký. Klíčenie semena môže trvať aj niekoľko mesiacov. Len čo sa objaví výhonok, odstránime fóliu. Mango nie je náročné na pôdu, ale neznáša vápenitú zeminu. Vyžaduje výživný substrát a kvalitnú drenáž.
Kvet a plod
Kvety sú biele, voňavé a objavujú sa vo veľkých „latách“ na konci konárikov. Plody sú oválne, s tenkou červenou, oranžovou alebo zelenkastou šupkou s pomerne veľkou kôstkou, v ktorej je semeno, ktoré však musíme vyberať opatrne.
Zimovanie
Mango prezimuje iba v teplom prostredí. V zime, pri poklese teploty, obmedzujeme závlahu na minimum.
PEPINO – (Solanum muracato)
Pepino je ovocná rastlina, ktorú pestujeme pre jej aromatické a šťavnaté plody, chuťovo podobné cukrovému melónu. Atraktívny vzhľad a rýchly vývin plodov je dôvodom, prečo si táto rastlina získava značnú obľubu aj ako okrasná rastlina.
Vytvára trvácny ker, ktorý narastie až do výšky 80 cm. Listy má jednoduché, kopijovité, často nepravidelne laločnaté, dlhé až 15 cm. Kvety má podobné kvetom zemiakov. Bohato rodí už v prvom roku pestovania i v menších nádobách. Plod je má vajcovitý tvar a dorastá do dĺžky 12 cm. Po dozretí je sýto-žltý s priečnymi nepravidelnými fialovými pruhmi. Plody obsahujú v 100 g dužiny asi 7 % cukrov a 30 – 60 mg vitamínu C.
Rozmnožovanie, výsadba a pestovanie
Najvhodnejšie je vegetatívne rozmnožovanie vrcholovými, asi 8 cm dlhými odrezkami.
Pepino vyžaduje ľahkú až stredne ťažkú, dobre vyhnojenú zeminu. Používame zmes ornice, rozloženého maštaľného hnoja a piesku v pomere 3 : 2 : 1. Na vyľahčenie zmesi pridávame listovku, zotletú slamu alebo perlit. Nedostatok maštaľného hnoja možno nahradiť kompostom alebo biohumusom.
Od veľkosti nádoby a kvality zeminy závisí aj množstvo a chuť plodov. Osvedčili sa 5 až 20 l nádoby.
Pepino kvitne každé 2 mesiace, a tak prináša 2 až 3 úrody za rok. Z jedného kra zberáme priemerne 10 – 30 plodov. Čas od kvitnutia po dozretie plodov je pomerne krátky, 8 až 10 týždňov.
Pestovanie vo voľnej pôde sa neosvedčilo, pretože rastline bujne rastie nadzemná časť, ktorá sa snaží vyrovnať bohato rozkonárenému koreňu a odďaľuje sa nasadzovanie plodov. Pri pestovaní v nádobách pepino nevyžaduje rez ani tvarovanie.
Podmienky
Pepino je náročné na svetlo. Vyžaduje priame slnko a dobre znáša slnečný úpal. Ak je trvalo zatienené, zhadzuje kvety. Rastliny umiestnené vonku opelia včely, hmyz aj vietor. V uzavretom priestore je potrebné miernou vibráciou rastliny alebo fúkaním vzduchu na kvety preniesť peľ z vyššie položených kvetov na nižšie, pretože kvety sú cudzoopelivé. Rastliny rastú pri teplote nad 10 °C, ale počas vývinu plodov sú náročné na teplotu ako rajčiaky. Počas letných horúcich dní ich zalievame ráno a večer odstátou vodou. Prihnojujeme každých 10 dní, a to vykvaseným kravincom alebo priemyselnými hnojivami – Cererit, Harmavit a pod. Chuťové vlastnosti plodov rastlín hnojených priemyselnými hnojivami boli však menej výrazné.
Choroby a škodcovia
Na pepino útočí viacero škodcov. Skoro na jar sú to vošky, ktoré sa v tomto období liahnu. V suchom prostredí sa na rastlinách vyskytujú roztočce. Vo vlhkom prostredí sa zasa zvyknú objavovať molice, ktoré často odolávajú aj chemickým postrekom.
Výhodou pestovania v nádobách je, že škodcovia rastliny tak často nenapádajú.
Prezimovanie
I keď je pepino trváca rastlina, v praxi sa pestuje asi 2 – 3 roky a v našich klimatických podmienkach ju treba prezimovať. Na jeseň, keď už vonkajšia teplota klesá na 0 °C, prenesieme rastliny do skleníka.
Pepino môže prezimovať aj v bytovej teplote. Pôdu udržiavame mierne vlhkú. Do jari všetky rastliny zhodia listy, čo je pre ne prirodzené. V januári rastliny zrežeme na 2 – 3 púčiky. Vyrastie väčší počet výhonkov ako v predchádzajúcom roku, a tým sa zvýši aj množstvo nasadených plodov.
HURMIKAKI – Ebenovník rajčiakový – (Diospyros kaki)
Ebenovník je opadavý strom, ktorý sa pestuje takmer v každej subtropickej krajine. Na rozdiel od iných subtropických rastlín sa u neho vyvinula mrazuvzdornosť. Dá sa voľne pestovať u nás aj bez toho, aby sme ho museli na zimu prenášať do bytu. Vydrží pokles teploty v zime až do –20 C°. Odporúčame ho však na zimu prikryť.
Rozmnožovanie
Rastlinu rozmnožujeme semenami, ktoré sa tvoria v strede plodu. Semená (býva ich 2 až 5) musíme pred výsevom stratifikovať v chladničke. Potom ich vysievame (najlepšie vo februári – v marci) do substrátu bohatého na živiny do hĺbky 4 – 5 cm. Klíčenie trvá asi 1 mesiac a rastlina spočiatku rastie veľmi pomaly.
Podmienky
Ebenovník (hurmikaki) by sme mali pestovať 3 – 4 roky v črepníku a až potom vysadiť do voľnej pôdy v záhrade. Je náročný na teplo, svetlo a zavlažovanie, pretože pri nedostatku vlahy okamžite vädne.
Úroda
Plody pripomínajúce rajčiaky dozrievajú na jeseň. Vtedy značne zmäknú a strácajú trpkosť. Farba je oranžová a červenkastá. Semenáčiky rodia v 5 až 10 roku svojho života. Aby sme urýchlili nástup rodivosti, musíme ebenovník zaštepiť. Odrezky na štepenie môžeme získať napr. na dovolenke v zahraničí, kde si vyhliadneme zdravý a rodiaci strom.
KÁVOVNÍK – (Coffea arabica)
Kávovník je nízky, vždyzelený ker, ktorý môžeme s úspechom pestovať aj v našich bytoch. Ak sa ho rozhodneme pestovať, musíme si zaobstarať semienka alebo mladé sadeničky.
Rozmnožovanie
Skúsenejší záhradkári si môžu sadenice dopestovať sami zo semien. Semená musíme stratifikovať v chladničke. Potom ich vysievame do substrátu do hĺbky 1,5 až 2 cm. V optimálnych podmienkach vyklíčia asi za 5 týždňov. Semenáčik rastie pomaly. Umiestnime ho na mierne zatienené miesto, na priamom slnku nesmie byť.
Podmienky rastu
Cez leto môžeme rastliny preniesť na balkón alebo do záhrady, na miesto, ktoré je chránené pred vetrom a priamym slnečným žiarením. Mladé rastlinky presádzame každý rok do humóznej pôdy s mierne kyslou reakciou. V lete ich polievame výdatnejšie a dbáme, aby koreňový bal nepreschol. Od apríla do augusta pridávame do zálievky hnojivo, bez obsahu vápnika.
V zime kávovník pestujeme na svetlejšom mieste, pri teplote asi 19 °C, a zálievku obmedzíme na minimum.
Spôsob pestovania
Zaštipovaním vrcholu a konárov podporujeme rozkonárenie, zahustenie koruny, regulujeme výšku rastliny a podporujeme aj tvorbu kvetov. Rastliny začínajú kvitnúť asi v štvrtom až piatom roku. Plody dozrievajú približne za 5 až 9 mesiacov, vyrastajú husto nakopené na krátkych, hrubých stopkách. V zrelosti sú oranžovo-červené, majú oválny tvar a sú obalené lesklou šupkou.
Musíme dávať pozor na hnilobu koreňov, ktorá vzniká najmä pri premokrení. Zo škodcov kávovník napádajú vošky, puklice (predovšetkým v zime) a roztočce.
KARAMBOLA – Egrešovec oblý – (Verrhoa carambola)
Je to vždyzelený, hustý, nízky ker. Nepárno perovité listy podobné na agát sa na noc alebo pri dotyku zatvárajú smerom k sebe. Kvety v červených súkvetiach vyrastajú na mladých konároch a len z malej časti z nich sa vyvinú plody.
Pestovanie
Karambola je veľmi pekná dekoratívna rastlina a i pri pestovaní v byte môže dorásť na krásny stromček. Je to tropická rastlina, preto potrebuje v lete teplotu 30 °C a v zime nad 18 °C. Neznáša mráz.
Rozmnožovanie
Rozmnožujeme ju semenami, ktoré sa tvoria v plode. Vysievame ich hneď, len čo ich vyberieme z plodu. Zemina musí byť bohatá na živiny – najlepšia je zmes rašeliny, kompostu a piesku. Semená vyklíčia asi za 2 až 3 týždne. Semenáčiky môžeme v lete premiestniť von do polotieňa. Karambola nie je náročná na vodu, preto ju zalievame len sporadicky.
Kvitnutie a úroda
Karambola kvitne dvakrát do roka – v zime a začiatkom leta. Semenáčiky nevyžadujú štepenie a mali by začať rodiť po 3 až 5 rokoch. V zime ich umiestnime na miesto s dostatkom svetla a teplotou okolo 20 °C.
Plody sú dlhé, vajcovitého tvaru s pozdĺžnymi zárezmi. Dozreté majú sýto-žltú farbu.
ANANÁSOVNÍK – (Ananas comusus)
Z vrcholovej ružice kúpeného plodu ananásovníka si môžeme dopestovať celú rastlinu.
Rozmnožovanie
Ružicu vylomíme z plodu, odstránime zvyšok dužiny a ranu zasypeme práškovým dreveným uhlím. Holý hlúbik dáme na suché miesto, kým ranka nezaschne.
Tento spôsob získavania nových sadencov je pomerne úspešný. Stáva sa však, že ružica po odlomení a ošetrení začne rýchlo vädnúť a schnúť. Takáto ružica je pre ďalšie pestovanie nevhodná – po vysadení by aj tak rýchlo zhnila.
Zakoreňovanie ružice
Substrát z rašeliny a piesku v pomere 1 : 1 si pripravíme do malého črepníka. Len čo rezná rana zaschne, ružicu mierne vtlačíme do substrátu, ktorý mierne navlhčíme. Črepník vložíme do igelitového vrecúška a postavíme na svetlé a teplé miesto, najlepšie nad radiátor. Zdravá ružica zakorení pri teplote 20 až 25 °C asi za jeden až tri mesiace.
Vysádzanie sadenca
Keď má sadenec dostatočne vyvinutý koreňový systém, ostrým nožom ho od zvyšku ružice odrežeme a opatrne zasadíme do malého črepníka. Ananásovník vyžaduje kyslú pôdu.
Pestovanie
Ananásovník v našich bytových podmienkach dobre rastie, pokiaľ mu zabezpečíme pravidelné ošetrovanie. Počas vegetačného obdobia ho pravidelne zavlažujeme a rosíme listy. Prihnojujeme bežnými organickými alebo priemyselnými hnojivami. Rastlina prezimuje pri teplote 10 až 16 °C, takmer bez zálievky. V lete je optimálna teplota 20 až 26 °C – pri teplote 16 °C rastlina zastavuje rast.
Kvety a plody
Po dosiahnutí výšky 80 cm až 1 m môže ananásovník kvitnúť. Môžeme ho aj donútiť kvitnúť tzv. acetylénovou vodou. Získame ju tak, že rozpustíme 80 g karbidu vápnika v 10 l vody. Karbid vápnika s vodou reaguje búrlivo: keď prestanú tvoriť bubliny, môžeme vodu použiť – nalievame ju do stredu listovej ružice. Po 6 až 8 týždňoch sa v strede ružice vytvorí kvetná os.
Termín kvitnutia si zvolíme tak, aby súplodie malo dostatok svetla a tepla na vývin. Keď sa objavia kvetné puky, rastlinu pravidelne zavlažujeme a aplikujeme aj hnojivú zálievku. V listových ružiciach má byť v tomto období vždy voda. Fialové kvety vytvoria súkvetie, kvitnú postupne asi 20 dní a neskôr zrastajú do dužinatého súplodia – ananásu. Ananás dozrieva v zimných mesiacoch – hmotnosť plodu sa podľa teplotných podmienok pohybuje do jedného kilogramu.
Druhotné rozmnožovanie
Ananásovník počas rastu vytvára niekoľko odnoží. Tie po dozretí plodu môžeme tiež použiť na rozmnožovanie. Najkvalitnejšie sú odnože pri zemi, tzv. pôdne ružice.
GRANÁTOVÉ JABLKO – (Punica granatum)
Granátové jablko je rastlina vhodná do interiéru. Rastie rýchlo a za krátky čas máme peknú rozkonárenú rastlinu. Aby sa rozvetvila, je potrebné zaštipovať konce výhonkov.
Rozmnožovanie
Semienko odoberáme len zo zrelého plodu – šupka musí byť červená. Jadierko vyberieme z obalu a odstránime dužinu. Takto očistené jadierko vložíme ihneď do črepníka s výsevným substrátom, prikryjeme asi 1 cm vrstvou a polejeme. Semienka klíčia pri izbovej teplote a potrebujú rovnomernú vlhkosť. Pikírujeme ich vtedy, keď majú semenáčiky prvý pár listov.
Pestovanie
Punica vyžaduje substrát s podielom rašeliny a piesku. Rastlinu postupne presádzame do väčšieho črepníka. Koncom mája môžeme dať rastlinu von. V období vegetácie ju prihnojujeme.
 |
 |
Zimovanie
Na jeseň, pri prvých nižších teplotách, začínajú rastline opadávať listy. Je mimoriadne odolná proti chladu – znesie teploty až do -10 °C. Po opadaní listov ju na prezimovanie prenesieme do chladnej a tmavej miestnosti. Substrát nesmie preschnúť, ale nesmie byť ani zamokrený. Ak sa na konci zimy objavia púčiky, rastlinu presadíme, zostriháme a postavíme na svetlé miesto.
Text: Ing. Katarína Kettmannová
Foto: archív autorky
Zdroj: časopis Urob si sám
Komentáre